KORZIKA. Existuje niekoľko spôsobov ako stráviť dovolenku na Korzike. Celý čas sa zabávať v hotelovom komplexe a na pláži, prejsť ju na bicykli, prenajať si auto a prebrázdiť ostrov krížom-krážom po asfaltových cestách až kým sa vám z toľkých zákrut nezatočí hlava alebo sa vybrať na Korziku vlastným, prípadne požičaným off-roadom a objavovať prírodné krásy tohto malebného ostrova netradičným spôsobom - po turistických chodníkoch a terénnych cestách.
Ako sa dostať na Korziku? Jeden spôsob je prepraviť sa autom do Livorna, odkiaľ ide na Korziku najviac trajektov. Lístky však odporúčam rezervovať si dopredu. Cestu si zároveň môžete spestriť niekoľkými atraktívnymi zastávkami. Vidieť sa oplatí napríklad Benátky, Florenciu alebo šikmú vežu v Pise, ktorú nájdete neďaleko Livorna.
Korzika je najhornatejší ostrov Stredomoria s priemernou nadmorskou výškou 576 m (Sicília 441 m, Sardínia 344 m), často prezývaný pohorie v mori. Najvyšší vrchol Monte Cinto meria až 2.706 m. Okrem neho tu nájdete ďalších 20 vrcholov s nadmorskou výškou cez 2000 m. Preto Korziku často vyhľadávajú nielen milovníci slnka a pieskových pláží, ale aj vyznávači vysokohorskej turistiky, horolezectva a dokonca aj geológovia.
Druhý spôsob je letecká doprava a prenájom auta na mieste. Z Viedne lieta pravidelná linka do Nice. Najideálnejšie je nasadnúť na lietadlo o 7:30, ktoré je pred deviatou v Nice. Odtiaľ vám ide približne o dve hodiny ďalší spoj do Figari. Voľný čas medzitým využijete na pohodlný presun z terminálu 1 na terminál 2, rannú kávu a prípadne surfovanie po internete. Letisko v Nice je spolu s viedenským jedným z mála, kde je internet zadarmo.
Sopečný príbeh Moja cesta na Korziku prebehla v čase najväčšieho chaosu a paniky v novodobej ére leteckej dopravy, keď kvôli sopečnému popolčeku nad Európou mnohé krajiny priebežne zatvárali a znova otvárali svoj vzdušný priestor a rušili sa tisícky letov. Priznám sa, aj som váhal či risknem, že na miesto sa dopravím a návrat budem riešiť operatívne podľa toho ako rýchlo sa priblíži avízovaný druhý sopečný mrak.
Tri dni pred odchodom som prostredníctvom internetu nepretržite sledoval dianie na letisku vo Viedni a v Nice, kde vládol ešte relatívny pokoj a stabilita letov. Na Korziku som nakoniec doletel bez akýchkoľvek problémov, asi ako jediný z môjho turnusu novinárov. Slovinci sa poistili a na Korziku priplávali loďou, práve z Talianskeho Livorna. Francúzi sa do Nice dopravili autami.
Pohľad na pevnosť Bonifacio z mora je fascinujúci.
Najdramatickejšiu cestu mal kolega z Fínska, s ktorým som neskôr vytvoril posádku. Pred Korzikou bol fotiť štyri dni v Dubaji. Odtiaľ v sobotu odletel do Istambulu, kde jeden a pol dňa čakal na ďalší letecký spoj do Talianska alebo Francúzska, aby sa čo najviac priblížil k Zurichu, kde momentálne žije. Lety do Milána a Turína, na ktoré ho presunuli, žiaľ zrušili. V zúfalej situácii si preto kúpil letenku do Ljubljany, odkiaľ pokračoval vlakom až do Nice (s piatimi prestupmi). Zastávku v Zurichu vynechal, pretože by ju nestihol. Do cieľa cesty, korzického mestečka Figari docestoval v stredu na obed. V danom období nič nezvyčajné. Podobných príbehov sa odohrávalo tisíce.
