Čo robiť, ak je sťahovanie ohrozené pokutou alebo hustou premávkou

Peter: "Obraciam sa na vás s problémom: kúpil som byt v bytovke, kde je asi 40 bytov. Bytovka má vstup len z jednej strany - od cesty 1. triedy. Asi 50 m od bytovky je v smere jazdy na strane bytovky značka zákaz zastavenia. Pred bytovkou nie je žiadne miesto na parkovanie, nie je krajnica umožňujúca zastavenie vozidla na vyloženie tak, aby nestálo vo vozovke. Na chodník sa nedá vyjsť - vedľa obrubníka sú kamenné stĺpiky. Na protiľahlej strane cesty je možné státie. Cesta je dosť široká (asi 8 - 9 metrov), ale aj veľmi frekventovaná.

Otázka znie: ako postupovať pri sťahovaní sa do bytu, ak nechcem platiť pokutu za státie pri vykladaní bytového zariadenia? Logické je, že príslušník by z ľudského hľadiska mohol pochopiť situáciu a nedá vodičovi pokutu. Ale ľudia sú rôzni."

Hlavnou príčinou Petrovho problému je zákaz zastavenia v jazdnom pruhu pri vchode do bytovky. Značka Zákaz zastavenia sa má v zmysle čl. 3 bodu 38 II. dielu Prílohy č. 1 k vyhláške č. 9/2009 Z. z. používať vtedy, keď by zastavenie mohlo spôsobiť vážne ohrozenie bezpečnosti alebo narušiť plynulosť premávky.

Sám Peter píše, že cesta je dosť frekventovaná. Za bežných okolností teda priamo pred bytovkou zastaviť nesmie.

Značka Zákaz zastavenia (č. B 34) sa používa v prípade, keď by zastavenie vozidla mohlo s prihliadnutím na dané dopravné podmienky výrazne ohroziť bezpečnosť cestnej premávky alebo narušiť jej plynulosť.

Pozrime sa teda na to, či by Peter nemohol dostať výnimku zo zákazu zastavenia.

Orgán Policajného zboru môže udeliť výnimku zo zákazu zastavenia, a to vtedy, ak by sa jednalo o mimoriadny a nevyhnutný prípad a zároveň by nesmela byť ohrozená bezpečnosť cestnej premávky.

Mohli by sme diskutovať o mimoriadnosti sťahovania sa ako takého, ale aj keby sme dospeli k pozitívnemu výsledku, Peter by mal smolu. Táto výnimka môže byť udelená len presne vymedzeným vozidlám. Ich zoznam sa nachádza vo vyhláške 9/2009 Z.z. Tento zoznam je dlhý, uvedieme preto len niektoré. Petrovo súkromné vozidlo sa však medzi nimi rozhodne nenachádza.

§ 40, vyhláška č. 9/2009 Z.z.:

Výnimku podľa § 140 ods. 1 písm. b) zákona možno povoliť, len ak ide o vozidlo
a) ministerstva alebo iného ústredného orgánu štátnej správy,
b) Policajného zboru,
c) Úradu vlády Slovenskej republiky a ním zriadených rozpočtových organizácií,
d) Národnej rady Slovenskej republiky,
e) ...

Neostáva nám preto nič iné, len odporučiť Petrovi jedno z troch možných riešení, no s vedomím, že ani jedno nie je pre Petra ideálne.

Prvé z nich je zastavenie síce ďalej od vchodu do bytovky, ale ešte stále na "správnej" strane cesty. Ťažko povedať, či je to vôbec možné bez toho, aby musel Peter prenášať nábytok na vzdialenosť kilometra. To vie iba on. V každom prípade, ak pominieme fyzickú náročnosť celej operácie, bolo by to asi najjednoduchšie a pre cestnú premávku najbezpečnejšie riešenie.

Druhé, už menej bezpečné riešenie je prenášať veci z druhej strany cesty. Tu je namieste Petrova obava z hustej premávky. Znovu, nepoznáme presnejší opis prostredia, ale ak by sa náhodou v blízkosti nachádzal priechod pre chodcov, celú situáciu by to značne zjednodušilo.

Teoreticky existuje ešte tretie, "byrokratické" riešenie, tak trochu v duchu "keď nejde hora k Mohamedovi...". Použitie dopravných značiek na cestách I. triedy určujú krajské úrady dopravy, v tomto prípade len so súhlasom dopravného inšpektorátu a po prerokovaní s obcou, keďže sa jedná o zastavané územie. Peter by mohol krajskému úradu navrhnúť zmenu dopravného značenia. Pravdepodobnosť, že by mu bolo vyhovené, je však minimálna.

Ak by sa ale Peter napriek tomu rozhodol pre vykladanie nábytku priamo pri vchode a policajtom by sa to nepáčilo, vodič vozidla, v ktorom nábytok priviezli, by riskoval pokutu do 60 €. A možno by sa Petrovi podarilo policajtom prižmúriť všetky oči.