HOCKENHEIM. Slávny nemecký pretekársky okruh má všetko, čo má mať. Ostré zákruty, technické a tiež rýchle pasáže, kde sa dá predbiehať alebo vidieť stratu po zlom výjazde zo zákruty. Najmä v pohárových pretekoch ako ADAC Cruze Cup, v ktorých sú všetky vozidlá rovnaké a minimálne upravené, vychádzajú na povrch rozdiely v šoféroch.
Rovnosť podmienok pre všetkých štartujúcich má zdokonaliť začiatočníkov a zároveň dáva možnosť porovnávať schopnosti. Sen o džentlmenských pretekoch a zábave sa končí v momente, keď si piloti nasadia prilby a vyrazia z boxov. Teší ma, že som bol jedným z nich na štvrtom podujatí seriálu Adac Cruze Cup na okruhu Hockenheimring.
Za hodinu okruhovým pretekárom
Na získanie jednodňovej licencie pretekára na okruhy, platnej na národné podujatia, treba zaplatiť 25 eur a absolvovať polhodinové školenie. Na celom administratívnom úkone je sympatické ústretové konanie voči budúcemu pretekárovi, hoci zatiaľ plánuje štartovať iba v jedných pretekoch.
O istú ústretovosť a prístupnosť sa snažia všetky tímy a samotný organizátor pohárových pretekov. Napríklad pretekársky Chevrolet Cruze stojí 17 500 eur bez DPH a ceny nájmov na jednotlivé podujatia sa pohybujú tiež v rozumných cenách.
Adac s podporou značky Chevrolet napĺňa svoj cieľ, robiť motoršport pre každého.
O body do seriálu sa uchádza 15 tímov a mne sa ušlo miesto v aute patriacom centrále Chevrolet Europe. Vozidlo pre pretekárskych hostí pripravuje švajčiarsky tím Maurer Motorsport, v ktorom jazdí aj syn Alana Menu, továrenského jazdca Chevroletu vo WTCC. Jazdiť po boku syna jedného z najlepších jazdcov majstrovstiev sveta cestovných automobilov bola veľká česť. Čím bol voľný tréning bližšie, tým viac stúpala tréma.
Jeden za všetkých, všetci za jedného
Štvrté podujatie seriálu boli vlastne vytrvalostné trojhodinové preteky s jednou prestávkou po 1,5 hodine. Každý tým nasadil troch pretekárov a mojimi spoluhráčmi v čiernom Chevrolete boli „mediálni“ pretekári. Francúz Eric Bellegarde, ktorý jazdil aj na Mazda MX5 Open Race a zástupca poľského Top Gearu, zároveň účastník Kia pro_cee’d cupu, Piotr Frankowsky. Rozhodnutie oboch kolegov nechať ma zahriať nové brzdové platničky im v konečnom účtovaní nepomohlo. Eric odjazdil iba pár kôl a Piotr sa za volant nedostal.
Neznámy okruh, vydarený tréning
Hockenheim som poznal iba z televízie, prípadne ešte z počítačovej hry. Nakoľko realita býva iná, aspoň časť okruhu som pred voľným tréningom prešľapal pešo. Skutočné poznávanie veľmi pekného okruhu prišlo až vo voľnom tréningu. Najskôr som sa snažil jazdiť sám a potom za niekým, kto sa zúčastňuje pretekov pravidelne a očividne pozná okruh.
Chevrolet Cruze mal v podstate iba bezpečnostné prvky a dobre upravený podvozok, ktorý napriek blízkosti sériovému autu nechal precítiť cestu. V podstate veľmi rýchlo sme si na seba zvykli. Prekážalo mi jedine nepresné radenie, čo bola predzvesť technických problémov v kvalifikácii. Z pohľadu jazdy na čas sa javili ako dôležité hneď dve pasáže: lomená rýchla zákruta bez zaoblenia za cieľovou rovinkou a technická pasáž na štadióne.
Navonok jednoduchý okruh je veľmi náročný, ale krásny, dokonca aj z pohárového auta, ktoré robilo veľkú zábavu. Do chvíle, kým sa od ľavého predného kolesa nevalil dym. Neboli to však pneumatiky, ani brzdy, ale vazelína z homokinetického kĺbu vyhádzaná na horúce časti auta. Šieste miesto v tréningu a zároveň najlepší čas zo všetkých vozidiel tímu Maurer Motorsport bolo povzbudením.
Keď sa smola lepí…
Auto hostí nebolo jediné, ktoré malo problém v tíme. Problémy sa objavili na všetkých autách Maurer Motorsport v podstate v rovnakom čase. Kým konkurenti krúžili po okruhu, naše autá boli na zdvihákoch. Posledných pár minút voľného tréningu ešte využil Eric a to bolo všetko. Vedenie rozhodlo, že do boja o pole position má nastúpiť do tej chvíle najrýchlejší a mňa to zaväzovalo zrýchliť.
Na nových pneumatikách to vyzeralo byť nádejné. Akurát po výjazde z boxov mi ostal iba tretí a štvrtý rýchlostný stupeň. Nešla ani dvojka ani päťka. Vypadnuté tiahlo z kulisy prevodovky zaistilo, že veľkú časť dlhej rovinky som išiel na maximálne otáčky. Po príjazde k Mercedes aréne a ďalej na „štadióne“ musela stačiť trojka.
Niet väčšej „radosti“ ako keď nové pneumatiky držia o poznanie lepšie, ale zo zákruty vychádzate na 3000 otáčkach. Na atmosférický dvojliter je to rozhodne málo a deviate miesto v boji o pole position je sklamaním. Podstatne horšie boli na tom kolegovia.
Nádej na nový začiatok
Do štartu pretekov mechanici opravili ovládanie prevodovky a my sme zmenili stratégiu, aby sa volant ušiel aj kolegom. Pravidlá súťaže umožňujú postaviť na štart iného jazdca, než ktorý bojoval o pozíciu na štarte. Na rošt mal nastúpiť Eric a po ňom striedať Piotr. Ak by auto vydržalo, finiš mal byť v podaní auto.sme.sk. A vtedy to začalo.
Eric pri výjazde z boxov na poslednú možnú sekundu nechtiac prepol auto do servisného režimu a krokom nestihol prísť na štartový rošt. Takže šiel rovno do boxov. Mechanici auto „opravili“ za pár sekúnd a Eric vyštartoval. Po siedmych kolách na chvoste štartového poľa ostal stáť pre zlomenú poloos a tak zhasla posledná nádej na dokončenie pretekov.
Škoda, s Hockenheimom a Chevroletom Cruze to bola celkom dobrá zábava. Najmä auto ma príjemne prekvapilo správaním na okruhu a radosťou z jazdy. Akoby naschvál všetky ostatné Cruze išli ako hodinky, pretože práve výdrž mala byť prednosť pohárových pretekov.
A čo ma očarilo najviac? Okruh a jazda na vyrovnaných autách, ktoré dokážu ísť na dlhých rovinách vedľa seba bez známok rozdielneho výkonu. Ostatné je v rukách a tak to má byť.