Rozcvička Po prílete na Korziku nastupujem do Land Cruisera, v ktorom prežijem najbližšie tri dni. Prvá cesta vedie do malebnej plážovej reštaurácie v dedinke La Tonnara neďaleko letiska, odkiaľ máme vyraziť na krátku vyhliadkovú plavbu. Organizátori zámerne vybrali úsek okolo mesta Bonifacio, ktoré je v Stredomorí známe zvláštnou polohou na vysokom bielom vápencovom brale. Je to v podstate malá pevnosť opradená mnohými legendami.
Pohľad z lode na mesto postavené na niekoľko desiatok metrov vysokom brale je fascinujúci. Vyhliadková plavba loďou okolo mesta, súčasťou ktorej je aj návšteva blízkych zátok a morských jaskýň stojí 8 € na osobu. Sprievodca nám ukazuje stalaktity visiace z mohutných brál, pravidelne opadávajúce do vody. Po dychu však lapám až vtedy, keď si to loď zamieri do malej "morskej" jaskyne, ktorej vjazd je natoľko úzky, že pochybujem, či sa tam naša loď vôbec vmestí. Kapitán to má ale evidentne najazdené, takže vchádzame bez problémov.
Malá morská jaskyňa neďaleko pevnosti Bonifacio.
Asi po hodine plavba končí v mestečku Bonifacio, ktoré sme obdivovali z mora. Na pevnine nás už čakajú autá. Ešte krátke skupinové foto a vyrážame. Po asfalte absolvujeme sotva niekoľko sto metrov a prvou možnou odbočkou schádzame z hlavnej cesty na prašnú šotolinu. Podobný scenár trasy sa v nasledujúcich dňoch bude opakovať viac krát. Medzi terénnymi sekciami budeme prechádzať len nevyhnutný počet kilometrov po asfalte, aby sme čo najviac času strávili mimo spevnených ciest.
Korzika je najhornatejší ostrov Stredomoria s priemernou nadmorskou výškou 576 m (Sicília 441 m, Sardínia 344 m), často prezývaný ako pohorie v mori. Mne skôr pripadá ako ostrov s najrozmanitejšou prírodou na kilometer štvorcový, čo súvisí s rozdielnym pobrežím. Východné je ploché, súvislé a rovné, západné skalnaté, silné a členité.
Poľovníctvo je súčasťou miestnych tradícii, najmä v stredozemí ostrova. Poľuje sa hlavne na diviaky a muflóny. Korzika so Sardíniou sú jediné dva ostrovy v Stredomorí a blízkom okolí, kde muflon lesný dodnes prežil. Keď stretnete na ceste pick-up s miestnym evidenčným číslom a klietkou na korbe, nesnažte sa vodiča nahnevať. Poľovníci bežne vozia za prednými sedadlami nabité pušky, keby sá im do cesty pritrafila atraktívna korisť.
Bystriny a rieky spolu s morom vytvorili na plochom východnom korzickom pobreží lagúny stojatej vody. Jednu z nich obchádzame v úvodnej etape. Jazdu po južanskej červenej šotoline posiatej ostrými kamienkami beriem ako ľahkú rozcvičku. Napriek tomu, že pred pár dňami pršalo, povrch ciest stihol vyschnúť a riadne sa práši. Pri jazde v konvoji si preto nechávame medzi sebou väčšie odstupy.
Diskotéka v teréne Prvý úsek je jazdecky nenáročný, preto sa priam núka možnosť vychutnať si pohodlie a komfort interiéru nového Land Cruisera. Kvalitou spracovania a výberom materiálov kabína v ničom nezaostáva za modelmi prémiovej sesterskej značky Lexus. Tróniac v komfortných, veľkých kožených sedačkách si pripadám, akoby som nesedel v aute, ale doma v obývačke, pozerajúc zábery z kokpitu na 3D televíznej obrazovke. Zapínam si špičkový audiosystém JBL a relax je dokonalý.
Rozpáraná dopravná značka: svoje zbrane a strelecké umenie si miestni poľovníci radi skúšajú aj na dopravných značkách.
