Slovenskí dopravní policajti si nachádzajú na postriežku rôzne miesta, aby boli "neviditeľní" a ľahšie dopadli šoférov pri prekročení povolenej rýchlosti. Napríklad, neváhajú maskovať sa kríkmi (v Pezinku smerom na Babu), vari sto metrov od prečiarknutej tabule obce. Alebo využijú "skrýšu" za bránou a oplotením (na Galvaniho ulici v Bratislave smerom na Rožňavskú).
Ak sú z diaľky viditeľní (na Panónskej pri železničnej stanici), je ich preventívne pôsobenie oveľa účinnejšie a predovšetkým prospešné pre bezpečnosť premávky.
Policajti však nekontrolujú len dodržiavanie povolenej rýchlosti, ale zameriavajú sa i na porušovanie pravidiel premávky v križovatkách. Predovšetkým kontrolujú jazdu cez križovatku na červenú. Aj tieto kontroly však majú jeden významný háčik.
Nespravodlivá pokuta za prejazd na červenú
Naoko jasný prejazd na červenú môže mať pozadie, ktoré môžeme bez nadsádzky nazvať nastraženou pascou. O čo ide?
Kamióny, autobusy a veľké nákladné autá jazdia aj v mestách a teda aj cez križovatky riadené semaformi. A práve tam neraz vzniká onen kritický moment.
Kým kamionista v pravom jazdnom pruhu má dobrý prehľad o farbe svetla na semafore, šofér malého osobného auta v ľavom pruhu vedľa neho sa musí spoliehať len na semafor, ktorý je nad vozovkou. Na ten však spoza volantu vidí len do určitej vzdialenosti od hranice križovatky. Potom stratí prehľad, lebo mu zacláňa veľké vozidlo (kamión s návesom, či dlhý autobus).
Ak medzitým na semafore naskočí žltá a červená, ktoré vodič malého auta (pokým sa dostane k hranici križovatky) nezaregistruje, dostáva sa nevedomky do pasce.
Policajtovi potom ťažko vysvetľuje, že má pravdu, že neprešiel vedome na červenú, keďže spoza volantu osobného auta na semafor nad vozovkou pri hranici križovatky už naozaj nevidel. A pocit krivdy je oprávnený.
Ako vyriešiť problém s neviditeľnými semaformi?
§ 60, zákon č. 8/2009 Z.z.:
(11) Dopravné značky a dopravné zariadenia sa umiestňujú tak, aby sa vzájomne neprekrývali a účastník cestnej premávky ich mohol včas spozorovať.
Kým v Rakúsku už dávno zaviedli blikajúce zelené svetlo na všetkých semaforoch v krajine, čo je z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky veľmi významný prvok, u nás otáľame, váhame a často trestáme aj nevinných vodičov. Namiesto toho, aby sme čo najskôr zaviedli blikajúce zelené na všetkých semaforoch aj u nás. Prvé lastovičky ešte leto neurobia, takže tento spôsob informovania motoristov by sme aj na Slovensku mali zaviesť celoplošne čo najskôr.
Takisto by sme si mali vziať príklad z Rakúska, kde majú semafory nad vozovkou posunuté do stredu križovatky. Teda aj vodič prvého vozidla v ľavom pruhu má dobrý prehľad o tom, aká farba práve svieti a nemusí sa krkolomne skrúcať na sedadle, aby dovidel na semafor nad ním.
Naša skúsenosť s nezavineným prejazdom na červenú
Jazdili sme po Bratislave, aby sme sa presvedčili na konkrétnych križovatkách, ako to vyzerá spoza volantu.
§ 8, vyhláška č. 9/2009 Z.z.:
(8) Použité zvislé dopravné značky, dopravné zariadenia a vodorovné dopravné značky v cestnej premávke musia byť včas viditeľné z dostatočnej vzdialenosti a počas celej doby použitia musia poskytovať úplný a jednoznačný výklad.
V Petržalke sa blížime k pošte na Furdekovej pred Šustekovou. V pravom pruhu zakrýva semafor na chodníku autobus, takže niekoľko sekúnd netušíme, či ešte svieti zelená.
Ako potvrdil kolega, stojaci na chodníku, dlhý autobus bol meter od križovatky, keď sa rozsvietila žltá a osobné auto, ktoré práve bolo na úrovni zadného kolesa autobusu, prešlo na červenú. Ak by tam v tej chvíli stáli policajti, oprávnene mohli vodiča pokutovať za jazdu na červenú.
Pritom šofér zreteľne videl na semafore zelenú - a potom niekoľko sekúnd nič. De facto teda naozaj prešiel na červenú a v reálnom živote ho teoreticky mohlo ospravedlniť len to, že naozaj nemohol vidieť semafor vysoko nad hlavou.
Autor: Ivan Václavík
