Povinné denné svietenie je v cestnej premávke na Slovensku realitou už niekoľko rokov. Na podnet jedného z čitateľov sa skúsime pozrieť na javy s ním spojené.
Pomáha svietenie bezpečnosti premávky?
Pán Daniel tvrdí, že pri dennom používaní jeho vozidla sa mu zvýšila spotreba denným svietením o deciliter na 100 km. V poslednej dobe tiež vymenil niekoľko kusov žiaroviek do stretávacích svetiel.
Jeho otázku, kto denné svietenie vymyslel a či mu skutočne šlo o bezpečnosť premávky alebo o zvýšenie spotreby, si zodpovedať netrúfame. Žiadna relevantná štúdia vzťah medzi denným svietením a počtom nehôd na cestách totiž nedokazuje.
V Nemecku je svietenie cez deň pre osobné automobily iba odporúčané a v Rakúsku povinné bolo, no zákonodarci nakoniec od neho upustili. Svietiť musia v týchto krajinách za nezníženej viditeľnosti motocyklisti. V Chorvátsku sa napríklad musí svietiť len od konca októbra do konca marca. Nehodovosť v týchto krajinách pritom nie je vyššia než u nás. Je teda pravdepodobné, že na ňu viac vplývajú iné faktory.
Ako veľmi vplývajú zapnuté svetlá na spotrebu?
Čo sa týka vplyvu svietenia stretávacími svetlami na spotrebu, dá sa tu istá relevancia predpokladať, pretože na výrobu elektriny pre žiarovky odoberá alternátor časť energie motora. U vozidiel so slabšími motormi, aké sa v meste prevažne používajú, zvýšený odpor alternátora predstavuje väčší podiel z výkonu a môže sa tak teoreticky prejaviť aj spomenutými decilitrami na sto kilometrov.
Súhrnný príkon žiaroviek pri rozsvietených stretávačkách sa podľa vozidla pohybuje zhruba okolo 200-300 W a treba počítať aj so stratami v účinnosti alternátora. Je teda možné, že štátu sa pri súčasnom počte automobilov vďaka dennému svieteniu podarí vybrať na spotrebnej dani z PHM o niečo viac peňazí.
Treba však mať na pamäti, že na svietení pri zníženej viditeľnosti táto povinnosť nič nemení, čo robí výsledný efekt pre štátnu kasu ťažko kvantifikovateľným. Na druhej strane sa však treba zamyslieť, že podobne na spotrebu vplýva každý výkonnejší spotrebič, napríklad silnejšia audiosústava alebo servo.
foto: ILUSTRAČNÉ - TASR
Častejšie svetlo môže znamenať častejšiu výmenu žiaroviek
Zvýšená spotreba halogénových žiaroviek tiež vodiča nepoteší. Obzvlášť pri drahších modeloch, kde býva zvýšená svietivosť zväčša dosahovaná práve na úkor životnosti.
Ich výmena, najmä v novších vozidlách so stiesneným motorovým priestorom, tiež nebýva vždy triviálna. Operácia môže trvať v niektorých prípadoch (z vlastnej skúsenosti na Fiate Stilo) aj viac ako pol hodiny a vyžadovať dokonca demontáž akumulátora.
Napriek tomu, ak vás policajti zastavia a nesvieti vám žiarovka, musíte si ju vymeniť, inak vám hrozí pokuta. Náhradné žiarovky síce už nie sú súčasťou povinnej výbavy, ale to na povinnosti mať funkčné svetlá nič nemení a preto ich odporúčame vo vozidle mať.
Niektoré z týchto negatívnych sprievodných javov povinného denného svietenia sa dajú obmedziť alebo odstrániť inštaláciou denných prevádzkových svetiel DRL.
Denné prevádzkové svetlá
Módnym hitom poslednej doby sa na osobných automobiloch stali denné prevádzkové svetlá (DRL), zväčša pracujúce na báze LED diód. Ide o zaujímavý a pre niekoho možno aj vizuálne príťažlivý spôsob, ako na prevádzke motorového vozidla ušetriť niečo z nákladov. Je však podmienené dodržaním platnej legislatívy.
