SME
Nedeľa, 27. september, 2020 | Meniny má CypriánKrížovkyKrížovky

Ako minimalizovať riziká na diaľnici medzi Trnavou a Bratislavou

Tragická nehoda na diaľnici bez odstavných pruhov vyvolala rozruch. Jozef Drahovský sa pozrel na príčiny záujmu o diaľnicu a možnosti zvýšenia bezpečnosti na nej.

Tragická nehoda na 6 prúdovej diaľnici bez odstavných pruhov vyvolala rozruch. Čakali na ňu najmä jej odporcovia. Tí druhí si priali, aby nikdy k nehode nedošlo. Keď sa pozrieme na extrémnu hustotu premávky v danom úseku a medializované obavy, tak štatisticky sa tam mala stať tragédia skôr.

Je trojprúdová diaľnica hrozbou? Polícia nevie

Figeľ zvažuje zmeny na trojprúdovej diaľnici Bratislava - Trnava

Do auta s defektom narazil kamión

Prvé informácie hovorili o tom, že 20. júla opravoval vodič defekt v pravom pruhu a vtedy do neho narazil kamión. Lenže pravda je iná. Rozprával som z človekom, ktorý bol na mieste nehody.

Je pravda, že vozidlo Ford Tranzit dostalo defekt, ale posádka sa rozhodla pokračovať v jazde zníženou rýchlosťou s rozsvietenými výstražnými svetlami k miestu vhodnom na jeho opravu. Keď boli asi 200 metrov od miesta určeného na bezpečné odstavenie vozidla, dobehol ich kamión a v poslednej chvíli sa snažil preradiť do stredného pruhu. Ľudovo povedané, spravil myšičku. Lenže tesne za ním išiel ďalší kamión, ktorý nedokázal zabrzdiť a ani sa vyhnúť.

Vodič kamiónu tvrdil, že šiel rýchlosťou asi 80 km/h. Auto s defektom podľa mojich skúseností nemohlo ísť rýchlejšie ako 40-kou. Keby išlo rýchlosťou okolo 20 km/h, tak v momente nárazu by bol rozdiel rýchlostí asi 60 km/h.

Prečo tak tragické následky pri nízkom rozdiele rýchlosti?

Výraznú deformáciu vozidla má na svedomí nešťastná zhoda troch faktorov:

  1. veľký nepomer hmotnosti vozidiel a tým aj rozloženie energie nárazu,
  2. vodič kamióna zachytil len ľavý zadnú časť dodávkového vozidla, čím sa celá deformačná energia premietla len do ľavej časti vozidla, následkom čoho došlo k výraznej deformácii ľavej časti nákladného priestoru a ľavej strany kabíny posádky,
  3. auto sa spriečilo do zvodidiel, ktoré sú práve v tomto mieste nainštalované.

Práve deformácie cez celú dĺžku vozidla spôsobili vodičovi smrteľné zranenie.

Hypoteticky, ak by bol náraz priamy, čiže rovnomerný na celú zadnú časť vozidla, tak sa deformačná energia rozloží na celé vozidlo. Pokiaľ má posádka dobré sedadlá a najmä opierky hlavy, tak by mala vysokú šancu nehodu prežiť.

Pomohol by odstavný pruh?

Ak by vodič chcel dôjsť na najbližšie miesto pre opravu defektu, hoci vzdialené len stovky metrov a chcel pri tom dodržať predpisy, tak by mu nepomohol ani odstavný pruh. Jazda na krajnici je totiž zakázaná.

Pri tvorbe predpisov sa na takúto situáciu nemyslelo. Je pravda, že ak by odstavný pruh bol, tak väčšina vodičov by sa v záujme záchrany svojho života preradila do neho a pokračovala v ňom do najbližšieho miesta na odstavenie vozidla i za cenu porušenia predpisov.

Rozumnejšie riešenie je nechať vozidlo v odstavnom pruhu a čakať za zvodidlami, mimo diaľnice na pomoc. Oprava defektu je možná len v niektorých prípadoch, napriek tomu je riziková. Treba však splniť niekoľko podmienok:

  • Odstavný pruh musí byť k danému vozidlo dostatočne široký a musí byť spevnený, lebo inak, najmä pri ťažších vozidlách, hrozí ich prevrátenie do priekopy, respektíve zabáranie zdviháku do zeminy.
  • Defekt musí byť na pravej strane vozidla.
  • V danom mieste nesmú byť zvodidlá, ktoré blokujú prístup k vozidlu.

Samozrejme, záleží aj na hustote dopravy a viditeľnosti a to nielen priamej, ale aj v závislosti od počasia. V žiadnom prípade neodporúčam meniť defekt na ľavej strane, lebo vtedy vodič zasahuje do jazdného pruhu a veľa vodičov práve pri takejto výmene zahynulo.

