Na bratislavských križovatkách a hlavných ťahoch kedysi zaviedli takzvanú zelenú vlnu. Čiže plynulý prejazd súvislej kolóny vozidiel cez niekoľko križovatiek. Kým platila v obciach šesťdesiatka, dalo sa napríklad v Bratislave plynulo prejsť od Zlatých Pieskov po Rožňavskej, Trnavskej a Šancovej, respektíve po Pražskej, až na diaľnicu smerom do Brna.
Kdeže vlaňajšie snehy sú... Každodenné kolóny vozidiel - od osobných a nákladných áut až po autobusy a trolejbusy - sú smutnou vizitkou dopravného inžinierstva. Samozrejme, v čase dopravnej špičky je zelená vlna ilúziou. No ani mimo nej tu neprejdete plynulo.
Ako rýchlo sa dá dostať z jedného konca Bratislavy na druhý?
Vyskúšali sme si to v pracovný deň o deviatej hodine, potom mimo dopravnej špičky po desiatej hodine a v sobotu predpoludním. Najskôr teda štartujeme ráno o deviatej a blížime sa popri Zlatých pieskoch (po Seneckej) na Rožňavskú. Z osemdesiatky uberieme na šesťdesiat (v súlade s dopravným značením) a vzápätí zastavujeme na križovatke, ktorá je na Rožňavskej (pri servise BMW) ako prvá.
Presný čas: 9 hodín 19 minút. Na semafore naskakuje oranžová - zelená - štartujeme. Päťdesiatkou sa blížime k semaforu pri križovatke s Galvaniho. Opäť stojíme.
Nie dlho, vzápätí sa dve súbežné kolóny rozbiehajú, ale pri Turbínovej na Trnávke máme všetci opäť stop. Uvedomujeme si, že je úplne jedno, v ktorom pruhu sme zaradení, rovnaké autá sa stále posúvajú vedľa seba a "myšičkovanie" nemá zmysel.
Niektorí rezignovali na zelenú vlnu
Konečne náznak takzvanej zelenej vlny - teda plynulého prejazdu bez zastavovania cez niekoľko križovatiek za sebou. Na križovatkách s Tomášikovou i Bajkalskou stíhame zelenú, avšak chytáme ju za chvost. Vozidlá za nami už musia opäť zastaviť na červenú. A pri Zimnom štadióne ďalší oneskorenci takisto musia zastaviť na červenú.
Zdá sa, že problém v plynulosti prejazdu vzniká vtedy, ak je niekto menej pohotový pri rozjazde, pomalší v kolóne, alebo sa z akéhokoľvek dôvodu oneskorí, výnimkou nie sú ani zbytočne veľké medzery medzi vozidlami v kolóne. Nám sa však darí plynulo prejsť od Trnávky až po Trnavské Mýto. Tam nás len nakrátko "zdržuje" červená, rovnako aj na Račianskom mýte. Teda opäť dve krátke zastavenia na križovatke.
Po Šancovej už ideme na zelenú vlnu až do Lamača. Cieľ je pri výjazde na diaľnicu do Brna. A čas? 9:35 h. Teda prejazd z jedného konca Bratislavy na druhý (cez mesto) sme v rannej špičke absolvovali rýchlosťou 50 km/h - verte alebo neverte - za 16 minút. I keď so zelenou vlnou by to bolo rýchlejšie.
Cesta späť
Otáčame sa po Lamačskej ceste a mierime naspäť na diaľnicu. Pri čerpacej stanici OMV opätovne stláčame stopky (9:38 h) a rovnakou trasou cez Patrónku a po Brnianskej sa vraciame späť. Dlho sa však netešíme z plynulej jazdy, lebo prví vodiči v kolóne zbadali pri semafore pred Železnou studničkou policajné vozidlo a zbytočne spomaľujú na 40 km/h. Tu je povolená päťdesiatka.
Pri SAV prechádzame ako posledné vozidlo na oranžovú a po Šancovej sa plynulo dostávame na Račianske Mýto. Tam nás zastavuje červená, no o chvíľku prechádzame (cez poriadne diery pri koľajniciach električiek) na Trnavskú a Rožňavskú.
