Miesto pobytu dovolenky sme mali určené: Bulharsko. Za dopravný prostriedok sme si vybrali auto. Otázkou ostávalo, akou trasou sa do Burgasu dostať.
Štartovali sme v Bratislave. Plánovali sme príchod na druhý deň predpoludním. Boli sme dvaja šoféri, aby sme sa mohli striedať na ceste, ktorá nám podľa predpokladov mala trvať viac ako 20 hodín vrátane prestávok. Podľa prepočtov sme teda z hlavného mesta Slovenska štartovali o 11-tej.
Po maďarských diaľniciach to ide ako po masle
Prvá časť cesty bola jasná. Krížom cez Maďarsko vedie diaľnica. Tá sa dá podľa GPS navigácie prejsť približne za 3 a pol hodiny čistého času. U našich južných susedov je na diaľnici povolená najviac 130-ka.
Na hraniciach v Jarovciach sme si kúpili maďarskú "diaľničnú známku". Za štvordennú pre osobné auto sme zaplatili 1 530 forintov (cca 5,36 €). V Maďarsku nečakajte diaľničnú nálepku. Ich "Matrica" je virtuálna. To znamená, že v určenej predajni si zaregistrujú vaše auto, zaplatíte za obdobie, počas ktorého smiete diaľnicu využívať a jazdíte. Do rúk dostanete iba účet.
Prejdete niečo vyše 10 kilometrovým úsekom cesty pre motorové vozidlá s jedným pruhom pre každý smer jazdy a ste na diaľnici z Viedne do Budapešti. V hlavnom meste Maďarska prejdete južným obchvatom, približne 20 km a dostanete sa na diaľnicu, ktorá vedie k Szegedu. Veľkú časť obchvatu momentálne prerábajú a rozširujú. Napriek tomu sa na ňom aj v čase špičky, keď je auto na aute v oboch jazdných pruhoch v jednom smere, jazdí plynule a maximálnou povolenou rýchlosťou 80 km/h.
Zväčšiť mapu
Do Bulharska cez Rumunsko alebo cez Srbsko?
Ešte pred cestou sme sa rozhodli, že do Bulharska pôjdeme cez Rumunsko. Mohli sme ísť aj cez Srbsko, no rozhodlo nasledovné - Rumunsko je v únii rovnako ako Bulharsko. Srbsko nie je a nedokázali sme odhadnúť zdržanie na hraniciach, ktoré sme pri prejazde hranicami Rumunska neočakávali. V Rumunsku nebola vojna a aj keď sme o tejto krajine počuli množstvo hrôzostrašných historiek, zdala sa nám táto krajina vhodnejšia pre tranzit.
Vedeli sme, že Rumunsko je veľmi chudobné na diaľnice. Majú tam však vybudovanú sieť ciest, ktoré sú určené pre tranzitnú dopravu. Väčšina úsekov sú cesty, ktoré sa podobajú na naše cesty prvej triedy, no sú trochu užšie. Najmä preto, že často nemajú krajnicu. Sú však kvalitné a dobre sa po nich jazdí. Aj za dažďa.
Paláce, psy a páni v pyžame
Ak sa po trase, ktorou sme šli v Rumunsku, niekedy vyberiete, všimnite si, aké domy si stavajú rumuni v niektorých obciach.
Videli sme doslova paláce s vežičkami, jeden vedľa druhého. Niečo ako menšie verzie rozprávkových zámkov.
Taktiež vašej pozornosti neujde, koľko túlavých psov je v Rumunsku. Často prechádzajú cez cestu ignorujúc dopravu.
V jednom mestečku sme si všimli dvojicu pánov v pyžame idúc po našej strane cesty po krajnici oproti nám. Najprv sme si mysleli, že je to tamojší zvyk, no o pár desiatok metrov ďalej sme videli dieru v murovanom plote a za ním veľkú budovu so zamrežovanými oknami. Dotyční páni možno obišli bránu cez deravý múr.
