Problémy s nízkym tlakom mám už snáď od puberty. Pri každom jeho meraní zalomí doktorka teatrálne rukami a spýta sa, ako s "niečím takým" môžem vôbec existovať. Škoda, že ma nevidela počas posledných troch týždňov. Mala by radosť. Nie, nezačala som po večeroch piť litre červeného vína a ani sa neoddávam adrenalínovým športom. Navštívila som, pre mňa dovtedy neznámy, autoservis.
Stretnutie prvé
To, že mám niečo s autobatériou, som si všimla okamžite. Navyše mi končila platnosť STK a EK. Potešila som sa, že zabijem rovno tri muchy jednou ranou a objednala sa do autoservisu. Termín mi dali na druhý deň. Ráno som prišla k autu, nasadla, dala kľúč do zapaľovania a nič. Ani na dvadsiaty pokus.
Zavolala som do servisu, že auto nejde naštartovať a či mi môžu pomôcť. Prebrali sme viacero možností - od roztlačenia susedmi, cez odťahovú službu až po konečné, pre mňa najprijateľnejšie riešenie, že si pre auto prídu a spojazdnia pomocou náhradnej autobatérie.
Celkom mi odľahlo. Pri mojom šťastí by som sa vôbec nedivila, ak by mi to definitívne "skapalo" v snehovej kalamite, v noci, 200 kilometrov od Bratislavy, niekde na mieste bez mobilného signálu.
Auto som odovzdala majstrom v domnienke, že na druhý deň bude ako nové. To som sa ale mýlila.
Stretnutie druhé
V dohodnutú hodinu som si prišla do servisu pre auto. Pri platení faktúry som sa len pre poriadok spýtala, či niečo urobili aj s tou autobatériou. "Nie", prekvapene podotkol technik. Asi zabudol, že práve kvôli tomu si včera museli po auto prísť ku mne pred dom.
O niekoľko minút sa technik vrátil a s víťazoslávnym úsmevom ma ubezpečil, že ide len o malú závadu. K 230-eurovej faktúre za prípravu a vybavenie STK s EK som doplatila ďalších 15 eur za náhradnú súčiastku a prácu.
Po príchode domov som mala príjemný pocit, ako som to celé pekne vybavila. No ďalší omyl.
Sobota ráno - deň "D". Veľká rodinná oslava u babky na Morave pri príležitosti jej 79. narodenín. V strese sme boli už od rána, rýchlo sa pripraviť, pobaliť darčeky a nezabudnúť ani na 20 kilový prací prášok, ktorý je vraj u nás lacnejší. Takto vystrojení sme bežali k autu, naložili veci do kufra, sadli ... a ticho!
To už takmer neporazilo len mňa, ale i mamu. Po pol hodine márnej snahy naštartovať, sme zas všetko pekne vyložili, vrátili sa domov, telefonicky ospravedlnili našu neprítomnosť, niekoľkokrát sa neúspešne pokúšali dovolať do autoservisu. A čakali sme na pondelok.
Stretnutie tretie
Do servisu som tentoraz vyslala mamu, pretože tá so svojim pohľadom Sfingy predsa len vzbudzuje väčší rešpekt. Zamestnancovi stručne zhrnula udalosti uplynulého víkendu a ten ju poprosil o chvíľku strpenia. Technici vraj majú od 9,30 desiatovú pauzu, ale čochvíľa sú späť.
Keď sa o 10,15 zdvihla na odchod, prijímací technik rozhodol, že sa o naše auto postará osobne. S ďalším kolegom naložili do služobného auta náhradnú autobatériu, aj moju mamu a šli, pre nich už dobre známou cestou, opäť pre naše štrajkujúce auto.
Na ďalší deň som si našla v schránke lístoček, že auto je pripravené. Konečne.
Stretnutie štvrté
Majstri v autoservise mi vysvetlili, že chyba bude v autobatérii (aké prekvapivé). Tú našu nahradili inou, dvojročnou, ktorá by vraj cez leto mala vydržať a pred zimou nám ju vymenia za novú. Bola som spokojná. Auto je v poriadku a navyše ma to nič nestálo.
V sobotu v noci som zistila, že moja radosť bola predčasná. Auto opäť nie a nie naštartovať. To už som mala tep na hranici infarktu. Po niekoľkých zúfalých telefonických odkazoch do servisu som sa dozvedela, že chyba bude pravdepodobne na našej strane ( ?!?! ). "Museli ste nechať niečo svietiť", povedal múdro jeden z technikov.
Stretnutie piate
Elektrikár v dielni prezrel auto ešte raz a s výrazom Nostradama definitívne rozhodol, že je čas zakúpiť novú autobatériu. To ma vyšlo na ďalších 79 eur. Tým je problém konečne na nejaký čas zažehnaný.
Dlhšie som rozmýšľala, či sa o svoju skúsenosť podeliť. Veď koniec koncov, auto už funguje, hoc až na piaty krát. Nemám v úmysle niekomu škodiť, ani dotyčnému autoservisu. Skôr by som vám chcela odporučiť, aby ste boli pri výbere autoservisu obozretnejší.
Mojím ponaučením je aj to, že v budúcnosti si hneď pri prvej návšteve prejdem s majstrami všetky závady a alternatívy ich riešenia. Minimálne sa tak vyhnem nepríjemnostiam, nervovému kolapsu a babkiným vyčítavým telefonátom.
