Na začiatku je celkom jasná túžba. Odlíšiť sa od ostatných a vlastniť auto – originál. Niekedy sa stane, že to dôjde do extrému a potom cesty brázdi pojazdná diskotéka, akési krikľavé ego na kolesách.
Kto sa v premávke nechce líšiť od ostatných? Z továrne vychádza automobil na mieru priemerného zákazníka, ktorý je bez tváre, abstraktný.
Tuner sa nazýva ten, kto to plánuje zmeniť a vtlačiť vehiklu osobitú tvár. Sériové vozidlo je polotovarom, ktorý treba vyladiť (v angličtine tune) na obraz majiteľa. Spôsobov sú tisíce, tak ako výsledkov, ktoré sa od sériových vzorov líšia neraz na nepoznanie.
Funkčná úprava
U nás tuning nemá najlepšiu povesť. Má to niekoľko dôvodov – na cestách najviac vidno exempláre vytunované doplnkami, ktoré nemajú žiadny funkčný zmysel. K tomu pridajte tuningové zrazy, kde sa automoto snúbi s alkoholom a kde prichádza k úrazom ako pred rokmi v Trenčíne, keď nehodu za volantom zavinila sama kandidátka na Miss Tuning v sprievodnej súťaži.
Preto nie div, že verejnosť v tunerovi vidí detinský typ s potrebou exhibície (lepší prípad) či blázna, čo do normálnej premávky nepatrí. To podstatné pritom zostáva kdesi pod kapotou. Tuning, ako ho chápu odborníci, je totiž úprava, ktorá má byť v prvom rade funkčná.
Ako vznikol tuning?
Kolísku má v USA, predovšetkým v Kalifornii. Aby zvýšili rýchlosť, začali mladíci prerábať bežné sériové autá. Výkon zvyšovali jednoducho tým, že z áut odstránili všetko, čo priamo nesúviselo s jazdou. Kusy zbavené príslušenstva až na motor, kolesá, kabínu a volant, sa nazývali hot rody a hot rodding predchádza tuning, ako ho poznáme neskôr.
Potom prišli pokusy s karosériou. Príklad: chrómové lišty z karosérie vodiči vyberali, drážky po nich zalievali olovom a leštili. Aby znížili podvozok, odrezávali pružiny a tvarovali listové perá, čím sa dostali nižšie k vozovke. Vozidlá sa tak po asfalte doslova plazili a kov, ak sa trel o vozovku, hádzal iskry.
Bolo to divadlo a dôvod na radosť. Štafetu po druhej svetovej vojne prevzali armádni piloti, ktorí sa z frontu vracali domov. Každodenný návyk na adrenalín bol dôvodom, že sa ťažko zžívali s kolobehom práca – spánok – práca.
Vzrušenie im nahrádzali preteky na autách, ktoré si sami upravovali. Jazdili s nimi na soľných pláňach, ktoré boli ideálne prehľadné a rovné. Odlišnú históriu tuningu písala Európa, kde sa odvíjal od motošportu a nie od zábavy amatérov. Toľko a viac o tuningu napísal pred pár rokmi v zaniknutom časopise Autotuning jeho bývalý šéfredaktor Martin Buschbacher.
Úskalia socializmu
Ako to vyzeralo s tuningom v Československu? Za socializmu o majiteľoch trabantov, škodoviek a wartburgov rozhodoval poradovník a „soc-pop tuning“ má z odstupu príchuť recesie. Omylom je však predstava, že šlo o trend, ktorý k nám priniesol až pád železnej opony.
Bakelitová verzia auta KITT z amerického seriálu Knight Rider, zaparkovaná pred panelákovou bytovkou v osemdesiatych rokoch, mohla aj vtedy vysielať signál, že vo východnom bloku občan predsa len má o svete predstavu. Prinajmenšom tú napozeranú z rakúskej televízie.
Zahraničné značky áut núkal iba Tuzex, exkluzívny obchod, kde platili vzácne poukážky – bony. Dostupnejšie boli autá – škodovky pôvodne určené na export. Mohli mať zliatinové kolesá, opierky pod hlavu a podobné vymoženosti.
Zopár kusov, ktoré neprešli testami, namiesto vývozu púšťali na domáci trh, kde po nich skočili tí šťastnejší. Boli vzácne a na ceste ste ich videli možno raz za mesiac. Nadšencom tak zostávalo jediné: preberať a napodobniť, čo videli na pretekárskych tratiach.
Neboli odkázaní len na vlastnú výrobu. Nárazníky z laminátu či alternatívne masky koncom osemdesiatych rokov vyrábalo pár Jednotných roľníckych družstiev (JRD), ktoré si dovolili takzvanú pridruženú výrobu. Na dnešné pomery boli tieto výrobky katastrofálne, no kto sa chcel líšiť, ten si ich kúpil. Ani manuály neboli strážené servismi, ako je to dnes, napríklad Škody boli prehľadné autá a kto chcel, brožúru Úpravy a opravy si kúpil v obchode.
