Jeden z vás nám napísal o svojich skúsenostiach na ceste na Ukrajinu. Chcel by sa totiž podeliť o exotiku, ako nazval súbor svojich motoristicko-cestovateľských zážitkov. Možno tieto informácie niekomu z vás pomôžu v prípade, že sa vyberiete do krajiny nášho východného suseda.
Všetko sa to začalo na hraničnom priechode na strane Slovenska.
Peťo: "Na slovenskej strane, na hraničnom priechode Vyšné Nemecké, začína takmer hodinová tortúra jedným uniformovaným človekom. Nerozoznávali sme, kto je kto. Zozbieral naše pasy a techničák a zmizol s ním nevedno kam.
Medzitým sa predo mnou uvoľnilo miesto a ja som sa autom posunul zhruba na úroveň dvoch dobre známych colníckych búdok s malými okienkami, odkiaľ som očakával trčiacu ruku, pretože mi uniformovaný človek medzitým doklady vrátil.
Nato sa však z búdy vyrútil hromžiaci colník, ktorý na mňa nakričal, že či nepotrebujem očného, že tam bola stopka nakreslená na zemi a či mi má zobrať vodičák. Inde býva stopka vyznačená aj zvislým značením. Túto som si naozaj nevšimol, ani zvyšok našej výpravy, ale nevyhováram sa, moja chyba. Príslušník ešte poznamenal, že kvôli mne nebude robiť o dva kroky viac, aby obišiel moje auto kvôli kontrole. Neustále si z môjho lapsusu robil srandu, hoci som na jeho vtípky nereagoval, stihol som mu len povedať, že tá nakreslená čiara s nápisom STOP v spleti iných dosť zaniká."
Búdku na ukrajinskej strane hľadajte za stromom
"Presunuli sme sa na ukrajinskú stranu. Hneď za slovenskou závorou sme sa prefujazdili k radu áut na ukrajinskej colnici, asi 150 metrov pred nami. Vtom sme za sebou začuli krik. Spoza stromov sa totiž vyrútila ukrajinská colníčka, že nám dá pokutu, že sme sa mali pri nej zastaviť.
Značka STOP a aj spleť iných ukrajinských tabuliek sú mimochodom výborne ukryté za statnou borovicou a ona stojí v takej malej búde hneď za ňou. Jej jedinou funkciou je napísať našu ŠPZ na kus papiera a rozdať nám imigračné kartičky plus ten papier. Keďže jeden člen našej výpravy poznal šéfa colnice, jej zlosť mierne poľavila. Kartičky sme vypísali a šli späť do radu áut.
S pasmi celej posádky auta som vystúpil tentoraz na úrovni búdky s rukami a ukrajinskej báryšni som ich podal. Tej sa nepáčilo, že sme imigračné kartičky nevyplnili z oboch strán, hoci nám predchádzajúca pani povedala, že stačí z jednej. Stále sa ma pýtala, kam ideme a prečo nemáme vyplnenú kartičku z oboch strán."
Ukrajinskí colníci majú radi kávu
"Potom nasledovala otázka: "Na kávu nič??" V pasoch totiž nič priložené nenašla. Vtom prišiel šéf colnice skontrolovať, či je všetko v poriadku a ona sa zahanbená na mňa usmiala a podala pasy. O meter ďalej je ďalšie okienko, hneď za rohom tej istej búdky, kde treba prísť tiež a vystúpiť, tentoraz už len s pasom vodiča a techničákom, kde vám ho rovnako skontrolujú. Tentoraz už na kávu nechceli, asi pre prítomnosť šéfa colnice.
Asi o 50 metrov ďalej je ešte jedna stopka so stojacim vojakom, ktorého funkcia je zobrať od vás papierik s číslom auta. To je ten, čo ste dostali na začiatku colnice od utajenej slečny.
Keďže som sa pohyboval v colnom priestore a s vidinou asi desiateho vystúpenia auta som sa nepripásal, vyslúžil som si kritiku, prečo nie som pripútaný. Zasa moja chyba, pretože som si myslel, že sa v colnom priestore netreba. Navyše som čakal, že budem zas vystupovať. Na kávu však nechcel. Pravdepodobne ma zachránilo to, že pri následnom rozhovore zistil, že vieme obaja po maďarsky a pustil nás."
Cestou späť si dajte pozor na sladkosti
"Cestou späť to už prebiehalo pokojnejšie. Stál som na každej čiare, ktorú som videl namaľovanú na zemi. Ešte predtým však ku nám prišiel muž v uniforme, aby nám dal papierik s čislom nášho auta. Nakukol dnu a pýta sa ma: "Što to tam máš, xxxxxxxxxx (značka arašidovej tyčinky)?" Tyčinku som mal na stredovom paneli, kde je držiak na nápoje. Zmohol len na "áno" a on v zápätí - "davaj sem!"
Keďže som nevedel presne, aké má právomoci a ponáhľali sme sa, radšej som mu ju podal, ale prišlo nám to všetkým mimoriadne smiešne, takto sa znižovať k jednej obyčajnej tyčinke.
Ďalej nás čakala už len asi štvornásobná kontrola techničákov a pasov nielen z ukrajinskej, ale aj slovenskej strany, námatková kontrola batožín dopadla tiež v poriadku, pretože sme presne vedeli, koľko čoho môžeme prevážať a po prejdení poslednej závory sme si vydýchli: konečne Schengen!"
