Cyklisti na Slovensku nemajú veľa priestoru na jazdu. Cyklistických cestičiek je málo, na cestách síce môžu jazdiť po krajnici alebo na okraji vozovky, ale mnohí vodiči áut ich ohrozujú neopatrnou jazdou. No a ešte aj zákaz vjazdu v prípade lesných ciest môže byť prekážkou.
Náš čitateľ Ján sa nás pýtal, či "môže cyklista prípadne jazdec na koni jazdiť po lesnej ceste, ak na jej začiatku je značka zákaz vjazdu".
Ján: "Podľa zákona o lesoch (326/2005) "...v lese je zakázané...jazdiť na bicykli alebo na koni mimo lesnej cesty alebo vyznačenej trasy." Uvedený text spôsobil množstvo diskusií s veľmi nejednoznačným výkladom a to od výkladu, že cyklisti môžu jazdiť len po lesných cestách so šírkou 4 m až po výklad citovaného ustanovenia, že cyklisti môžu jazdiť všade, okrem voľného lesa".
V tejto súvislosti ma zaujíma, či ozaj môže cyklista, prípadne jazdec na koni jazdiť po lesnej ceste, ak na jej začiatku je značka Zákaz vjazdu.
Pretože podľa vyššie zmieneného zákona môžem, ale podľa dopravných predpisov nie. Veď značka Zákaz vjazdu platí pre všetkých účastníkov premávky, vrátane cyklistov a jazdcov na koňoch."
Nezmyselný zákaz vjazdu
V prvom rade je nutné podotknúť, že zákaz vjazdu na lesné cesty a trasy by mal byť zakázaný len motorovým vozidlám, a to značkou B 3 (zákaz vjazdu všetkých motorových vozidiel). Až na pár výnimiek, ako napríklad povolenie vstupu traktora.
§ 31, zákon č. 326/2005 Z.z.:
(1) Na lesných pozemkoch je zakázané
d) jazdiť alebo stáť motorovým vozidlom, skútrom, motorovou trojkolkou alebo štvorkolkou mimo vyznačených miest a jazdiť na bicykli alebo na koni mimo lesnej cesty alebo vyznačenej trasy,
Avšak realita je často iná. Je minimálne nezmyselné, aby do lesa nesmel človek vojsť po lesnej ceste na bicykli, respektíve na koni. To sa však netýka prípadu, keď je les vyhradený na nejaké zvláštne účely, napríklad na výcvik vojakov. Nie vždy je to tak a my sa môžeme na lesných cestách stretnúť aj so značkou zákaz vjazdu všetkých vozidiel.
Ak ide o značky Zákaz vjazdu všetkých vozidiel, problém sa dá vyriešiť jednoducho. Stačí, ak je na cestu nezakázaný vjazd z jedného smeru alebo z inej cesty, ktorá sa pripája k tej, ktorá má na začiatku umiestnený zákaz. Potom treba len zísť z bicykla a chvíľu ho tlačiť. Za tabuľou zákazu vám už nič nebude brániť v jazde na bicykli. Treba si však dávať pozor, aby ste v prípade jednosmerky nejazdili v protismere.
Čo je to lesná cesta
Cyklisti smú v lese jazdiť len po lesnej ceste alebo po vyznačenej trase.
STN 73 6108:
lesná cesta: pozemná komunikácia, ktorá je súčasťou lesnej dopravnej siete; určená je na dopravu dreva, osôb, materiálu, na prejazd špeciálnych vozidiel (požiarna, zdravotná služba), ale môže slúžiť aj na iné ciele; má vybudované zemné teleso a aspoň jednoduché odvodnenie
§ 22, vyhláška č. 35/1984 Zb.:
(1) Účelovými komunikáciami sú najmä poľné a lesné cesty, príchodové cesty k závodom, staveniskám, lomom, baniam, pieskovniam a k iným objektom a cesty v uzavretých priestoroch a objektoch.
