Rafinérie v Európe majú problém. Slovensko ukazuje, ako ho riešiť

Európa má ďalší problém. Firmy vlastniace rafinérie sa snažia predať nevyužité výrobné kapacity európskych rafinérií a miesto toho investovať do kapacít v Číne a v Indii. Pretože tam sa predpokladá prudký rast spotreby a samozrejme aj zisky.

Slovensko však ukázalo spôsob, ako znížiť pravdepodobnosť zatvárania rafinérií v Európe. Znížilo spotrebnú daň z nafty k 1. februáru. Malo to dva efekty:

• znížil sa príjem do štátneho rozpočtu a
• predaj nafty nevídane narástol

Problémy európskych rafinérií

Tony Hayward, generálny riaditeľ BP povedal agentúre Bloomberg, že na vyspelých trhoch už nikdy nebude taký dopyt po benzínoch ako v roku 2007. To povedal človek, ktorého spoločnosť predala v poslednej dekáde 10 rafinérií. "Menšie, menej efektívne kapacity sa budú zatvárať a budú sa presúvať na Blízky východ a do Ázie," povedala Bloombergu Lydia Rainforth, analytička Barclays Capital v Londýne.

S krízou prišlo obdobie, keď ľudia začali šetriť aj na pohonných látkach napriek tomu, že koncom roku 2008 a začiatkom roku nasledujúceho sa ceny benzínov a nafty vo svete prepadli na niekoľkoročné minimá.

Keďže narástol počet rafinérií na starom kontinente, ktoré majitelia chcú predať, ich cena sa výrazne znížila. Niektoré z týchto rafinérií sa používajú ako sklady ropy a ropných produktov, ak majú dostatočné kapacity na uskladnenie. Také sú najmä v pobrežných oblastiach. Potenciálni kupci majú o ne záujem. Aj o také, ktoré sú vysoko efektívne. Ostatné rafinérie sa však oplatí len zavrieť.

Slovensko ukázalo, ako udržať v EU rafinérie

V Európskej únii si štáty zoberú v priemere 50 až 65% z ceny pohonných látok. To výrazne predražuje tieto produkty. Súčasné ceny nemotivujú motoristov jazdiť viac ale šetriť.

Z pohľadu štátov sú takéto dane pochopiteľné. Peniaze z nich sú pre ne istý príjem, pretože "jazdiť sa musí". A zatiaľ ceny pohonných látok nedosiahli také hodnoty, kedy by si ľudia povedali "dosť, prestanem jazdiť autom". Lenže, čo sa stane, ak sa znížia dane? Čo ak sa štát rozhodne, že si z litra nafty nezoberie 60% ale len 50%?

Vo februári sa na Slovensku znížila spotrebná daň z nafty o 23,5%. Keďže sa spolu so spotrebnou daňou znížila aj DPH, daňové zaťaženie nafty kleslo o 28%.

Podľa údajov Slovenskej asociácie petrolejárskeho priemyslu a obchodu sa na pumpách zrazu nafta začala predávať výrazne lepšie ako v predchádzajúcom období. Vo februári sa jej predalo v prepočte na jeden deň o 27,92% viac ako v januári. Je to najvyšší medzimesačný rast predaja nafty od roku 2006. Druhým najvyšším je rast o 15,03% v apríli 2008 voči predchádzajúcemu mesiacu (v prepočte na jeden deň).

Zo všetkých februárov sa nafta doteraz predávala najlepšie v roku 2008. Tohtoročný február ho síce neprekonal, ale priblížil sa k nemu na rozdiel 1,5 milióna litrov nafty. A to v čase, keď ľudia rozmýšľajú oveľa viac, kde minú koľko svojich peňazí.

Len pre porovnanie, v januári 2008 sa oproti januáru 2010 predalo o 5,5 milióna litrov nafty viac ako v januári tohto roka.

Zníženie spotrebnej dane poškodzuje štát

Aj keď predaj nafty stúpol, nedokázal štátu vykompenzovať zníženie spotrebnej dane.