Keďže niektorí vodiči v pravom i ľavom pruhu nechávajú zbytočne veľké medzery, kľučkovaním sme nútení trikrát meniť jazdný pruh. Uvedomujeme si, že tí vľavo môžu rovnakým tempom pokojne jazdiť aj vpravo - ale to je uhol pohľadu. Fiktívnu cieľovú čiaru pri Zlatých Pieskoch pretíname o 9,52 h. Trinásť kilometrov sme zvládli za 14 minút.
Agresívnou jazdou nebudete rýchlejší
No dobre - hovoríme si v duchu - skúsime agresívny štýl jazdy. O desiatej hodine už predpokladáme na rovnakej trase menšiu intenzitu premávky, čo sa aj potvrdzuje. No netrvá dlho a vodič malej dodávky nám dvíha adrenalín, keď nečakane predbieha tesne pred naším vozidlom - ešteže sa ospravedlnil zablikaním štyrmi smerovkami.
Upokojujeme sa na červenej v križovatke s Galvaniho. Pokračujeme v strede kolóny, odkázaní na rýchlosť prvého vozidla. Všímame si, že väčšina áut jazdí v ľavom pruhu, kde ich je kolo desať a tak využívame pravý pruh, kde sú tri vozidlá. Na Trnávke i na križovatke s Bajkalskou a na Račianskom Mýte však stojíme na červenú. Zabúdame na zelenú vlnu. V cieli sme rovnako ako v prvom kole - za 16 minút. Teda určite sa neoplatí jazdiť "na doraz". Skôr sa do cieľa nedostanete, iba riskujete mastnú pokutu.
Cez tunel je to najrýchlejšie
Štvrtú jazdu medzi Lamačom a Zlatými Pieskami ideme cez tunel Sitina. Odchádzame z čerpacej stanice OMV o 10,18 h.
Čoskoro sme na diaľnici v meste a môžeme ísť deväťdesiatkou. Našťastie, na trase nie je žiadna nehoda, takže plynulo a v súlade s rýchlostnými limitmi (s aktivovaným tempomatom) sa dostávame k Zlatým Pieskom za 10 minút (čas 10,28).
Zmerali sme si aj priemernú spotrebu na tomto úseku - s dieselovým motorom 5,6 l/100 km. Dá sa teda konštatovať: úsporne a rýchlo. Pravda, mimo dopravnú špičku a keď na trase nie je nejaká havária.
Bratislava vs Viedeň
Nazdávame sa, že tzv. zelená vlna je na tomto vyťaženom bratislavskom úseku postavená na rýchlosť 60 km/h, teda na starý limit.
V priebehu testovania zelenej vlny sme narážali ešte na jeden problém, ktorý spôsobujú samotní vodiči. Naskočí oranžová, po nej zelená a prvé auto stojí. Jeho vodičovi trvá dve sekundy, kým sa zorientuje. Ďalší čaká, kým sa pohne auto pred ním a až potom zaradí rýchlosť. Ak to z desiatich urobia traja, vzniknú medzi vozidlami zbytočné medzery a prejde ich na zelenú menej. Za nimi sa potom nahromadia ďalšie - a už máme kolónu. V nej, logicky, posledné vozidlá nestihnú prejsť ďalšou križovatkou na zelenú.
Iným neduhom je myšičkovanie, teda prebiehanie z pruhu do pruhu. Namiesto plynulej jazdy potom nasleduje sústavné brzdenie a zrýchľovanie, čo takisto nepridá na plynulosti premávky.
Vo Viedni je to inak. Autá sa súčasne rozbiehajú, každý pokračuje vo svojom pruhu a keď sa niekto potrebuje preradiť, stačí, ak zapne včas smerovky a najbližší vodič mu bez otáľania umožní (jednoduchým ubratím plynu) preradenie. Naozaj stačí iba ubrať plyn.
U nás? Niektorí "džentlmeni" s červenými očami ešte pridajú, ba priam sa prilepia na auto pred nimi, len aby do medzery nikto nevošiel.
Zamyslite sa nad tým, prečo sú u nás zbytočné kolóny aj tam, kde by nemuseli byť. Trošku reflexie nikomu neublíži a druhým pomôže.
Autor: Ivan Václavík
