Kameňom úrazu v Bratislave sa v rámci plánovaného rozšírenia diaľnice D1 na 8 až 10 pruhov stane Prístavný most. Vzhľadom na jeho obmedzenú kapacitu, ktorú motoristi už teraz pociťujú každé ráno a popoludní, sa lievik presunie z oblasti Zlatých pieskov práve k Prístavnému mostu.
Hroziace problémy s kapacitou boľavého mosta by malo vyriešiť jeho rozšírenie. Predseda predstavenstva Národnej diaľničnej spoločnosti, Igor Choma, uviedol, že NDS chce ešte v tomto roku vypísať verejnú súťaž. Podľa neho, ak bude podpísaná zmluva a k dispozícii bude projekt aj peniaze, stavebné práce by sa mohli začať už o dva roky.
V zásade existujú dva varianty. Prvý hovorí o dodatočných pylónoch, ktoré by umožnili rozšíriť vozovku o ďalšie jazdné pruhy a odstavný pás. Druhá alternatíva spočíva vo výstavbe ďalších mostných konštrukcií, ktoré by sa opreli o tú existujúcu. Igor Choma za schodnejší považuje prvý variant, všetko však závisí od projektu víťaznej firmy.
Diaľnice pribúdajú Hoci kríza poriadne prehádzala štátny rozpočet, výstavba diaľnic zatiaľ pokračuje bez výraznejšieho časového sklzu. Podľa údajov NDS v súčasnosti je v prevádzke takmer 390 km diaľnic a 215 km rýchlostných komunikácií. V tomto roku k nim pribudnú ďalšie.
Kliknutím na mapu sa vám otvorí jej väčšia verzia.
Konkrétne na diaľnici D1 ide o úseky Svinia-Prešov, Sverepec-Vrtižer, Jablonov-Studenec a Studenec-Behárovce, diaľnicu D3 rozšíri úsek od Skalitého po poľskú hranicu. Na rýchlostných cestách pribudne cesta medzi Žarnovicou a Šášovským Podhradím (R1), ako aj obchvaty Hornej Štubne a Trstenej (R3) a Svidníka (R4).
Podľa Igora Chomu však v tomto roku nezačnú žiadnu stavbu financovanú zo štátneho rozpočtu. Výnimkou sú iba dva úseky diaľnice D1 (Sverepec-Vrtižer, Jablonov-Studenec), pretože táto komunikácia si vyžaduje úplný profil. Z iných zdrojov, či už v rámci projektov PPP alebo z fondov EÚ, sa v tomto roku začne výstavba úsekov Strážov-Brodno a Svrčinovec-Skalité na D3, privádzač Selenec (R1), obchvat Žiaru nad Hronom (R2) a Košice-Milhosť (R4).
Sú naše diaľnice predražené? Igor Choma zároveň prezentoval výsledky štúdie jedného českého inštitútu, ktorý porovnával náklady na výstavbu 1 km diaľnic v ôsmich krajinách - okrem Slovenska to boli Česko, Slovinsko, Chorvátsko, Maďarsko, Dánsko, Nemecko, Rakúsko. A z tohto porovnania sme nevyšli práve najhoršie. Hoci naše diaľnice sú na rovine mierne nad priemernou hodnotou, v hornatom teréne staviame spomedzi uvedených krajín najlacnejšie.
Od určitého času sa na Slovensku ozývajú hlasy o predraženosti našich diaľnic a porovnávajú ich napríklad s oveľa lacnejšou výstavbou v Chorvátsku. Prieskum podobné tvrdenia vyvracia. Aspoň na prvý pohľad.
Český inštitút totiž použil očistené údaje, čiže porovnával výlučne stavebné náklady. Ak by však vzal do úvahy celkové náklady, do ktorých neodmysliteľne patrí napríklad neraz komplikované vysporiadanie pozemkov alebo ekologické aspekty, Slovensko by až tak dobre dopadnúť nemuselo.
Nížina, pahorkatina Hornatý terén Veľké mosty Tunely
Česko 8 808 304 € 24 484 446 € 1 175 € 68 599 992 €
Dánsko 5 853 986 €
1 998 €
Chorvátsko 6 824 101 € 13 890 171 € 943 € 27 421 416 €
Maďarsko 11 148 963 €
3 084 € 50 852 412 €
Nemecko 8 195 067 € 25 842 651 € 1 709 € 57 207 231 €
Rakúsko 12 799 212 € 24 831 980 €
Slovensko 9 504 953 € 12 431 749 € 1 144 € 29 184 805 €
Slovinsko 7 254 635 € 21 981 277 € 972 € 22 517 256 €
Autor: Soňa Zverková