Z pomyselnej obývačky som sa presunul do pomyselnej pojazdnej koncertnej sály s panoramatickým výhľadom na okolitú prírodu. Na pevný disk navigačného systému sa vmestí asi 2.000 skladieb a zvuk vychádza cez koncový zosilňovač s hudobným výkonom 650 W. Výstup má 11 kanálov na 17 reproduktorov.
Je až neuveriteľné, kam sa za posledné roky posunula kvalita cestovania v terénnych autách. Už to nie sú žiadne sparťansky vybavené rebriňáky. Pre tieto pocity a zážitky som sa zamiloval do vozidiel Range Rover a pre rovnaké emócie si teraz vychutnávam aj Land Cruiser. Sedím v koženom kresle, počúvam skvelú hudbu, užívam si pohľad na krásnu zátoku sladkovodného jazera a podvozok maká, aby ma komfortne previezol cez rigoly vyplavené dažďovou vodou. Toto auto je dobrý základ na súkromnú plážovú párty. Stačí si nájsť kúsok romantickej pieskovej pláže, kde sa kvôli komplikovanému príjazdu dostane len málokto a zábava sa môže začať.
Okrem skvelej aparatúry je na palube aj množstvo elektroniky. Praktickou novinkou sú kamery. K cúvacej, ktorá mapuje priestor za autom pribudlo ďalších päť. Po dve v každom vonkajšom spätnom zrkadle, mapujúce okolie auta a jedna vpredu. Tá sleduje priestor pred nárazníkom a animáciou na displeji informuje vodiča o predpokladanej stope predných kolies, aby sa v ťažko prejazdných podmienkach vedel pohybovať aj bez externého navigátora.
Ošípané tu žijú úplne voľne. Počítať s nimi treba pri ceste (niekedy s celými čriedami), na turistických chodníkoch, jednoducho kdekoľvek sa pohnete. Na celom ostrove žije približne 60.000 domácich a divých ošípaných.
Nechýba tiež špičkový navigačný systém známy z Lexusov. Na konci úvodnej terénnej vložky zadávam adresu hotela a zvyšných 25 km po asfaltových cestách uháňam v ústrety sprche. Na ceste jazdí nový Land Cruiser o poznanie lepšie a istejšie než predchodca, za čo vďačí adaptívnym tlmičom a predovšetkým elektronicky riadeným stabilizátorom. S ich pomocou sa menej ponára pri prudkom brzdení a v zákrutách odďaľuje nevoľnosť spolujazdcov eliminovaním bočných náklonov karosérie.
S pohotovostnou hmotnosťou vyše dvoch ton a nosným rámom však Land Cruiser nikdy nebude jazdiť ako SUV, hoci sa veľmi snaží. Dynamike na ceste je dosť veľkou prekážkou tiež päťstupňová automatická prevodovka, ktorá po stlačení akcelerátora naftový šesťvalec 3.0 D-4D (127 kW/173 k) najprv vždy vyženie do otáčok a až potom auto začne zrýchľovať. Celkovo reaguje dosť vláčne a zbytočne často púšťa motor do vysokých otáčok bez efektu, podobne ako americké automaty. Do terénu je táto prevodovka výborná, ale väčšinu roka jazdím po bežných cestách a preto by som zvolil manuál.
Posilňovanie sebavedomia Nasledujúce ráno vyrážame z hotela už o 7:30 hod., pretože pred nami je najťažšia etapa trojdňovej expedície. Čaká nás horská oblasť Zonza s prezentáciou systému Crawl Control pod jej najvyšším vrcholom Monte Calva (1377 m). Keďže sa púšťame do veľmi náročného terénu, mení sa koncepcia konvoja.
Zatiaľ čo prvý deň mohli viacerí z nás jazdiť v aute sami, od tejto etapy musíme vytvoriť dvojice. Mne organizátor pridelil kolegu z Fínska, s ktorým sme hneď na začiatok uzavreli dohodu výhodnú pre oboch - ja šoférujem, on fotí. S mojím fotoaparátom by som totiž v živote neurobil také zábery ako on so svojou výbavičkou minimálne za 30.000 €.