Problémy spojené s denným svietením umožnil čiastočne riešiť zákon o cestnej premávke, ktorý umožňuje okrem stretávacích svetiel používať im na roveň postavené osvetlenie, ktorým sa budeme zaoberať. Myslia sa tým predovšetkým tzv. denné prevádzkové svetlá (DRL), ktoré sa v poslednej dobe tešia čoraz väčšej obľube. Zákon umožňuje ich inštaláciu a použitie pri splnení stanovených podmienok.
Podmienky na umiestnenie denných prevádzkových svetiel
Vyhláška umožňuje použitie DLR svetiel iba vozidlám kategórie M a N. Svetlá musia byť nainštalované a používané vpredu vo dvojici a mať rovnaké fotometrické vlastnosti.
Výška ich umiestnenia od povrchu vozovky pri nezaťaženom vozidle sa musí pohybovať od 250 do 1 500 mm a vzdialenosť od bočného obrysu vozidla (spätné zrkadlo sa nezarátava) nesmie prekročiť 400 mm. Svetlá pritom musia byť umiestnené v rovnakej výške a vzdialené od seba minimálne 600mm. Na vozidlách užších ako 1 300 mm musia byť umiestnené najmenej 400 mm od seba.
V praxi to znamená, že sa DLR svetlá inštalujú do okolia hlavných predných svetlometov, zväčša pod ne, občas aj nad ne, prípadne do nárazníka namiesto predných hmloviek. Samozrejme, svetlá musia byť umiestnené tak, aby ich žiarenie nerušilo ostatných účastníkov premávky priamo a ani v spätných zrkadlách.
foto: ILUSTRAČNÉ - TASR
Zákon upravuje aj elektrické zapojenie svetiel. Tie sa musia zapínať otočením kľúčika do polohy umožňujúcej chod motora (zapnuté zapaľovanie alebo žeravenie). Zároveň je nutné, aby DRL svietidlá zhasli, keď sa zapnú stretávacie svetlá (alebo hmlové a diaľkové, tie však svietia len so zapnutými stretávačkami).
Samozrejme, inštalovať sa smú len schválené typy DRL svetiel. Schválenie musí byť označené kódom (písmeno E s číslom štátu a označením svietidla písmenami RL). Ak je DRL svietidlo súčasťou združeného svetelného zariadenia, môže byť schvaľovacie označenie spoločné, avšak svietidlo musí byť opäť označené písmenami RL.
Pravidlá používania denných prevádzkových svetiel
Denné prevádzkové svetlá sa môžu namiesto stretávacích svetiel používať len za nezníženej viditeľnosti. V cestnej premávke sa často nájdu jedinci, ktorí toto ustanovenie ignorujú, hoci je v rámci zákona ešte jedným z tých rozumnejších.
DRL svetlá sú pre prevádzku za zníženej viditeľnosti svojím charakterom nevhodné a často rušia ostatných účastníkov premávky. Takisto ich svietivosť nebýva pre tieto podmienky dostatočná. Nie sú teda plnohodnotnou náhradou stretávačiek, skôr prostriedkom pre ich šetrenie za dobrej viditeľnosti.
Nákup DRL svetiel predstavuje investíciu zhruba od 60 euro v závislosti od zvoleného typu. Pokiaľ si ich netrúfate podľa horeuvedených zásad namontovať svojpomocne, suma sa ešte môže zvýšiť. Preto stojí za zváženie, či sa ich oplatí s ohľadom na ušetrené náklady zaobstarávať, teda pokiaľ v tom nevidíte istý druh optického tuningu a módnu záležitosť.
Zažili ste niečo zaujímavé? Hlavolam na cestách, nehodu? Videli ste niečo, čo sa oplatí zverejniť? Totemy s cenami pohonných látok, nebezpečné cesty? Je niečo, čo vás zaujíma z dopravy, ciest, premávky, pohonných látok, no nemáte sa koho spýtať?
Otázky, informácie, fotografie alebo videá posielajte na magazin@natankuj.sk.
Autor: Jozef Lednický