Legendu, ktorá vtedy kolovala, uvádza aj Wikipédia – motor Škody 120 údajne zlepšíte, ak do sacieho systému vmontujete ventilátor.
Cíti sa ako tuner? „Čo ja viem, tieto dva črepy sú moje,“ hovorí Filip. Len musel
z auta zložiť spoiler. Pre rozmery mu ho zatrhla dopravná polícia
Adrenalín v Trenčíne
Socializmus je dávno preč, všetko je dnes inak a ponuka je bezbrehá. Spoilery, fólie na okná, zapaľovanie, chrómové lišty, svetlomety, interiér, exteriér, čokoľvek. No ako je to s dopytom? To sme sa vybrali zistiť do Trenčína na akciu Tuning Speed Show. Zraz sa konal na letisku, trval dva dni a divákov okrem auto-moto lákal aj na diskotéku, ohňostroj a striptíz.
Je zamračený podvečer na konci sezóny. Tuneri, čiže majitelia upravených áut, sa trúsia pozvoľna, zatiaľ ich v areáli parkuje asi len stovka. Leták nabáda dodržiavať bezpečnostné pravidlá: rýchlosť najviac dvadsať kilometrov za hodinu. S pretekmi sa na začiatok nečaká. Na betóne škrípu pneumatiky a nechávajú za sebou fľakaté čierne obrazce. Je jasné, že rýchlostný limit z letáka málokto berie vážne.
Jazdné vlastnosti auta po úprave odhalia šprinty, ktoré sú akousi chvíľou pravdy.
Na jediný účel upravené starožitné kusy niekedy dokážu
poraziť aj najnovšie modely z predajní
Príbeh škodovky
Dvadsaťjedenročný Marek je majiteľom modro-bielej naleštenej Škody 1000 MB. „Kúpil som ju od deväťdesiattriročného pána,“ spomína a otvára motor. Dva roky zháňal súčiastky, vymýšľal čo a ako. „Jedného dňa som sa rozhodol, že idem robiť auto a frajerke som oznámil, že sa najbližší mesiac príliš neuvidíme. Prišiel som z roboty, do druhej v noci bol v garáži a ráno o šiestej opäť v práci.“
Socialistický voz v útrobách skrýva digitálnu techniku a vyzerá k svetu., no zatiaľ je to ešte iba polotovar. „Za päťtisíc eur je váš!“ smeje sa Marek a počíta: „Len muzika je tam za tisíc eur, ďalej rádio, LCD displej...“
Tvrdí, že niet chodca, čo sa za ním neobzrie. Napodiv, dopravná polícia ho zatiaľ nezastavila. Súťažiť sa Marek nechystá, na rozdiel od kolegu, ktorý štartuje v disciplíne SQ. Cieľom je vyladiť audio-sústavu, aby čo najviac kopírovala rozloženie scény na živom koncerte.
Hovorí: „Pozícia, na akú sa ladí, je miesto šoféra. Spev počuť vpredu, bicie za ním. Nastavuje sa to časovými korekciami a za všetko sú body.“ Sústavu ladil mesiac a pol, cez tritisíc eur dal za zosilňovače a reproduktory.
Typický tuner
Náhodná anketa po areáli vykreslí typický profi l tunera. Je ním vyučený automechanik, od dvadsať do tridsať rokov. Motorizmus je čosi, v čom sa pohybuje odmalička. Vlastní dve autá. Jedno na všedný deň, druhé, pôvodne vrak po havárii, na tuning. Začal pred ôsmimi rokmi, dnes ho už koníček fascinuje menej a aj menej času mu naň zostáva. Skúsenosť ho učí, že je to hobby bez konca.