Podľa zákona o pozemných komunikáciách a príslušnej vyhlášky sú lesné cesty účelovými komunikáciami. Aj na tých platia dopravné predpisy a teda aj dopravné značky. Otázkou však ostáva, ako rozoznať lesnú cestu od "necesty".
Podľa Slovenskej technickej normy (STN), na ktorú sa zákon o lesoch odvoláva, je lesná cesta pozemnou komunikáciou, ktorá je súčasťou lesnej dopravnej siete. Delí sa na štyri podkategórie. V prvých troch je určená minimálna šírka cesty 4 metre. Posledná má povinnú minimálnu šírku 1,5 metra. Pre každú z týchto podkategórií je odporúčaná maximálna rýchlosť jazdy.
Dôležitým parametrom pri zaraďovaní komunikácií do skupiny lesných ciest je kvalita jej povrchu. Tá môže byť rôznorodá. Stavaná, asfaltová cesta, môže ňou byť aj zemina, či už udupaná alebo prašná. Vyskytujú sa cesty spevnené i nespevnené. Dokonca môžeme nájsť cestu, z ktorej nie je odstránené rastliny. Sklon cesty by sa nemal pohybovať nad 12%.
Čo je to lesná cesta sme si už vysvetlili, pojem vyznačená trasa však v zákone nie je presne definovaný. Je preto nejasné, či možno za vyznačenú trasu považovať každú cestu označenú značkami. Či už cestnými alebo turistickými.
Keďže je v tejto oblasti príliš veľa otázok a tak málo odpovedí, oslovili sme predsedu združenia OZ Cykloklub Poľana, Jána Ľuptáka, ktorý je zároveň koordinátorom projektu Cyklomobilita.
Kde všade smú cyklisti v lesoch jazdiť? Podľa zákona o lesoch sú to lesné cesty a vyznačené trasy.
Výklad zákona je nejednoznačný a v praxi má viacero nedostatkov. V jednoduchosti by sme mohli povedať, že jazdiť v lese na bicykli je možné po vyznačených trasách a lesných cestách, ktoré sú spevnené a majú aspoň jednoduché odvodnenie.
V praxi však značené cyklotrasy v lesoch neexistujú a spôsob určenia, ktoré cesty sú pre jazdu povolené je natoľko nejednoznačný, že to dnes nikto nevie. NLC (Národné lesnícke centrum) vydalo mapu lesných ciest pre cyklistov, i v nej sú nezrovnalosti.
Som za negatívny výklad, t.j. určiť, kde sa jazdiť nemôže a jednoducho sa riadiť zdravým sedliackym rozumom. Teda na bicykli by sa nemalo jazdiť spôsobom a tam, kde môžeme poškodzovať životné prostredie, ohrozovať seba, iných, majetok či faunu a flóru. Tak napríklad by sa nemalo agresívne jazdiť za mokra po lesných chodníkoch, aby nedošlo k poškodeniu pôdneho krytu. Tiež v určitých lokalitách, kde je výskyt chránených živočíchov je osožné zbernicovou trasou regulovať pohyb v území a podobne.
Určenia kedy, kde a ako jazdiť by mali byť určované citlivo, zodpovedne a prípadne sezónne. Plošné a navyše nezmyselné zákazy situáciu len zhoršujú, pretože nie sú rešpektované, často recesisticky porušované.
Ako sú definované vyznačené trasy a kto rozhoduje o tom, kde sa majú nachádzať?
V jednoduchosti sa dajú vyznačené trasy definovať ako koridory určitým spôsobom orientačne vyznačené. Značenie zvyčajne býva tabuľkové a maľované, niekedy tiež vodorovným značením (v doprave). Trasy môžu byť jednoúčelové (len pre cyklistov) alebo viacfunkčné (napr. trasy pre nemotorovú dopravu a turizmus). Trasy sú zvyčajne značené po existujúcich komunikáciách, v ideálnom prípade sú trasy vedené samostatne.
Existuje STN pre značené cyklotrasy, má však odporúčací charakter a spôsob značenia má niekoľko nedostatkov. V praxi sa často vyskytujú aj iné značenia (unikátom sú zbojnícke cyklotrasy značené skríženými valaškami v sedle Zbojská).