Keď si porovnáme predaj nafty po mesiacoch od roku 2006, zistíme, že február 2008 bol zo všetkých februárov rekordný. Veľa predanej nafty v kombinácii s jej vysokou cenou priniesol jej predajcom v danom mesiaci približne 35,5 milióna eur. Štátu sa ušlo 37,5 milióna eur.

Tohtoročný február sa postaral o to, že obchodníkom zostalo z predanej nafty približne 28 miliónov eur, štátu 30,5 milióna. Zaujímavé je, že napriek nižšej spotrebnej dani, rozdiel toho, čo získal štát a predajcovia z predaja nafty sa takmer nezmenil v porovnaní s februárom 2008.

Napriek tomu, že príjmy z predaja nafty vo februári 2010 neboli rekordné, boli druhé najvyššie v histórii. Pre štát to bol tretí najúspešnejší február v histórii z pohľadu príjmu z daní.

Predstavte si situáciu, že by sa spotrebné dane neznížili a predaj nafty by kopíroval štandardný vývoj predaja nafty z minulých rokov. Štát by zarobil približne o 3 milióny eur viac, než vo februári skutočne zarobil a predajcovia by získali o 4 milióny menej. Spotreba by však bola na úrovni približne 50 miliónov predaných litrov na Slovensku.

Prepočet je urobený na základe dvoch predpokladov:

• ceny nafty by reflektovali vývoj cien na svetových trhoch tak ako po znížení spotrebnej dane a
• nárast/pokles predaja vo februári 2010 voči januáru toho istého roka by bol ekvivalentný priemernému medzimesačnému vývoju predaja vo februári voči januáru za roky 2006 až 2009.

Ešte jeden príklad: Ak by sa spotrebná daň neznížila a predajcovia by ceny upravili tak, aby sa na totemoch púmp ukazovali tie isté čísla ako teraz, predaj vo februári by sa pritom nezmenil voči realite. Potom by mal štát o 6 a pol milióna eur viac, predajcovia o takú istú sumu menej.

EU potrebuje viac peniaze ako rafinérie

Aj keď sa zníženie daní prejavilo znížením príjmu do štátneho rozpočtu, zvýšenie predaja a zároveň zvýšenie príjmov súkromných spoločností ukazuje návod, ako pribrzdiť snahy majiteľov európskych rafinérií stiahnuť sa z nášho kontinentu. Pravdepodobne tu už nikdy nebudú z roka na rok zarábať o toľko viac, ako sa to očakáva v Indii a v Číne.

Zníženie daní by však mohlo pomôcť udržať spotrebu a možno ju aj mierne zvýšiť, a tak zabrániť zatváraniu rafinérií v Európe.

Skúsenosť z únie však ukazuje, že členské štáty sa obzerajú najmä po skutočných peniazoch do štátnych rozpočtov. Viac, ako po sekundárnych efektoch zníženia daní. Dôkazom toho je fakt, že okrem Slovenska, ani jeden štát únie nerozhodol o znížení daní v tomto a ani minulom roku. Všetci si asi zrátali, že zvýšenie spotreby po znížení daní sa neodzrkadlí vo vyššom výbere daní z pohonných látok.

Viac ako tretina štátov EU zvýšila dane z pohonných látok

Za prvé tri mesiace tohto roku zvýšilo jedenásť štátov z 27 spotrebné dane z pohonných látok. Dve krajiny zvýšili DPH z PHM. Takýto prístup krajinám určite pomôže z krátkodobého hľadiska. Z dlhodobého však môže vyvolať problémy, ktoré zaplatíme neskôr - zvýšením nezamestnanosti, ktorá znižuje spotrebu a príjmy z daní, likvidáciou činností naviazaných na rafinérie a v neposlednom rade aj cenou za úpravu životného prostredia po skončení činnosti zatvorených rafinérií za predpokladu, že technologický rozvoj by ju s pribúdajúcim časom znižoval.