My sme si vybrali cestu cez mestá Arad, Deva, Sibiu, Pitesti, Bukurešť a hranice pri v bulharskom meste Ruse. Dalo by sa ísť aj južnou trasou, cez Temešvár a Craiovu, no na tomto úseku podľa mapy nie je žiadny úsek, ktorý by bol viacpruhový v jednom smere. Naproti tomu v okolí Sibiu sú rýchlostné cesty a medzi Pitesti a Bukurešťou je vybudovaná diaľnica.
V Rumunsku sú kvalitné cesty, no veľa kamiónov a policajtov
Približne o tretej popoludní sme boli na hraniciach Maďarska a Rumunska. Od Szegedu nás k nim priviedla cesta, ktorá nevyzerala, že by to bol príliš frekventovaný smer. Dala by sa prirovnať k našej ceste druhej alebo tretej triedy. Kúpili sme si Rumunskú diaľničnú nálepku, ktorá je povinná aj pre obyčajné cesty. Za týždňovú "Rovinetu" sme zaplatili v prepočte 3 eurá. Nezabudnite si ju nalepiť podľa inštrukcií na ľavú spodnú časť čelného skla.
Hneď pri hraniciach je mesto Nadlak, kde žije početná slovenská menšina. To, že to tak je, si môžete overiť hneď na prvej čerpacej stanici za hranicami, kde sa s personálom pumpy dohovoríte slovensky.
Na trase, ktorú sme si cez Rumunsko vybrali, jazdí obrovské množstvo kamiónov. V oboch smeroch. Aj keď je na danej ceste zvyčajne najvyššou povolenou rýchlosťou 100 km/h, často sme nemohli pre nákladné autá jazdiť rýchlejšie ako 70-kou. A predbiehať sa tam zvyčajne dá len za cenu porušenia dopravných predpisov. To sme však neriskovali, keďže toľko policajných hliadok na cestách nie je ani na Slovensku.
Obchvat Bukurešti nás prekvapil nepríjemne
Najnáročnejší úsek v Rumunsku bol prechod cez horské pásmo rumunských Karpát medzi Sibiu a Pitesti. Ide sa tam horským priesmykom, každý smer má len jeden jazdný pruh a na ceste je veľmi veľa kamiónov. Okrem toho, cesta na tamojších mostoch je hrboľatá. My sme tadiaľ prechádzali po polnoci. Popri ceste je však vybudovaných niekoľko desiatok odpočinkových zón s možnosťou občerstvenia, ktoré sú plné kamiónov.
Asi 100-kilometrovú diaľnicu do Bukurešti sme "preleteli" 130-kou. Navigácia nás niekoľko kilometrov pred hlavným mestom Rumunska odklonila na obchvat. Jeho cesta bola, slušne povedané, hrozná. Povrch vozovky bol plný vyjazdených koľají rôznych šírok. Bolo to o niečo lepšie ako jazdiť po poľnej ceste.
Zväčšiť mapu
Cez hranicu s Bulharskom len po zaplatení mýta
Obchvat nás "vypľul" na cestu k hraniciam. Tá bola postavená len nedávno za peniaze únie a bolo vidno, že Rumuni si na nej dali záležať. Nebola to diaľnica, napriek tomu mala po dva jazdné pruhy pre každý smer a v obciach, cez ktoré prechádzala, boli na každej križovatke kruhové objazdy vysvietené ako vianočné stromčeky. Táto cesta však nevedie k hraničnému mostu cez Dunaj pri bulharskom meste Ruse. Treba z nej odbočiť a prejsť po niečom, čo vyzerá ako poľná cesta a parkovisko v jednom.
Na hraniciach vám skontrolujú faktúru od rumunskej diaľničnej nálepky, vaše doklady a zaplatíte mýto 6 € za prejazd mostom. Svojou kvalitou pripomínal pocitovo Starý most v Bratislave v posledných rokoch.
Prišli sme do Bulharska. Bola noc, čoskoro sa malo brieždiť. Tešili sme sa, lebo do cieľa nám zostávalo v podstate už len nejakých 5 hodín cesty. Podľa GPS navigácie. To sme ale netušili, čo zažijeme na ceste do dovolenkovej destinácie. O tom si prečítajte už v pondelok.
Prečítajte si v pondelok pokračovanie našej cesty do Bulharska a návrat na Slovensko cez Srbsko
