Maroš: "Chcel by som sa s vami podeliť o "zážitok" s policajtmi a položiť aj jednu otázku. Sedel som na terase s kamarátom, auto som mal odparkované hneď vedľa terasy, ktorá sa nachádza kúsok od cesty. Takéto parkovanie na tomto mieste je povolené, len ak auto stojí v smere jazdy. Stál som opačne, za čo som aj dostal na mieste pokutu.
Zaujímal ma, ale postup policajtov, ktorí sa pristavili autom pri nás a pýtali sa, koho je to auto. Odpovedal som, že moje a tak si vypýtali doklady od auta a rozhodli sa, dať mi pokutu, aj keď som im povedal, že to preparkujem.
Otázka na vás je, či môže policajt pýtať od vodiča doklady od auta, pokiaľ v tom aute nesedí? A či by bolo riešením, ak by som sa k svojmu autu "nepriznal"."
Aj keď je zákon napísaný tak ako je, státie v protismere jazdy nepatrí medzi správne spôsoby parkovania. Auto zaparkované rovnobežne s cestou by malo stáť v smere jazdy. Ak by tak totiž nestálo, vjazd na parkovacie miesto a výjazd z neho by bol cez protismer. Treba si uvedomiť, že jazda cez protismer nepatrí nikdy medzi bezpečné.
§ 23, zákon č. 8/2009 Z.z.:
(1) Vodič smie zastaviť a stáť len vpravo v smere jazdy v jednom rade a rovnobežne s okrajom cesty, čo najbližšie k okraju cesty a na jednosmernej ceste vpravo i vľavo. ...
Pri vjazde na parkovacie miesto so zastavením v smere jazdy môžete v skutočnosti obmedziť premávku len vo vašom jazdnom smere. Ak by ste však chceli zaparkovať v opačnom smere jazdy, môžete obmedziť premávku aj v protismere. To isté platí aj pri výjazde.
Maroš si to zjavne uvedomil, keďže proti pokute neprotestoval.
Smeli si policajti vypýtať doklady od auta?
Policajti majú zo zákona o priestupkoch oprávnenie vyžadovať predloženie potrebných podkladov pri objasňovaní priestupku. Takými sú aj doklady od auta, pretože preukazujú to, kto je prevádzkovateľom vozidla. Prevádzkovateľom je vlastník alebo držiteľ zapísaný v osvedčení o evidencii vozidla.
§ 75, zákon č. 372/1990 Zb.:
(1) Kto má u seba vec dôležitú pre zistenie skutočného stavu veci, alebo vec, ktorú možno vyhlásiť za prepadnutú alebo zhabanú, je povinný ju na výzvu správneho orgánu vydať; ak ju nevydá, môže sa mu vec na základe rozhodnutia správneho orgánu odňať. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok.
Keďže sa Maroš priznal k svojmu autu, policajti si smeli od neho vypýtať doklady od auta. Ak by odmietol, mohli by mu ich zobrať.
Ak by sa aj nepriznal, čo nemusel urobiť na mieste, policajti by si vedeli veľmi rýchlo zistiť, komu patrí auto a vypátrať teda Maroša ako prevádzkovateľa vozidla. Policajti by túto informáciu potrebovali vedieť pre to, aby sa mohli dostať k tomu, kto spáchal dopravný priestupok.
Prevádzkovateľ je totiž povinný "oznámiť osobné údaje osoby, ktorej zveril vedenie vozidla, v rozsahu meno, priezvisko a adresa pobytu". Ak by tak nespravil, hrozila by mu pokuta do 60 €. Je to rovnaká sankcia ako za nesprávne parkovanie.
Každé klamstvo stojí 165 €
Medzi motoristami sa rozšírilo, že ako obranu proti pokute za nesprávne parkovanie sa dajú použiť dva argumenty:
- "Ja som zle nezaparkoval. Požičal som auto príbuznému, ktorý tak spravil."
- "Nepoviem, kto to bol, lebo by som mu mohol privodiť nebezpečenstvo trestného stíhania."
Niektorí takéto klamstvo určite vyskúšali. Opierajú sa pritom o možnosť danú zákonom o správnom konaní, v rámci ktorej smie každý odmietnuť výpoveď, ak "by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám". Vedia, že vtedy nie je možné trestať neposkytnutie osobných údajov vodiča.
Má to však svoj háčik. Nikdy neviete, či vás pri nesprávnom parkovaní nikto nevidel. Stačí dôveryhodné svedectvo a neminie vás nie len pokuta za nesprávne parkovanie, ale aj za klamstvo, ktoré je možné posúdiť ako "sťaženie postupu konania". Za každé klamstvo by ste potom mohli byť ľahší o 165 €.
Preto, keď už raz zaparkujete v rozpore so zákonom, je lepšie sa k činu priznať. Je to čestné a ušetríte na oveľa väčších pokutách, ako sa dáva za parkovanie.
