Aj neúmyselná jazda na červenú je priestupkom

Téme jazdy na červenú sme sa už na našom portáli venovali. Od čitateľa Petra sme však dostali trochu iný pohľad na vec:

Peter: "Cítim sa neprávom označený výškou pokuty za "piráta ciest". Šiel som v obci predpísanou rýchlosťou, blížil som sa k semaforu, na ktorom naskočila žltá.

Začal som teda brzdiť, avšak situáciu som následne vyhodnotil tak, že by som nestihol bezpečne zastaviť. Preto som pokračoval v jazde (aj som pridal na pôvodnú rýchlosť, čo však následne policajti vytkli, že nesmiem vôbec pridávať).

Ako to už býva, keď som bol tesne pred priečnou súvislou čiarou (možno 1m), naskočila červená.

Považujem za nespravodlivé dostať kvôli chybe v odhade rovnakú pokutu (150 eur) ako niekto, komu sa nechce čakať na červenej. Nie som predsa počítač, ktorý by vedel s takou presnosťou odhadovať."

Dokážeme Petra veľmi dobre pochopiť a mnohí vodiči určite tiež. Najväčšie problémy s odhadom brzdenia pri oranžovej majú pochopiteľne začiatočníci. A vôbec by nás neprekvapilo, keby boli významnými prispievateľmi do rozpočtu rezortu vnútra. Žiaľ, nemáme pre týchto vodičov dobré správy.

Dopravný priestupok: úmyselný alebo neúmyselný?

Zákon o cestnej premávke nerozlišuje medzi úmyselným a neúmyselným porušením predpisov. Je to pochopiteľné, pretože tento rozdiel by sa len veľmi ťažko dokazoval.

To by sme museli mať bodový systém, podobný tomu, ktorý platí v susednom Česku. Na základe trestných bodov v karte vodiča spolu s informáciou o druhu priestupku by sa ľahko identifikovali chronickí "križovatkoví kamikadze".

Lenže tento systém u nás neplatí, preto policajtov nezaujíma, ako k priestupku došlo. Stalo sa. Bodka.

Na túto tému máme v zákone paragraf, ktorý určite patrí k jedným z najcitovanejších:

§ 16, zákon č. 8/2009 Z.z.:

(1) Vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať.

Zdôrazňujeme slovíčko "predvídať" na konci vety. Inými slovami, ak sa vodič blíži ku križovatke, môže predvídať, že farba na semafore sa zmení. Zákon teda v tomto prípade od vodiča očakáva, že nebude pridávať plyn, ani udržiavať stálu rýchlosť, ale namiesto toho začne spomaľovať a pripravovať sa na brzdenie respektíve zastavenie.

Peter argumentuje aj výpočtom reakčnej a celkovej brzdnej dráhy. Argumenty sú správne, ibaže, ako sám povedal, nie je počítač. Čiže tak či tak nemá šancu presne odhadnúť vzdialenosť od semaforu ani brzdnú dráhu.

Čo pomáha určiť, či sa stal priestupok?

Postup policajtov často odobria aj kamery, ktoré ukazujú, za aký čas po naskočení červenej prešlo vozidlo cez križovatku. Na mnohých križovatkách sa už tieto kamery nachádzajú a ich počet prakticky neustále rastie. Vodič bude len ťažko dokazovať, že urobil neúmyselnú chybu.

Inak je to vtedy, ak priestupok zdokumentovaný nie je a slovo policajta stojí proti slovu vodiča. Motorista má vtedy možnosť odmietnuť blokovú pokutu a postúpiť vec do správneho konania, kde však hrozia dvoj- až trojnásobne vyššie pokuty. Proti rozhodnutiu o priestupku v správnom konaní sa môže vodič odvolať a po vyčerpaní tejto možnosti môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia súdom.

Taká je realita a odhad situácie pri zmene farby na semafore jednoznačne závisí od schopností a skúseností vodičov. Je jasné, že niektorí motoristi sú z tohto hľadiska hendikepovaní, ale ani možnosti legislatívnych opatrení nie sú nekonečné. Zákon totiž nemá šancu vyriešiť všetky problémy každého jednotlivého vodiča. Od toho sú policajti, aby sa o to postarali na mieste a zvážili okolnosti. Umožňuje im to jedno z ustanovení priestupkového zákona:

§ 12, zákon č. 372/1990 Zb.

(1) Pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.