Ktosi raz, ešte za vlády komunistov, vykukol za hranice a všimol si na sídliskových uliciach v Nemecku (alebo aj v Rakúsku) vyvýšenú vozovku. Usúdil, že by bolo dobré niečo také zaviesť i na Slovensku. A ako to už v našich končinách býva, sme srdečný národ, doprajeme aj dvojnásobok.
Vznikol prvý spomaľovač na vozovke s poriadne hrubou vrstvou asfaltu. Stalo sa tak vari pred 25 rokmi na dnešnej Lachovej ulici v Petržalke. Čoskoro k nemu na rovnakej ulici pribudol druhý, takisto poriadne vysoký, na tej istej ulici. Oba sú ako výkričník ľudskej omylnosti. Zostávajú stále na svojom mieste a dlhé roky ničia nervy vodičov i nápravy osobných áut. V tomto prípade dvojnásobok (asfaltu) znamená negatívny výsledok v podobe škôd na automobiloch.
Dotyčný zlepšovateľ totiž netušil, že nájazd má byť plytký a plynulý, aby nepoškodil čokoľvek v spodnej časti auta (napríklad nápravy, olejovú vaňu motora, tlmiče). A tak úplne prvý nájazd na Slovensku bol a do dnes je pre šoférov ako jazda hore-dole po schodoch. Oba stavbárske "klenoty" si pozrite na fotkách.
Také boli začiatky. Aká je súčasná situácia v budovaní prekážok na sídliskových uličkách, kde miestni kaskadéri jazdia bez štipky predvídavosti aj dnes poriadne rýchlo?
Priečne cez ulicu pribudli montované prekážky, ktoré však pribrzdia len slušných šoférov - kaskadéri si z nich nerobia nič. Navyše aj takéto "zábrany" ničia podvozky áut, lebo sú pre kolesá (nápravy) to isté, ako keď vbehnete do výtlku. Prevýšenie je totiž náhle.
Tieto "stavebné" úpravy sú robené nekvalitne, na nerovnom asfalte a opäť sa o ne zachytávajú podvozky niektorých automobilov s menšou svetlou výškou (svetlá výška = vzdialenosť medzi vozovkou a najnižším bodom karosérie). Zdôrazňujem, že aj pri pomalej jazde tridsiatkou. Na ukážku opäť niekoľko fotografií.
A úplne najaktuálnejšou pascou pre motoristov je vjazd do podzemných garáží v komplexe Eurovea. Nielen, že "inžinieri" nebrali do úvahy nájazdový uhol moderných automobilov, ale neodhadli ani zákruty garážových komunikácií. Nejedno auto - ak jeho majiteľ nechce zachytiť vozidlom o vysoký obrubník - tu musí cúvať a prechádzať každou zákrutou na dvakrát. Menej skúsení alebo menej pozorní už svoje vozidlá opečiatkovali.
Zašli sme do Rakúska a ajhľa. Tam sú nájazdy plynulé, s malým nájazdovým uhlom, takže dokonale plnia účel, pre ktorý ich vybudovali. Autá pred nimi logicky spomalia, no prejdú bez problémov a odchádzajú bez poškodeného podvozku.
Navrhujeme: zrušiť montované, či vystavané prekážky cez vozovku, ktoré sa systematicky rozkrádajú alebo likvidujú, zrušiť nezmyselne príkre "schody" na uliciach a všade vybudovať spomaľovače s primerane plynulým nájazdom.
Že to stojí financie? Určite nie také veľké ako opravy poškodených vozidiel nič netušiacich motoristov, ktorí doplácajú na šlendriánstvo Pata a Mata, hoci dodržiavajú takzvanú sídliskovú rýchlosť.
A v súvislosti s malou svetlou výškou ešte jeden postreh. Obrubníky chodníkov i niektorých parkovísk sú zbytočne vysoké. Nejeden motorista na to pri parkovaní doplatil poškodením nárazníka.
Dokonca sme videli vysoké obrubníky aj na niektorých kruhových objazdoch. Nehovoriac, ak sú pri zvodidlách, kde si pri havárii motorista poškodí nielen karosériu, ale aj nápravu, či disky a potom ho oprava vyjde i na trojnásobok.
Jedným z príkladov takého riešenia je zjazd z Prístavného mosta v Bratislave na Bajkalskú alebo Dolnozemskú v Petržalke. Na to, aby auto nevyletelo zo zákruty predsa slúžia zvodidlá. Tie sú dostatočne pozohýbané, ako dôkaz, že zachytili auto v šmyku. Vysoké obrubníky tam iba dokonali dielo a narobili ešte väčšiu škodu na vozidlách.
Autor: Ivan Václavík
