Matúš: "Mám otázku ohľadne značenia a rýchlosti na ceste medzi diaľnicou Prešov - Košice a rýchlostnou cestou, ktorá po nej nasleduje.
Diaľnica z Prešova do Košíc sa končí značkou konca diaľnice D31b, po nej nasleduje kúsok cesty, ktorá je podľa všetkého normálnou cestou 1. triedy (kde platí maximálna rýchlosť 90 km/h) a po nej (odhadom 600 m) nasleduje rýchlostná cesta pre motorové vozidlá označená značkou D32a, ktorá vedie až do Košíc. V tomto úseku cesty 1. triedy sa ale nachádza dopravná značka D5 označujúca odporúčanú rýchlosť na 110 km/h, pričom rýchlostná cesta (na ktorej je možné bez porušenia predpisov ísť takouto rýchlosťou) začína až cca o 500 metrov ďalej.
Nie je táto rýchlosť zavádzajúca a bezvýznamná v tomto úseku cesty a nemala by sa nachádzať až v časti rýchlostnej cesty? Úsek cesty 1. triedy je mimochodom dosť často kontrolovaný policajnými radarmi na maximálnu rýchlosť 90 km/h.
Na priloženej mapke je červenou bodkou označený koniec diaľnice, modrou bodkou označené približne miesto umiestnenia značky D5 s rýchlosťou 110 km/h a zelená bodka označuje začiatok rýchlostnej cesty."
Odpoveď na otázku je jednoznačná: dopravná značka odporúčajúca najvyššiu povolenú rýchlosť (IP 10) na ceste je zbytočná, ale len na približne 500-metrovom úseku pred začiatkom rýchlostnej cesty. Ak by tam bola značka určujúca najvyššiu povolenú rýchlosť, určite by nebola bezvýznamná a ani zavádzajúca ani tam.
Z pohľadu na mapku nie je celkom jasné, prečo sa správca komunikácie rozhodol pre taký rozptyl dopravných značiek, o akom píše Matúš. Pravdepodobne sa tam dopravné značenie menilo a niektoré dopravné značky ako pozostatok predchádzajúceho riešenia dopravnej situácie jednoducho zostali na mieste.
Ak by značka koniec diaľnice a začiatok rýchlostnej cesty boli na jednom mieste spolu so značkou obmedzenia najvyššej povolenej rýchlosti, vodiči by to mali jednoduchšie.
Teraz, podľa Matúšovho popisu, musia jazdiť takýmito najvyššími povolenými rýchlosťami:
po dopravnú značku Koniec diaľnice najviac 130-kou, ďalších cca 100 metrov po dopravnú značku upravujúcu najvyššiu povolenú rýchlosť 90-kou, ďalších cca 500 metrov po dopravnú značku označujúcu začiatok rýchlostnej cesty 90-kou, aj keď vám odporúčajú najviac 110-ku, 130-kou aj po dopravnej značke označujúcej začiatok rýchlostnej cesty, odporúčaných najviac 110 km/h však zostáva v platnosti. Pre rýchlostné cesty na Slovensku platia zo zákona rovnaké pravidlá ako pre diaľnice. Najvyššou povolenou rýchlosťou je 130 km/h, ak dopravná značka neurčí inak. Odporúčaná najvyššia povolená rýchlosť vás však len upozorňuje na to, že by bolo vhodné ísť najviac rýchlosťou, ktorá je vyznačená na značke. Ak by tam nebola odporúčaná rýchlosť ale určená maximálka, dopravná značka začiatku a konca diaľnice alebo rýchlostnej cesty by nerušila rýchlosť určenú značkou obmedzujúcou najvyššiu povolenú rýchlosť.
Ako bezpečne, plynule a v súlade s predpismi spomaliť pri výjazde z diaľnice? Miro: "V súčasnosti sa v Bratislave stretávam často s kolíznymi situáciami na zjazdoch z diaľnice, nakoľko na zjazdoch z diaľnice vodiči musia v zmysle zákona prudko spomaľovať z 90 na 50 km/h. Kedysi bola v obci maximálna povolená rýchlosť (MPR) na diaľnici 80 km/h a MPR v obci 60 km/h. Rozdiel rýchlosti na zjazde z diaľnice v obci bol len 20 km/h a vodiči nemuseli na zjazdoch z diaľnice prudko spomaľovať.