Pozrite si, čo sme v Dopravnom oku odvysielali o diaľnici minulý rok pri jej spustení do 6 pruhovej prevádzky:

Čo bolo príčinou nehody kamiónu a dodávky?

To, že na diaľnici niektoré vozidlo dostane defekt, nie je nič zvláštne. Nemusí ani dostať defekt, stačí ľubovoľná porucha na motore alebo riadení vozidla. Dokonca, ani o poruchu nemusí ísť, ak kolóna vozidiel pred ním ide pomaly.

Podľa mňa, príčinou tejto nehody bolo arogantné správanie vodičov kamiónov. Prvý vodič, keď zbadal pomaly idúce vozidlo, mal zapnúť výstražné svetlá a znížiť rýchlosť a nie po vzore amerických filmov nechať vodiča v závese nabúrať do vozidla pre ním. Vodič druhého vozidla jednoznačne nedodržal povinný odstup od predchádzajúceho vozidla.

Z hľadiska fyziky sa pri nehode stalo to, čo môžme zhliadnuť vo viacerých amerických filmoch: scéna, ako sa zbaviť prenasledovateľa.

Nič netušiaci vodič na dodávke zistí, že ho niekto prenasleduje. Pridá na maximum a prenasledovatelia sa držia tesne za ním, hoci cez vyššiu dodávku nevidia dopredu. Prenasledovaný vodič dobehne kamión spravidla prevážajúci trčiace pne stromov, tesne pred ním sa v plnej rýchlosti preradí do vedľajšieho pruhu a pribrzdí. Prenasledovateľ zabrzdiť už nedokáže a ani uhnúť sa nemá kam, preto končí v pňoch stromov.

Ako takýmto nehodám predchádzať

Médiami a diskusiami k článkom o tragédii prešlo viacero návrhov. Od najradikálnejšieho, ktorý chcel, aby sa z pravého pruhu sa spravil odstavný pruh, až po nereálny, aby sa ihneď dobudovali odstavné pruhy na celom úseku.

Prejdime si možnosti reálnych zmien a ich vplyv na bezpečnosť a plynulosť dopravy na danom úseku.

Pomohol by zníženie rýchlosti na diaľnici?

Žiadne z vozidiel neprekročilo maximálnu povolenú rýchlosť. Kamióny majú obmedzovač rýchlosti nastavený na 90 km/h a podľa vyjadrenia vodiča kamióna, išiel rýchlosťou asi 80 km/h. To znamená, že zníženie najvyššej povolenej rýchlosti by nehode nezabránilo.

Okrem toho, dávať obmedzenie na 90 km/h pre vozidlá nad 3,5 tony nemá význam, lebo toto obmedzenie je už teraz paušálne platné. Ak by sa v pravom pruhu obmedzila rýchlosť aj pre vozidlá do 3,5 tony, tak by sa vozidlá namiesto spomalenia presunuli do stredného pruhu.

Po uvedenej diaľnici jazdím pomerne často. Cez pracovný deň sa jazdí v pravom pruhu zvyčajne 90 km/h, lebo je plný kamiónov. Cez víkend, respektíve keď je zakázaná jazda kamiónov, v pravom pruhu idú vozidlá do 3,5 tony rýchlosťou okolo 110 až 130 km/h, čo môže byť pri pravotočivých zákrutách s rozrastenou vegetáciou brániacou vo výhľade na dlhšiu vzdialenosť potenciálny problém.

Je diaľnica bez odstavných pruhov slovenská rarita?

Jednoznačne nie je, v zahraničí je veľa diaľnic alebo úsekov bez odstavných pruhov i keď miesta na núdzové odstavenie vozidiel sú podstatne hustejšia ako u nás.

Čo hovorí politická objednávka?

Isté kruhy tlačia na obmedzenie rýchlosti na 80 km/h a to za každú cenu a na trvalo.

Na Slovensku sa väčšina problémov rieši obmedzením rýchlosti i keď samotné obmedzenie rýchlosti nie je opodstatnené. Preto sa nečudujem, že túto politickú objednávku akceptuje aj minister dopravy. Dá sa však postupovať obozretne tak, aby sa vyhovelo voličom aj vodičom.

Obmedziť v pravom pruhu rýchlosť na 80 alebo 90 km/hod?

Na bežných cestách a aj diaľniciach v obci sa jazdí maximálnou rýchlosťou 90 km/h. Táto rýchlosť platí pre všetky motorové vozidlá. Práve zjednotenie rýchlosti medzi vozidlami až na hranicu obmedzovača rýchlosti kamiónov znížilo počet predchádzaní a tým sa znížil aj počet rizikových situácií. To je jedna z významných príčin nižšieho počtu usmrtených na našich cestách.