Prvých 20 km patrí asfaltu, na ktoré nadviaže nekonečné stúpanie po šotolinových cestách až na vrchol. Po jazdeckej stránke je to zívačka, ale nenudím sa. Stúpanie dlhé 18 km mi spestruje krásna scenéria a spolujazdec, ktorý v snahe po ulovení atraktívnych záberov lozí po oknách a streche, takže musím dávať pozor, aby som ho po ceste nestratil.
Spodná ochrana niektorých áut dostala riadne zabrať.
Keď dorazíme na malé vyhliadkové parkovisko, kde si dávame krátku pauzu, pýtam sa vedúceho skupiny, čo budeme robiť zvyšok dopoludnia, keď obed je naplánovaný až o tri hodiny a pred nami je podľa road-booku už len sedem kilometrov. On sa iba škodoradostne usmeje a odvetí: "no predsa jazdiť". Zmysel jeho úsmevu som pochopil o niekoľko minút, keď som s autom zastavil na skalnatom turistickom chodníku. "Dáme si neutrál, zapneme redukciu, pridáme uzávierku medzinápravového diferenciálu, podvozok zodvihneme na maximum a so zapnutým systémom Crawl Control pokračujeme v stúpaní", hovorí inštruktor vodičovi každého auta.
Až teraz chápem zmysel slov, že v Land Cruiseri zvládne terén aj amatér. Pri pohľade na skalnatý chodník pripomínajúci dno vyschnutého horského potoka mi totiž sebavedomie kleslo natoľko, že naozaj som sa chvíľu ako amatér aj cítil. No keď nás sem organizátori posielajú, musia byť presvedčení, že to prejdeme. Dokonca bez toho, aby sme autám ublížili.
Land Cruiser dvíha sebavedomie každého vodiča veľmi rýchlo. Kolesá hltajú jeden balvan za druhým, stačí iba sledovať navigátorov a jemne narábať s brzdou. Akcelerátor ovláda systém Crawl Control, ktorý v pravidelných dávkach automaticky reguluje prísun krútiaceho momentu na kolesá a zabraňuje ich prekĺzavaniu a blokovaniu. Na výber je päť voliteľných rýchlostí plazenia.
Ja využívam druhý stupeň, pretože na prvom elektronika autom priveľmi drgá, čo nie je najvhodnejšie ak sa s dvojtonovým autom potrebujete posúvať krokom. Na tomto úseku sa v plnej paráde predvádza druhá stránka progresívnych stabilizátorov. Ich účinok sa úplne stráca za účelom výkyvu náprav a kopírovania cesty kolesami. Tie sa striedavo vykyvujú až k podblatníkom a vôbec nie je výnimočné, ak auto stojí na troch, prípadne dvoch šikmo protiľahlých kolesách. Tuhá karoséria s tým však nemá problém.
Počas štverania sa po skalách čakám každú chvíľu ranu do podvozka, ale inštruktori nás navigujú s prehľadom. Základom úspechu je prechádzať cez kamene, ktoré vytŕčajú pomedzi ostatné a dostatočne dvíhajú podvozok nad potencionálne prekážky. No keby aj došlo ku kontaktu, robustný spodok je dôkladne chránený pred poškodením.
Niekedy mám pocit, že predné koleso pri nájazde na veľký kameň takmer vtlačím do podblatníka. Inokedy mám zase chuť utiecť z auta, pretože nasledujúci úsek si už neviem predstaviť prejsť bez problému alebo poškodenia auta. Land Cruiser je ale iného názoru. S každou ďalšou prekážkou ma presviedča, že ešte neukázal všetko. A má pravdu.
Pot ma obleje až vtedy, keď po troch hodinách absolútneho sústredenia a posúvania sa po centimetroch sa cesta predo mnou narovná, ale inštruktor ma pošle doprava, hore strmým skalnatým bralom. Našťastie žartoval, ale iba v prípade novinárov, pretože už o chvíľu sa tým istým bralom štverá iný Land Cruiser, ktorý riadi šéf inštruktorov. Extrémnejšiu prezentáciu systému Crawl Control si neviem predstaviť.