Po zmene zákona došlo k zníženiu MPR v obci na 50 km/h a zvýšeniu MPR na diaľnici na 90 km/h, čiže rozdiel rýchlostí je 40 km/h. Myslím si, že by na zjazdoch z diaľnice mala byť postupne znižovaná rýchlosť na 50 km/h (napr.: 90 - 70 - 50). Uvedené by hlavne v Bratislave na obchvate určite zvýšilo plynulosť a bezpečnosť premávky, navyše aj dopravná polícia začala na týchto zjazdoch merať MPR (zjazd za mostom Lafranconi smer Berg a následne odbočka do Petržalky)."
Oceňujeme Mirov nápad, ktorý má zmysel. Pravdepodobne sa však takého niečoho nedožijeme, keďže každá dopravná značka niečo stojí a výjazdov z diaľnic je veľa. Lacnejšie je predsa neprikazovať neustále niečo vodičovi, ale nechať na ňom, aby postupne spomalil pred výjazdom z diaľnice tak, aby dodržal najvyššie povolené rýchlosti. Pravdepodobne takýto argument by zvolili kompetentní v argumentácii, prečo značky nie.
Mirov nápad umožňuje, tak ako píše, nezdržiavať premávku na diaľnici a núti vodiča postupne spomaľovať na predpísanú rýchlosť mimo diaľnice. Normy však takéto niečo nemusia povoľovať najmä vo vzťahu k bezpečnosti premávky.
Zákon spomaľovanie pri výjazde z diaľnice očakáva už na nej a počíta s ňou. Predpokladá sa totiž, že diaľnica obsahuje minimálne dva jazdné pruhy. Tie by za normálnych okolností mali umožniť plynulú premávku aj v prípade, že niektoré vozidlá spomalia už na diaľnici, aby mimo nej išli predpísanou povolenou rýchlosťou.
§ 35, zákon č. 8/2009 Z.z.:
(1) ... Na diaľnici smie vodič motorového vozidla jazdiť rýchlosťou najmenej 80 km/h. V úseku diaľnice prechádzajúcom cez obec smie vodič motorového vozidla jazdiť rýchlosťou najmenej 65 km/h.
(4) Rýchlosť jazdy podľa odseku 1 sa nevzťahuje na vodiča motorového vozidla vchádzajúceho na diaľnicu, vychádzajúceho z diaľnice, pri súbežnej jazde a v iných prípadoch, ak je to potrebné z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. ...
Na Bratislavskom diaľničnom obchvate, napríklad na výjazde z Prístavného mostu, to však v čase špičky môže prispieť k spomaleniu premávky. V pravom pruhu sa totiž držia kamióny, ktoré nemôžu predchádzať spomaľujúce a odbočujúce vozidlá. A tak brzdia, pomaly sa rozbiehajú, čo znižuje priepustnosť diaľničného mosta a pomáha brzdiť premávku aj na vjazde na most.
Či sa Mirov nápad dostane niekedy do života, nevieme. Dovtedy však neodporúčame pri výjazde z diaľnice prudko brzdiť. Môžete tak spôsobiť dopravnú nehodu. Spomaľte radšej plynule a s rozumom už na diaľnici a pri výjazde z nej potom stačí už len trochu pribrzdiť, aby ste za dopravnou značkou ukončujúcou diaľnicu šli najvyššou povolenou rýchlosťou (v obci 50-kou, mimo obce 90-kou).
Niektorí sa možno pýtate, ako zabrzdiť ešte na diaľnici tak, aby som v obci šiel 50-kou hneď za dopravnou značkou ukončujúcou diaľnicu, keď minimálna povolená rýchlosť na diaľnici je 65 km/h. Zákon o cestnej premávke umožňuje ísť pomalšie v takýchto prípadoch.
Prečo sa dvojpruhový zjazd z diaľnice mení na jeden pruh?
Miro: "Druhý postreh sa týka zjazdu z obchvatu na Galvaniho ulicu (smerom od Prístavného mosta do Hypernovy). Diaľničný zjazd je vybudovaný ako 2 pruhový, pričom jazdné 2 pruhy sa na konci diaľničného zjazdu bezdôvodne spájajú do 1 pruhu. Potom diaľničný zjazd plynule prechádza na Galvaniho ulicu, ktorá je 2 pruhová. Bolo by vhodné zrušiť toto bezdôvodné spájanie pruhov (stačí zmeniť vodorovné dopravné značenie) na tomto diaľničnom zjazde."
