Autoškoly nechtiac učia zlozvykom. Ako ich odstrániť?

BRATISLAVA. Vývoj dopravy a automobilovej techniky ide dopredu rýchlejšie, než systém výučby nových šoférov. Čo platilo pred štvrťstoročím, už nemusí platiť dnes.

Komunikáciou s mladými vodičmi a na základe ankety na našej stránke sme zistili, že až 37 percent opýtaných vodičov stláča spojku pri každom brzdení aj vtedy, keď netreba radiť alebo zastaviť.

Až 27 percent vodičov naučili v autoškole cúvať otočením tela a bez použitia spätných zrkadiel. Od odopínania bezpečnostného pásu pred cúvaním už v autoškolách upúšťajú, lebo tento návyk praktizujú iba dve percentá vodičov.

Ešte osem percent vodičov radí prevodové stupne podľa rýchlosti na tachometri a nie podľa otáčok motora. Návyk z autoškoly, stáť celú červenú na spojke so zaradenou jednotkou praktizuje dvadsať percent opýtaných vodičov.

Napriek rôznej úrovni autoškôl potešili výsledky ankety o učiteľoch v autoškolách. Na našej internetovej stránke až sedemdesiat percent opýtaných šoférov považuje svojho inštruktora za zodpovedného, ktorý veľa naučil.

Podľa štrnástich percent vodičov bol inštruktor arogantný a správal sa absolútne nevhodne, až drzo.

Zbytočná spojka

Pri každom brzdení vytláčate spojku, hoci nemáte v úmysle zastaviť auto alebo podradiť?

Väčšine šoférov začiatočníkov zhasína motor pri zastavení auta preto, lebo zabudnú stlačiť spojku. Preto inštruktori autoškôl lipnú na tom, aby žiak stláčal spojku pri každom brzdení. Časom z toho vyplynie zlozvyk a zbytočný úkon, ktorý ničí auto a zbytočne zamestnáva vodiča.

Čo spôsobuje?

Dobrý úmysel, naučiť žiaka myslieť na stlačenie spojky pri úplnom zastavení, sa vypomstí, ak to začne robievať pri každom brzdení, hoci nepotrebuje preradiť.

Niekoľko desiatok metrov dlhá jazda so stlačeným spojkovým pedálom prehrieva spojku a skracuje jej životnosť. Spojku ničí aj vyrovnanie veľkého rozdielu otáčok medzi rýchlosťou auta a voľnobežnými otáčkami motora.

Ak brzdíte na snehu so stlačenou spojkou a pustíte ju prudko počas brzdenia, účinok sa znásobí a kolesá môžu ísť do šmyku. Navyše so stlačenou spojkou nevyužijete brzdenie motorom a tým pádom skôr opotrebujete brzdy.

Stláčanie spojky pred začiatkom brzdenia zbytočne zamestnáva šoféra, predlžuje akt brzdenia a nepriamo tiež brzdnú dráhu. Postup spojka a brzda je zlý.

Ako na to?

Spojku stláčajte krátko iba vtedy, ak máte v úmysle preradiť rýchlostný stupeň alebo úplne zastaviť. Ak nebudete pri miernom brzdení a malom rozdiele rýchlosti radiť, určite nestláčajte spojku.

Ľavú nohu presuňte na spojkový pedál iba bezprostredne pred radením. Vyhoďte si z hlavy postup spojka a potom brzda. Zmeňte ho na brzda a potom spojka.

Cúvanie bez zrkadiel

Pri každom cúvaní sa otáčate telom a nepoužívate spätné zrkadlá?

Staré autá mali sedadlá bez hlavových opierok, zadné okno bolo takmer rovnaké ako čelné, autá menšie, prehľadnejšie a spätné zrkadlo iba na ľavej strane. V autoškolách pretrval dlhoročný zvyk učiť žiakov cúvať iba bez použitia spätných zrkadiel a s otočením celého tela.

Čo to spôsobuje?

Otočenie celého tela predlžuje čas manévru a výhľad cez zadné okno moderných áut býva značne obmedzený. Vodič stráca prehľad o prednej časti auta, ktorá pri cúvaní citeľne vybočuje do strán a nevidí presne boky karosérie. Obyčajne ovláda volant iba jednou rukou a znevýhodňuje pozíciu voči pedálom. Obmedzený výhľad znepresňuje cúvanie.

Ako na to?

Miesto, na ktoré budete cúvať, si zbežne obzrite, ešte keď k nemu prichádzate. Striedavo pozerajte do ľavého a pravého zrkadla, aby ste mali prehľad o bokoch auta. Ak vidíte medzeru medzi bokom auta a napríklad stĺpikom brány, môžete si byť istí, že tam je a môžete nacúvať na centimeter presne.

Pohľadom cez zadné okno to neviete odhadnúť a skôr oškriete auto. Ak sa rozhodnete zmeniť návyk, nacvičte si cúvanie podľa spätných zrkadiel medzi kužeľmi alebo pri kartónovej krabici. Podľa spätných zrkadiel sa cúva ľahšie a bezpečnejšie.

Radenie podľa tachometra

Meníte prevodový stupeň podľa rýchlosti a nie podľa otáčok motora?

Najrozšírenejšie typy škodoviek používali dlhé roky v podstate ten istý motor a nemali otáčkomer. Preto inštruktori mohli pre zľahčenie situácie učiť radiť prevody podľa rýchlosti.

To, čo vyhovovalo škodovke v autoškole, to sa dalo aplikovať na aute doma. Jediným kritériom správneho radenia sú však otáčky motora v náväznosti na situáciu v premávke.

Čo to spôsobuje?

Ak jednému autu vyhovuje radiť trojku pri päťdesiatke, v inom aute budete trápiť motor nízkymi alebo vysokými otáčkami. Čo je ešte horšie, ani na tom istom aute neplatí, že pri danej rýchlosti máte radiť trojku. Na predbiehanie to môžu byť nízke otáčky a na úspornú jazdu vysoké.

Nesprávne radenie podľa rýchlosti na tachometri môže ničiť motor, negatívne ovplyvňovať spotrebu a hlavne zvýšiť riziko havárie.

Ako na to?

Každá situácia, každý typ motora alebo auta si vyžaduje iný prístup a neexistuje presný návod na vzťah otáčok a prevodového stupňa. Vo všeobecnosti platí, že benzínovým motorom vyhovujú vyššie otáčky a naftovým nižšie.

Ak s autom iba udržiavate rýchlosť po meste, v kolóne, v obci alebo dole kopcom jazdite na nižšie otáčky (diesel 1600 a benzín 2000). Ak potrebujete zrýchliť alebo ísť do kopca, radšej využite vyššie otáčky (diesel aspoň 2000 a benzín 3000).

Na predbiehanie sa nebojte motor vytočiť do otáčok, pri ktorých má najvyšší výkon. Do kopca zaraďte taký prevod, na ktorom dokáže auto po pridaní plynu ešte trochu zrýchliť.

Ak idete do kopca s plynom na podlahe a rýchlosť sa nemení, či dokonca klesá, radšej zaraďte nižší stupeň, lebo trápite motor. Ak nemáte cit pre motor a ucho pre otáčky zoberte do auta skúseného šoféra a nechajte si poradiť.

Ako úspešne začať šoférovať?