Skaly, po ktorých auto lezie hore sú také ostré, že navrchu si to odnesie ľavá zadná pneumatika. Skvelý adrenalínový vrchol druhého dňa. Po chutnom vysokohorskom obede v poľovníckej chalupe ťažký terén pokračuje. Hoci systém Crawl Control nedostane vydýchnuť, žiaden úsek sa už nevyrovná dopoludniu. Po ceste do hotela v dedinke Zonza spracovávam dojmy a rozmýšľam o nasledujúcej etape. Neviem si totiž predstaviť, čo nové a ešte adrenalínovejšie nás môže čakať.
Nový deň , nové podmienky, nové extrémy Na tretí deň ráno ma budia dažďové kvapky dopadajúce na okenný parapet. Celú noc pršalo, takže povrch všetkých ciest je riadne premočený. Doobeda máme v pláne presunúť sa viac na sever. Počas prvých 45 km sa v podstate nič nedeje, preto všetku batožinu prehádžem na zadné sedadlá, aby fínsky kolega mal priestor v kufri iba pre seba. Nemá totiž žiadne fotky za jazdy z iného auta, preto sa rozhodol využiť samostatne vyklápateľné okno zadného veka.
Adhézne podmienky na ceste sa v porovnaní s predošlým dňom úplne zmenili. Na šotoline a blate sa dosť šmýka, čo je skôr problém váhy auta než pneumatík. Najmä v lesoch musím podstatne viac narábať s hmotnosťou auta, skôr predvídať a v predstihu riešiť prípadne nedotáčavé správanie auta. Okolitá príroda sa úplne zmenila. Skaly vystriedal piesočnato-blatistý povrch a ihličnaté stromy nahradili husté a vysoké kriaky s koridorom akurát na jedno auto.
Môj Land Cruiser si po mne odniesol škrabanec na prednom nárazníku. Pri prejazde hlbokého rigolu s ponorenou prednou časťou do zeme raz nevydalo.
Kolega fotograf sa teší, že na cestách pribudli kaluže. Ja som nadšený menej, lebo po hodine jazdy mám od sústredenia úplne premočený chrbát, aby som auto pri nasadenom tempe udržal na ceste. Konečne spomaľujeme. Opäť prichádza na rad redukcia a Crawl Control. Pred nami je stúpanie po okrúhlych, ale šmykľavých balvanoch dlhé tri kilometre.
Kombinácia dvojtonového auta so sériovými pneumatikami a klzkými kameňmi vyvoláva oprávnené obavy. Nechtiac som si ráno pri káve vypočul rozhovor inštruktorov, ktorí práve rozoberali, či ísť do toho za daného počasia alebo nie. Najprv skúšam stúpať bez Crawl Control. Chvíľu to ide, ale na prvom väčšom kameni kolesá začnú prekĺzavať. Nepomáha uzávierka medzinápravového diferenciálu, ani aktivovanie systému Multi-terrain v režime na skaly. Neostáva iné, iba opäť zapnúť liek na nedostatok trakcie Crawl Control a Land Cruiser hravo pokračuje ďalej.
Výstup na skalnaté bralo si odniesla ľavá zadná pneumatika.
Keď niektorá z predných pneumatík nemá o čo zabrať, stačí potočiť volantom a hľadať pre ňu grip. Neuveriteľné, čo sa dá vyťažiť z elektroniky. Ťažký mastodont sa driape po klzkých kameňoch akoby sa jeho pneumatiky prisávali. Tento dôkaz účinnosti plaziaceho systému na mňa zapôsobil oveľa viac než výstup na skalnaté bralo. Auto sa jemne chveje, ako s ním bojuje elektronika a za každú cenu sa ho snaží posúvať dopredu, ale postupuje. Toto však ešte nie je finále.
Skalnatá šmykľavka Poobede sa z dažďového pralesa (ako som nazval predošlý úsek) presúvame do oblasti s ďalšou variáciou rozmanitej krajiny ostrova Korzika. Tento krát okolie pripomína jesenný les. Všade vidno opadané listnaté stromy. Zatiaľ čo inde zeleň bujnela, tu akoby sa zastavil čas.