Keby sme mali akceptovať zníženie rýchlosti, tak len pre pravý pruh a na 90 km/h. Nie na 80-ku. Touto úpravou by nedošlo k obmedzeniu plynulosti nákladných vozidiel. Osobné vozidlá, ktoré chcú ísť rýchlejšie ako 90 km/h, by sa presunuli do stredného pruhu a pravý by tak zostal voľnejší. Obmedzenie rýchlosti však nebude záruka, že k podobnej nehode nedôjde.

Používanie výstražných svetiel

Jedna z príčin, prečo bežné odstavenie vozidla u nás končí nehodou a v zahraničí nie, je predpis a prax v používaní výstražných svetiel.

Prax v zahraničí:

Ak prvý vodič zbadá niečo nebezpečné, napríklad pomaly idúce vozidlo, tak zapne výstražné svetlá aby upozornil vodičov za sebou.

Nasledujúci vodič je povinný rozsvietiť výstražné svetlá až do doby kým vodič za nim ich rozsvieti.

Takto prejde po diaľnici vlna varovných svetiel aj niekoľko kilometrov a upozorní vodičov na nebezpečie.

Na Slovensku:

U nás výstražné svetla niektorí vodiči nezapínajú ani keď stoja na konci kolóny. Preto navrhujem úpravu zákona o cestnej premávke o túto povinnosť, ktorá v zahraničí odvrátila nejednu dopravnú nehodu.

Riešením by mohol byť bezpečný odstup vozidiel

U nás sa dopravná polícia nezaoberá kontrolou bezpečného odstupu vozidiel, ale zameriava sa na kontrolou dodržiavania maximálnej povolenej rýchlosti.

Napríklad v Nemecku je to opačne. Rýchlosť na diaľniciach nie je zákonom obmedzená, preto nie je dôvod ju kontrolovať. O to viac sa však zameriavajú na kontrolu bezpečného odstupu vozidiel a spôsobu jazdy.

Keď chceme dosiahnuť, aby vodiči vozidiel mali čas zastaviť alebo sa prekážke vyhnúť, musíme pre pravý pruh zadefinovať bezpečný odstup minimálne 100 metrov a to pri akejkoľvek rýchlosti vrátane zastavenia. Na prvý pohľad sa však zdá, že pri povinnom odstupe by bolo problematické predbiehanie.

Na obojsmernej ceste vozidlo potrebuje pred predbiehaním priblížiť sa k predchádzajúcemu vozidlu aby ho mohlo obehnúť rýchlo a minimalizovalo stret z vozidlom v protismere, tak pri ceste s viacerými pruhmi jedným smerom takáto potreba neexistuje. Preto je povinný odstup možné dodržať a vyžadovať aj pri predbiehaní.

Ako často a ako husto kontrolovať dodržiavanie bezpečného odstupu?

Keby som mal možnosť, tak prikážem policajtom kontrolovať bezpečný odstup dennodenne a na všetkých vhodných miestach. Myslím si, že takejto kontrole, namiesto kontrole rýchlosti by sa všetci vodiči potešili a aj kredit polície by išiel hore.

Súčasne by som vyhlásil tender na statické merače odstupu od predchádzajúceho vozidla, ktoré by rozposielali upozornenia a pokuty automaticky.

Sumár návrhov, ktoré pomôžu predísť tragédiám na diaľniciach

  1. Premenné dopravné značenie by sa malo stať štandardom a nie raritou. Vhodné by bolo najmä také, ktoré používa automatickú reakciu na detekciu neštandardných stavov na ceste.
  2. Malo by sa vybudovať Národné dopravné informačné centrum na úroveň virtuálnych dopravných značiek, ktoré budú prenášané cez TMC/RDS do navigačných prístrojov.
  3. Je nevyhnutné zdokonaliť zákon o cestnej premávke ohľadne použitia odstavného pruhu a výstražných svetiel.
  4. Odstavné pruhy treba budovať ako štandard. Tam, kde sa to z nejakého dôvodu nedá, treba zvýšiť hustotu miest na núdzové odstavenie vozidla (aspoň po každom kilometri). V prípade, že ani to nie je možné, treba sa spoľahnúť na premenné dopravné značenie.
  5. Mali by sa prestať projektovať diaľnice na návrhovú rýchlosť 80 km/h, z ktorej sa vypočítava aj dĺžka odbočovacích pruhov a sklon v zákrutách. Je nutné návrhovú rýchlosť zvýšiť aspoň na 130 km/h.
  6. Je potrebné intenzívne kontrolovať odstup vozidiel a arogantné správanie na cestách.

