Mišo: "Na našej trojpruhovej diaľnici medzi Bratislavou a Trnavou sa pri pumpách nachádza značka, ktorá prikazuje v pravom jazdnom pruhu najskôr stovku, potom osemdesiatku a následne po odbočke na pumpu je značka prikazujúca smer jazdy bez označenia rýchlosti. Moja dilema je nasledujúca:
- prakticky nie je zrušená platnosť osemdesiatky (prikázanie smeru jazdy predsa neukončuje platnosť prikázanej rýchlosti)
- ak sa ruší 80-tka v týchto lokalitách, nemalo by to byť až po pripojení áut vychádzajúcich z pumpy?
- ja, idúc v pravom pruhu 110-130 km/h, sa preraďujem do prostredného, aby som nemusel znižovať rýchlosť, ale rýchlejší vodiči ma obiehajú cez pravý pruh, čím porušujú minimálne 2 pravidlá (predchádzanie vpravo, a porušenie predpísanej rýchlosti) a následne mi neumožňujú zaradiť sa späť do pravého pruhu, pretože mi prichádzajú sprava a nachádzajú sa zväčša na mojej úrovni. Ako to teda s týmito dopravnými značkami je a ako sa majú správať šoféri?"
Dopravné značky, ktoré spomína Mišo, pozná vyhláška k zákonu ako Obmedzenie v jazdných pruhoch (C 23a) a Usporiadanie jazdných pruhov (C 20). Môžu mať nie len modrý podklad a biele šípky, ale aj žltý podklad a čierne šípky tak, ako je to na fotkách.
Značka na prvej fotografii ukazuje skutočný stav jazdných pruhov na ceste a obsahuje symbol zákazovej značky. Zákaz pritom platí len pre pravý jazdný pruh, keďže symbol obmedzenia rýchlosti je umiestnený na šípke znázorňujúcej pravý pruh.
Podľa vyhlášky sa obmedzenie vyznačené na značke končí na vzdialenejšej hranici križovatky. Kde križovatka nie je, obmedzenie v jazdnom pruhu ukončuje dopravná značka Usporiadanie jazdných pruhov. Tak, ako to vidno na ďalšej fotografii.
Na diaľnici medzi Bratislavou a Trnavou sú teda obmedzenia rýchlosti ukončené korektne a 80-ka platí len v úseku niekoľkých desiatok metrov.
V nasledujúcej ukážke uvidíte dôvod, prečo je 80-ka umiestnená len pred vjazdom na odpočívadlo a obmedzenie nepokračuje až po koniec výjazdu. Zatiaľ, čo vjazd je veľmi krátky a vozidlá, ktoré by chceli vojsť na odpočívadlo, musia brzdiť už na diaľnici, výjazd je dostatočne dlhý na bezpečné zaradenie sa do rýchlej premávky. Okrem toho, toto obmedzenie aj tak vplýva aj na výjazd z odpočívadla. Vozidlá na diaľnici totiž zvyčajne nezrýchlia tak prudko, aby dosiahli 130-ku pri výjazde z odpočívadla.
Mimochodom, všimli ste si? Spomínal to aj Mišo. Aby nemusel ísť 80-kou, prešiel do stredného jazdného pruhu. Rovnako, ako vodič Suzuki vo videu a ďalší pred ním. Je pravdou, že najvyššia pokuta za prekročenie maximálnej dovolenej rýchlosti je výrazne vyššia ako za nejazdenie v pravom jazdnom pruhu mimo obce. Napriek tomu je takáto jazda priestupkom.
Poviete si, "Dobre, keď tam musí byť 80-ka..., ale prečo sa nemôžem preradiť do stredného pruhu, keď nikoho neobmedzím a ani neohrozím?" Z rovnakého dôvodu, prečo je na diaľnici 80-ka: Pre istotu. Kým sa nezmení zákon o cestnej premávke, vodič sa dopustí priestupku ak sa bezdôvodne vyhne pravému jazdnému pruhu.
Vodič je totiž mimo obce povinný jazdiť okrem výnimiek len v pravom jazdnom pruhu. Výnimkami v tomto prípade sú predchádzanie a obchádzanie.
Mnohí vodiči však jazdia stredom diaľnice aj v úsekoch, kde odpočívadlá nie sú.
§ 10, zákon č. 8/2009 Z.z.:
(1) Mimo obce na ceste s dvoma alebo s viacerými jazdnými pruhmi vyznačenými na vozovke v jednom smere jazdy sa jazdí v pravom jazdnom pruhu. V ostatných jazdných pruhoch sa smie jazdiť, ak je to potrebné na obchádzanie, predchádzanie, otáčanie alebo na odbočovanie.
Mišo si sťažoval, že ho predchádzajú vozidlá prekračujúce najvyššiu povolenú rýchlosť a robia tak sprava. Ani jedno sa nesmie. Predchádzaním však nie je, keď vozidlo nezmenilo jazdný pruh a kontinuálne pokračuje vo svojom jazdnom pruhu (respektíve v zákone o cestnej premávke nič nenaznačuje, že by to malo byť predchádzaním).
Predchádzal niekto Miša?
Ak sa teda Mišo presunul do stredného jazdného pruhu, aby nemusel ísť 80-kou a niekto, kto šiel celú dobu v pravom jazdnom pruhu, v ňom pokračuje ďalej s tým, že minie Mišove auto sprava, neporušuje žiadne dopravné predpisy. Keď sa v takomto prípade chce Mišo zaradiť do pravého jazdného pruhu, je nevyhnutné, aby dal prednosť vozidlu, ktoré sa v pravom pruhu nachádza.
Na záver tu máme ešte príklad pre tých, ktorí stále považujú za predchádzanie manéver, keď vozidlo v jazdnom pruhu vpravo ide rýchlejšie bez toho, aby čo i len raz zmenilo jazdný pruh. Predstavte si, že ste na ceste mimo obce. Pred vami je vozidlo, ktoré je pomalšie. Vy idete za ním. Rozhodnete sa ho predísť. Prejdete do ľavého pruhu.
V momente, keď je vaše zadné koleso na úrovni predchádzaného vozidla, sa rozhodnete, že manéver nedokončíte (vymyslite si dôvod). Pribrzdíte a zaradíte sa späť za vozidlo, ktoré ste chceli predísť. Viete, ako tento manéver vyzerá z pohľadu druhého vozidla? Vynechajme dôvody a motivácie, ktoré pre posúdenie manévru nie sú podstatné. Od momentu vášho pribrzdenia je vozidlo jazdiace vpravo od vás rýchlejšie. Znamená to teda, že predchádza? Malo by pribrzdiť, aby ste ho mohli predísť, aj keď už nechcete? Nie, vozidlo vpravo od vás nepredchádza. Ide konštantne ďalej bez zmeny smeru jazdy a rýchlosti.
Len samotná rýchlejšia jazda nemôže byť predchádzaním. Je ním len súbor troch manévrov - vybočenie z jazdného pruhu, rýchlejšia jazda a návrat do jazdného pruhu. Stačí, aby niečo z tohto chýbalo a už nejde o predchádzanie.
Zažili ste niečo zaujímavé? Hlavolam na cestách, nehodu? Videli ste niečo, čo sa oplatí zverejniť? Totemy s cenami pohonných látok, nebezpečné cesty? Je niečo, čo vás zaujíma z dopravy, ciest, premávky, pohonných látok, no nemáte sa koho spýtať?
Otázky, informácie, fotografie alebo videá posielajte na magazin@natankuj.sk.