Opäť sa nám vrátili do cesty ostré kamene, ale novým prvkom sú horské potoky. Niekedy sú také úzke a brody cez ne natoľko zatočené, že prejsť cez ne bez škrabanca si vyžaduje vytáčanie na viackrát. Pri zjazdoch z kopca musíme strážiť stopu ľavého predného kolesa, pretože stačí, aby sa trochu skĺzlo do strany a celé auto sa vplyvom váhy zosunie do rokliny. Už riskujem aj prepichnutie pneumatiky, veď sme čoskoro v cieli.
Čerešnička na torte prichádza až v úplnom závere. Pred nami je posledný zjazd. Vodiace auto inštruktora sa pomaly posúva dopredu, postupne stavia na tri kolesá a keď sa rozhojdá, prednou časťou ponárajúc sa dolu a dvíhajúc pravé zadné koleso do nebies, s napätím čakám, čo z tohto vznikne. Na chvíľu sa obzriem za kolegom a auto je zrazu preč. Zošmyklo sa dolu asi dva metre vysokým hladkým skalnatým bralom.
Ak som dovtedy mal chuť vystúpiť z auta, teraz naozaj vystupujem a idem povedať inštruktorovi, že na toto sa necítim. On mi na to, že to len zle vyzerá, ale určite to všetci zvládneme. Hovorím si v poriadku, veď oni nesú zodpovednosť a plechy Land Cruisera niečo vydržia.
Vrchol druhého dňa: extrémna ukážka schopností Toyoty Land Cruiser a systému Crawl Control.
Po centimetroch ma inštruktor naviguje prednými kolesami na okraj zrázu, aby auto po šmyku nechytilo šoférovými dverami skalu, ktorú musím obísť. Keď sa auto utrhne, stačí volant držať rovno a čakať kým sa narovná a zastaví. Celé to trvá niekoľko sekúnd, ale prepadnúť sa a nevidieť kam, je veľmi zlý pocit. Po "pristátí" mi adrenalín strieka z uší. Ešte v živote ma nik na podobnú šialenosť nenahovoril.
Tri dni v teréne s Toyotou Land Cruiser a chlapcami, ktorí organizujú Camel Trophy, boli pre mňa obrovskou školou a hlavne tréningom odvahy. Toto auto patrí naďalej k najschopnejším v teréne, len neviem, ako to bežný majiteľ využije v praxi. Možno strávením dovolenky na podobný spôsob. Pre väčšinu majiteľov však ostane pohodlným a luxusným cruiserom, v prípade potreby schopným vyviesť svoju posádku kamkoľvek v pohodlí obývačky.
(Informácie o Korzike sme čerpali zo stránky: zájazdy.sk)
Základné údaje o Korzike
Štátna príslušnosť Francúzsko
Poloha 80 km západne od Talianska,
160 km južne od francúzskej Riviéry,
13 km severne od Sardínie
Rozloha 8.720 km2, 965 km pobrežia
Počet obyvateľov 22. 000, z toho polovica žije v mestách Ajaccio a Bastia
Najvyššia kóta Monte Cinto 2.706 m
Technické parametre vozidiel Toyota Land Cruiser Motor 4.0 Dual 3.0 D-4D VVT-i V6
Zdvihový objem valcov [cm3] 3956 2982
Výkon [kW/k] 207/282 127/173
pri otáčkach [1/min] 5600 3400
Krútiaci moment [Nm] 387 410
pri otáčkach [1/min] 4400 1600-2800
Pohotovostná hmotnosť [kg] 2050-2290 1960-2400*
Palivová spotreba [l/100 km] 10,8 8,0-8,5*
CO2 vo výfukoch [g/km] 256 210-224*
Zrýchlenie 0-100 km/h [s] 9,2 11,7-12,4*
Maximálna rýchlosť [km/h] 180 175
*v závislosti od karosárskej verzie a zvolenej prevodovky
Rozmery dĺžka 4315 mm (4760 mm)
šírka 1885 mm
výška 1830 mm (1845 mm)
rázvor náprav 2450 mm (2790 mm)
rozchod kolies vpredu/vzadu 1585/1585 mm
priemer otočenia 10,4 m (11,6 m)
palivová nádrž 87 l
*údaje v zátvorke platia pre päťdverovú verziu
