Zlodeji ukradnú na Slovensku v priemere 6 vozidiel denne. Od začiatku tohto roka sa policajtom podarilo nájsť 29 ukradnutých vozidiel. Medzi nimi aj jedno BMW.
Toto auto ukradli v noci zo soboty na nedeľu. V nedeľu už bolo naspäť v rukách majiteľov. Napriek tomu to vyzerá tak, že polícia si neurobila svoju prácu poriadne.
Pozrite si, aké autá sa najviac kradnú na Slovensku - tabuľky, štatistiky, mapy
Internetom kolujú rôzne historky o tom, ako zlodeji prostredníctvom sofistikovanej techniky dokážu obísť všetky zabezpečovacie zariadenia v aute za veľmi krátky čas. Okrem toho je zvyčajne prakticky nemožné, aby sa majiteľ dostal späť k autu, ktoré prešlo rukami zlodejov. Tí ho totiž veľmi rýchlo dokážu "prispôsobiť" tak, že bez dôkladnej kontroly vôbec nezistíte, či je auto vaše. Martinov kolega však mal šťastie.
Návod, ako rýchlo nájsť ukradnuté auto
V aute bolo zabudované monitorovacie zariadenie, vďaka ktorému auto vedeli lokalizovať. Druhým šťastím bolo, že toto zariadenie nefungovalo spoľahlivo.
Martin: "GSM spojenie často haprovalo a furt volali, že čo je s autom. Zlodej na 100 % použil vyhľadávačku signálu a keďže žiaden signál pri "obhliadke" nenašiel, auto kľudne vzal a nepoužil rušičku. Signál zapli diaľkovo až ráno po nahlásení a auto sa tým pádom dalo vyhľadať."
Monitorovacie zariadenie funguje na princípe kombinácie GPS navigácie a mobilného signálu GSM.
GPS navigácia zistí, kde sa auto nachádza
GSM signál zabezpečí, že o polohe auta sa dozvie prijímateľ tohto signálu
V prípade, že monitorovacie zariadenie vysiela signál GSM, zlodej vie vďaka špeciálnemu prístroju zistiť, kde sa toto zariadenie v aute nachádza a vie ho potom odpojiť. Lenže zariadenie bolo pokazené, žiadny mobilný signál nevysielalo a tak si asi zlodej pomyslel, že auto nie je na diaľku monitorované. V tom sa však zmýlil a tak majitelia vedeli ukradnuté auto rýchlo vypátrať.
Akú úlohu zohrala v pátraní polícia
Martin: "Kolegovi ukradli v sobotu v noci spred domu v Bratislave auto. Ráno teda zalarmoval Secar, ktorí auto cez satelit zaznamenali idúc na Záhorie a nakoniec ho aj vytrackovali až do garáže jedného rodinného domu v obci na Záhorí.
On zatiaľ šiel s bratislavskými policajtmi ich autom do Malaciek, kde dotyční 20 minút hľadali miestnu dopravnú políciu, na ktorú im kontakt musel zistiť mobilom on sám, lebo si nechceli míňať (alebo nemali) kredit. Okrem toho ich musel on doviesť až na miesto činu, hoci pri garáži príslušného autíčkara už stála miestna hliadka spolu so Secarom, ktorá mala miesto činu "zabezpečené", a to tak, že ani nešli dovnútra, len čakali vonku pred domom kým nepríde kolega s bratislavskými policajtmi.
Po dostavení sa na miesto činu vyzvali policajti kolegu, nech ide s nimi dovnútra preskúmať situáciu, ako keby tam on mal čosi hľadať.
Auto tam samozrejme bolo, no prítomného autíčkara, na ktorého mali vraj už predtým tip, ani nezbalili, lebo jednoducho povedal, že on nevie, kto mu to auto do jeho garáže zaparkoval a tváril sa, že čo tam u neho doma tá delegácia chce.
Policajti nevzali ani odtlačky prstov, lebo hneď sami vyhlásili, že to určite bolo kradnuté v rukaviciach. Handričkou len zaistili pachové stopy.
Kolega teda vzal preprogramované auto s komplet rozobratou kabelážou a vybral sa späť do Bratislavy, všetky kontrolky pípajúc. Požičal si pritom "nový" autíčkarov kľúč, ktorý mu policajti v Bratislave odňali ako dôkazový materiál, keďže originál kľúč nefungoval."
Ak je pravdou to, o čom písal Martin, prístup policajtov bol skutočne zvláštny.
Nie je v poriadku, aby poškodený pôsobil vo vozidle polície ako sprostredkovateľ medzi jednotlivými oddeleniami policajného zboru. Pre políciu nemôže byť neprekonateľným problémom nájsť policajnú stanicu v inom okrese, napríklad pomocou vysielačky. Zaujímavé by bolo vedieť, čo by robili, keby neexistovali mobilné telefóny.
Rovnako sa nám nezdá správne vyzývať poškodeného, aby sa zúčastnil zásahu na zaistenie ukradnutého auta. Veď, policajti vôbec netušili, čo ich čaká na mieste. Mali "zabezpečiť" auto, prípadne páchateľa. Poškodeného tam vôbec nepotrebovali. Dokonca je možné, že ho vystavili riziku.
Tiež asi nie je úplne správne, aby dôkazový materiál (auto, kľúče) zverili policajti do rúk poškodeného. Možno si chceli ušetriť prácu a nechali poškodeného previesť auto. Potom mu "nové" kľúče zabavili s odôvodnením, že je to dôkaz. Ako je možné, že sa dôkaz ocitol v rukách poškodeného?
Je predsa úlohou polície postarať sa o dôkazy do skončenia vyšetrovania krádeže. Kolegovi Martina ich mali vydať až potom, čo ich polícia prestane potrebovať.
Z pohľadu vyšetrovateľov bolo možno všetko tak, ako má byť. Prístup policajtov k prípadu podľa Martinovho popisu však z pohľadu laika naznačuje lajdáckosť vo vzťahu k vyriešeniu krádeže. Takýmto prístupom sa nebude dať na Slovensku efektívne znižovať počet ukradnutých áut. O chytaní páchateľov krádeží radšej pomlčíme.
Zažili ste niečo zaujímavé? Hlavolam na cestách, nehodu? Videli ste niečo, čo sa oplatí zverejniť? Totemy s cenami pohonných látok, nebezpečné cesty? Je niečo, čo vás zaujíma z dopravy, ciest, premávky, pohonných látok, no nemáte sa koho spýtať?
Otázky, informácie, fotografie alebo videá posielajte na magazin@natankuj.sk.