Zriaďovateľom trasy môže byť hocikto, často sú to cyklokluby, obce mestá, regióny. Súhlas s vedením trasy a pre umiestnenie značenia dáva príslušný stavebný úrad. Legislatívne je však budovanie cyklotrás podcenené a nejednoznačné.
Aj preto v súčasnosti vzniká cyklistická aliancia, ktorá má ambíciu v horizonte 4 rokov výrazne zlepšiť situáciu pri budovaní cyklotrás a ekokoridorov.
Aký je váš pohľad na zákazy vjazdov dopravnými značkami Zákaz vjazdu pre všetky vozidlá (teda aj pre cyklistov) do lesov po lesných cestách?
Vo vyspelejších demokraciách sa zákony zlepšujú, vytvárajú sa podmienky pre rekreáciu, šport, spoznávanie krajiny a prírody. Na Slovensku je proces opačný. Bezhlavo budujme diaľnice a infraštruktúru pre autá, aby sme ich s obrovskými nákladmi o niekoľko rokov prebudúvali aj pre alternatívne formy dopravy.
Zakazujeme cyklistom a rekreantom vstup do lesa a prírody, aby tam mohli privilegované skupiny chodiť džípmi na poľovačky a ťažiť drevo spôsobom, ktorý je nešetrný k prírode a netransparentný vo vzťahu nakladania so štátnym majetkom. A ak sa nájde skupina spravodlivých a poctivých (často aj sympatických) poctivých lesníkov, ktorí sa prednedávnom na podnet p. Mičovského snažili zmeniť tento stav, dostalo sa im "nepochopenia" i na vládnej úrovni. A na ich miesta nastúpia obľúbení ľudia bez názoru a často aj bez chrbtovej kosti, ktorým stačí nadiktovať zhora či zdola.
Aj z tohto pohľadu majú dopravné značky zakazujúce vjazd bicyklov do lesa sporný význam. Sú pozostatkami komunizmu, výsledkom šetrenia (namaľovať zákaz vjazdu všetkých vozidiel je najlacnejšie), lacného prístupu kompetentných (zakážeme vjazd cyklistov, lebo je to najjednoduchšie riešenie ) a len v mizivom percente prípadov je takáto značka výsledkom dôsledného zváženia. Jednoducho prevažná väčšina týchto značiek nemá logiku ani opodstatnenie.
Ľudia to vedia a tak podobne ako množstvo iných nezmyselných zákazov a nariadení nerešpektujú.
Má zmysel obmedzovať cyklistom vjazd do lesov?
Určite áno. Aj keď prevažná väčšina cyklistov sa v prírode aj v lese dokáže správať šetrne a zodpovedne, aj medzi cyklistami sa nájdu jedinci, ktorí nezmyselne a zbytočne poškodzujú životné prostredie. Taktiež je niekedy opodstatnené regulovať návštevnosť území a lesov, či nasmerovať cyklistov k zaujímavým lokalitám.
Problém je však komplexný. Podobne, ako pri pri väčšine globálnych civilizačných problémov, je riešenie veľmi jednoduché. Spočíva v zodpovednom správaní sa jedincov k prírode, svojmu okoliu a ľudí navzájom. Každý musí zvažovať dôsledky svojho konania a každý musí začať od seba. Bez ohľadu na to či ide o cyklistu v prírode, vodiča lesného traktora alebo úradníka, ktorý prijíma rozhodnutia o prístupe do lesa. Toto nám ťažko vyriešia zlé zákony, skôr naopak. I fašizmus bol svojho času v súlade so zákonom.
Zažili ste niečo zaujímavé? Hlavolam na cestách, nehodu? Videli ste niečo, čo sa oplatí zverejniť? Totemy s cenami pohonných látok, nebezpečné cesty? Je niečo, čo vás zaujíma z dopravy, ciest, premávky, pohonných látok, no nemáte sa koho spýtať?
Otázky, informácie, fotografie alebo videá posielajte na magazin@natankuj.sk.