Zväčšiť mapu
To, čo navrhuje Miro v tomto prípade sa síce dá zrealizovať, ale technické normy to neumožňujú z jednoduchého dôvodu. Vjazd z dvojpruhovej cesty na dvojpruhovú sa komplikuje z pohľadu dávania prednosti v jazde a zaraďovania sa do jazdných pruhov po vjazde.
Predstavte si, že by bol Mirov návrh zrealizovaný a vjazd z dvojpruhovej cesty na inú dvojpruhovú v jednom smere by nebol riadený semaformi. Bola by tam len dopravná značka Daj prednosť v jazde. Ľavý jazdný pruh pred vjazdom by tak bol využívaný minimálne najmä preto, že vozidlá, ktoré by chceli prejsť vjazdom by museli dať prednosť nielen vozidlám idúcim na ceste za vjazdom ale aj vozidlu vpravo. V istých situáciách by sa tak zhoršil prejazd križovatkou.
Mimo obce je stredný pruh určený len na predchádzanie
Patrik: "Môj problém sa vzťahuje ku jazde po diaľnici smer Bratislava - Trnava v troch pruhoch. Šiel som v strednom pruhu rýchlosťou okolo 120-130 km/h. Keďže som sa blížil k odpočívadlu-pumpe na diaľnici a v pravom pruhu je značka o znížení rýchlosti na 80 km/h, ostal som v strednom pruhu.
Za mnou sa rútilo auto podstatne vyššou rýchlosťou akou som šiel ja. Keďže som nechcel pribrzďovať na 80 km/h, ostal som v pôvodnom pruhu. Náhoda však chcela, že auto, ktoré ma dobiehalo, nemohlo prejsť do ľavého pruhu, pretože pravdepodobne pribrzdilo a v ľavom pruhu mu následne nedovoľovalo odbočiť auto jazdiace v tomto smere.
Keď sa uvoľnil ľavý pruh, auto ma obehlo, no následne nato sa opäť zaradilo do môjho pruhu a schválne pribrzdilo, aby som musel brzdiť aj ja.
Preto ma zaujíma, či som sa musel pri prechádzaní okolo odpočívadla zaradiť do pomalšieho pruhu, kde je prikázaná rýchlosť max. 80 km/h (pribrzdiť na 80 km/h zo 120 km/h) a uhnúť sa rýchlejšie idúcemu autu, alebo som mohol pokračovať v strednom pruhu a dotyčný, ktorý ma neskôr obehol sa zachoval ako grobian."
To, že rýchlejšie auto prinútilo Patrika bezdôvodne zabrzdiť, bolo porušením predpisov. Keby Patrik nezareagoval dostatočne rýchlo, mohla by z toho byť aj tragická dopravná nehoda. Mimochodom, takýto priestupok, kým sa z neho nestane nehoda, je napriek svojej nebezpečnosti ohodnotený zákonom pokutou najviac 60 € v blokovom konaní alebo do 100 € na dopravnom inšpektoráte. Rýchleho vodiča neospravedlňuje ani to, že ho vyprovokoval Patrik porušením predpisov. Ak si vodič nedokáže udržať nervy na uzde, nemá čo robiť na ceste, keďže vozidlo sa v rukách agresívneho vodiča mení na zbraň.
§ 10, zákon č. 8/2009 Z.z.:
(1) Mimo obce na ceste s dvoma alebo s viacerými jazdnými pruhmi vyznačenými na vozovke v jednom smere jazdy sa jazdí v pravom jazdnom pruhu. V ostatných jazdných pruhoch sa smie jazdiť, ak je to potrebné na obchádzanie, predchádzanie, otáčanie alebo na odbočovanie.
Patrik má teda na konte dopravný priestupok: jazdil v strednom jazdnom pruhu napriek tomu, že mal použiť pravý. To, že je tam rýchlostné obmedzenie, mu nedáva možnosť preradiť sa do iného jazdného pruhu. Ak chcel jazdiť podľa predpisov, mal spomaliť na určenú najvyššiu povolenú rýchlosť.
Vodič je na viacpruhovej ceste mimo obce povinný použiť na jazdu pravý jazdný pruh. Iné pruhy smie používať len na predchádzanie a obchádzanie.
Zažili ste niečo zaujímavé? Hlavolam na cestách, nehodu? Videli ste niečo, čo sa oplatí zverejniť? Totemy s cenami pohonných látok, nebezpečné cesty? Je niečo, čo vás zaujíma z dopravy, ciest, premávky, pohonných látok, no nemáte sa koho spýtať?
Otázky, informácie, fotografie alebo videá posielajte na magazin@natankuj.sk.
