V metropole Slovenska vyrástli ako huby po daždi veľké obchodné komplexy a hotely na rozľahlej ploche neďaleko letiska. Mnohí to tam poznajú - Avion, Ikea, Kika, Hornbach, a tak ďalej. Denne sa tam premelú desaťtisíce návštevníkov. Nie len cez pracovné dni ale aj cez víkend.
Zatiaľ, čo firmám tu postavili množstvo kancelárskych priestorov, na pracovníkov týchto firiem sa príliš nemyslelo.
Čím bližšie k centru, tým väčšia pravdepodobnosť papuče
V pracovných dňoch je chodec v tejto lokalite úplným chudákom. Na chodníkoch beztrestne parkujú autá a sú ich tam stovky. Paradoxom je, že kým v centre ich v prípade zlého parkovania odťahujú, respektíve im zakladajú papuče, na Galvaniho ulici si vozidlá na chodníkoch nikto nevšimne.
Na jednej strane je toto milosrdenstvo polície voči motoristom v istom zmysle ústretovosť (veď naozaj nemajú kde zaparkovať), no zároveň aj farizejstvom. Lebo ak motorista dostane pokutu za údajné zlé parkovanie v centre (ak má jedno koleso na tzv. trávniku) alebo ho odtiahnu zo Štúrovej, kde na chodníku nikomu neprekáža, pričom vraj ignoroval žltú čiaru na vozovke, aká je to spravodlivosť?
Dodajme, že žltá čiara na Štúrovej je poriadne vyšúchaná a takmer neviditeľná - ale pre policajtov je špeciálne toto miesto zdrojom výborného biznisu. Nenajazdia s odťahovacím autom veľa kilometrov a zisk je slušný, keďže aj morálne založený motorista tam nevedomky odstaví svoje vozidlo, pretože ho pomýli, že inde na chodníku sú vyznačené parkovacie boxy.
Kde majú parkovať zamestnanci a klienti? A čo chodci?
Takéto Kocúrkovo je v Bratislave na viacerých miestach a rozmáha sa už aj v iných mestách. Príčinou "nedisciplinovanosti z núdze" na Galvaniho je prostý dôvod: pri výstavbe ozrutných biznis centier nikto nemyslel na to, že v nich budú každý deň pracovať ľudia, ktorí potrebujú niekde zaparkovať. A za nimi prídu klienti, ktorí tiež potrebujú zaparkovať.
Špecialitou tejto lokality je tiež paradox, že peši sa sem dostanete len za cenu riskovania. Napríklad, od autobusovej zastávky linky č. 39 treba na Galvaniho prechádzať cez štyri koľaje železničnej trate. Niet totiž toho biznismena, ktorý by tu pre chodcov vybudoval nadchod. Hoci, ak by sa spojili viacerí, investícia by bola celkom prijateľná a pre bezpečnosť svojich pracovníkov i klientov by tu prejavili obrovský kus ústretovosti.
Autor: Ivan Václavík