Okrem toho, na diaľnici medzi Bratislavou a Trnavou by sa dali urobiť aj okamžité opatrenia: zaviesť povinný odstup v pravom pruhu na 100 metrov pre všetky vozidlá a intenzívne ho kontrolovať. A ak je skutočne nevyhnutné vyhovieť politickej objednávke a znížiť rýchlosť, tak len v pravom pruhu a na 90 km/h, ako je to na bežných cestách mimo obce. Trvalé obmedzenie rýchlosti by sa pritom malo ponechať do doby inštalácie premenného dopravného značenia.

Nech spravíme čokoľvek, pravdepodobnosť tragédie tu s nami zostane

Každá tragická nehoda spôsobuje bolesť a vyvoláva tlak, aby cesty boli absolútne bezpečné. Bohužiaľ, žiadne absolútne riešenie cestnej bezpečnosti neexistuje. Vždy rozhoduje základná pasívna a aktívna bezpečnosť cesty a vozidiel, ktorú môžeme len kompromisom rozdeľovať medzi plynulosťou a bezpečnosťou.

Čím je cestná infraštruktúra a vozidlá bezpečnejšie tým je vyššia priepustnosť ciest i samotná bezpečnosť cestovania. Nikdy však nie je možné absolútne vylúčiť riziko tragickej nehody, najmä ak v značnej miere závisí na ľudskom faktore.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Auto

Inzercia - Tlačové správy

  1. Seat Leon Sportstourer ponúka priestor aj charakter (test)
  2. Neplatíte kreditkou? Pozrite si 5 tipov, prečo by ste mali
  3. Horské chaty sú legendy, ktoré píšu svoje vlastné príbehy
  4. Kampane SME patria medzi najlepšie slovenské reklamy
  5. Regionálne poklady nájdete aj v Kauflande
  6. Slováci zisťujú, že mať plán je dobrá vec
  7. Týchto 5 nehôd v domácnosti vás presvedčí - poistenie sa oplatí
  8. Chcete mať ekologickú domácnosť? Začnite od zelenej elektriny
  9. Šport je dôležitý pre fyzické aj mentálne zdravie
  10. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  1. Seat Leon Sportstourer ponúka priestor aj charakter (test)
  2. Mobilný zdvihák pre pacienta
  3. Horské chaty sú legendy, ktoré píšu svoje vlastné príbehy
  4. Otázky zo zubárskeho kresla: Zubné implantáty
  5. Neplatíte kreditkou? Pozrite si 5 tipov, prečo by ste mali
  6. Únava, Stres ? Nízke libido ? Riešenie je jednoduché!
  7. Veľký úspech slovenskej kávy v medzinárodnej súťaži Great Taste
  8. Obľúbená značka YES! sa rozrastá o nové proteínové tyčinky
  9. Kampane SME patria medzi najlepšie slovenské reklamy
  10. Štyri znaky nesprávneho zateplenia a ako sa im vyhnúť
  1. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 25 021
  2. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 076
  3. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 15 065
  4. Horské chaty sú legendy, ktoré píšu svoje vlastné príbehy 12 481
  5. Premení klimatická kríza Liptov na Podunajskú nížinu? 10 348
  6. Unikátny zážitok na Muránskej planine. Uvíta vás tisícka sysľov 9 828
  7. Užite si čarovnú jeseň na horách: Tipy na výlety pre celú rodinu 9 827
  8. 5 digitálnych vychytávok, ktoré vám uľahčia štúdium 9 436
  9. Školský rozvrh s kalendárom prázdnin v denníku SME 9 263
  10. Neplatíte kreditkou? Pozrite si 5 tipov, prečo by ste mali 7 713
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Podcast Dejiny

Pustý kút Uhorska premenil na kultúrnu krajinu. Kto bol František Štefan Lotrinský?

Manžel Márie Terézie bol nadaný podnikateľ a vizionár.

Podcast Dejiny - historický podcast v spolupráci s magazínom Historická revue.
Infektologička Alena Koščálová
Minister zdravotníctva SR Marek Krajčí.

Flegr: Slovensko má ešte šancu druhú vlnu zvrátiť

Rozhovor s biológom a parazitológom, profesorom Jaroslavom Flegrom.

Jaroslav Flegr.

Neprehliadnite tiež

Peugeot 508 PSE
DS3 Crossback E-Tense

Volkswagen ID.4 je nový súrodenec Škody Enyaq

Vyrábať sa bude v Nemecku aj v USA.

Volkswagen ID.4
Renault Arkana