„Jedno auto dokončíš, druhé začneš. Na trh vždy príde niečo nové a človek začína špekulovať,“ hovorí Ivan, a spomína, ako u rodičov na ponku skladal svojho prvého Favorita. Preňho je tuning tým, čo sám doma vymyslí a zmajstruje na kolene. To, ako tvrdí, sa medzičasom zmenilo: „Kedysi chalani viac pomáhali jeden druhému. Teraz príde borec na káre, ktorú mu spravila firma, a na zraze robí ramená.“
Mladí tuneri mávajú dva zdroje informácií: internet a časopisy. Vlani zanikol jediný
slovenský magazín Autotuning. Najnovšie sa rozbieha
časopis nadšencov z Rimavskej Soboty
Komunity na webe
Málokto u nás má o tuningu taký prehľad ako Gustáv Miškeje. Päť rokov bol redaktorom už zaniknutého časopisu Autotuning. „To treba mať v krvi. Či je to výchovou, či prostredím, ak autám niekto pričuchne už ako dieťa, je pravdepodobné, že motorizmu a tuningu sa bude venovať aj aktívne v dospelosti.“
Sám vyrastal pri autách, po stenách lepil plagáty pretekárov a odmalička chodil na preteky s otcom - automechanikom. „Prvá bola snaha odlíšiť sa, mať pekné auto. Deväťdesiate roky už so sebou priniesli nemecké časopisy, ale väčšina z toho, čo sme v nich videli, v obchodoch nebola dostupná.“
Slovenský tuning je až dieťaťom internetu. Po roku 2000 pribudlo užívateľov, s nimi prišli prvé kluby. „Tuning sa stal komunitný, i keď ,tuningová scéna´ je v našich pomeroch trochu za vlasy pritiahnutý výraz,“ hovorí Miškeje. Boom kladie do rokov 2006 – 2007 pred svetovou hospodárskou krízou. Tá, samozrejme, neobišla ani túto brandžu.
„Ľudia prišli o prácu, viac šetria. Tuningových fi riem u nás bolo málo, teraz prežili len tie najsilnejšie s ponukou aj iných služieb.“ Zároveň však dodáva, že u nás tuning neupadá len pre krízu. „Komunita spred desiatich rokov odrástla, mnohí sú ženatí, majú deti. Venuje sa tomu oveľa menej ľudí ako pred piatimi rokmi. A to nehovorím o kvalite.“
Chaos na zrazoch
Chuť sa podľa neho vytrácala postupne s tým, ako tunerov začala vnímať verejnosť. „Od istého času sú pre ňu niečím, čo treba zakázať. Týka sa to najmä zrazov,“ vysvetľuje niekdajší organizátor mnohých akcií. „Čierne ovce sa nájdu vždy, v Česku už na zraze mali smrteľnú nehodu. Zaujímavé je, že v Nemecku som na akcii zažil dvadsaťpäťtisíc áut a bol poriadok. Fungoval samočistiaci efekt – kto robil bordel, toho spacifi kovali sami návštevníci.“ Sám sa už k tuningovej komunite nehlási.
„Nabrala smer, s ktorým som sa nestotožnil,“ vysvetľuje Miškeje. „Tuning je ladenie a ak niečo ladím, musí to byť na konci lepšie ako predtým. No aký zmysel má tuning, ak nie je funkčný? Vodidlom je motošport, kde úprava musí fungovať., v opačnom prípade ide o ukojenie ega, snahu líšiť sa za každú cenu. Niektoré doplnky jazdné vlastnosti zhoršujú, ale laikom to neprekáža. Montujú si ich, lebo sa im páčia.“
Vozidlo firmy Cobra Tuning vytunovaný na reklamné účely. Pôvodne to bol VW Beetle
Pozor na disky
Podobný názor má dlhoročný publicista Rastislav Chvála s praxou pretekára (okrem iného je bývalým vicemajstrom Slovenska rally v kategórii N2).
„Pretekárske auto má na okrasu len nálepky, inak je všetko funkčné,“ vysvetľuje. „A kto chce vozidlom na bežné cesty rýchlejšie jazdiť zákruty, musí tomu prispôsobiť pruženie, pneumatiky, prípadne disky.“ Chvála sa domnieva, že tuning dospel do štádia, keď na úkor funkčnosti prevláda exhibícia. „Aerodynamiku pretekárskych vozov testovali v špeciálnych tuneloch. Kto si zadné krídlo dá na bežné auto, môže tým akurát zvýšiť spotrebu benzínu.
Navyše, niekedy je estetický tuning na hrane zákona.“ Aké hrozí nebezpečie? „Častým rizikom sú disky kolies. Dovezené z Číny bývajú lacnejšie, no bez potrebných schválení. Nepísané pravidlo preto je, kupovať schválené disky, ktoré sa u nás môžu predávať.“ Problémom tiež môže byť, ak tuneri vozidlá nekontrolovane upravujú tak, že rastú do šírky. „Všetko má svoj význam. Rozumné je s úpravami uprednostniť dôveryhodné firmy, ktoré sa na tuning špecializujú.“
Tuning cez počítač
Veľa ľudí z komunity tunerov v posledných rokoch prešlo práve k motošportu, začali jazdiť amatérske preteky. Čo ešte priniesol rozmach tuningu?
„Dopyt, ktorý s tým súvisel, vychoval niekoľko šikovných remeselníkov – čalúnnikov, lakovačov, autoklampiarov. Aj vďaka tomu na Slovensku vyrástla špičková firma na výfuky, ktorú nám v zahraničí závidia,“ bilancuje Gustáv Miškeje.
Digitálny vek priniesol aj ďalšie novinky, napríklad virtuálny tuning. Netreba k nemu garáž, ani nič montovať, nehrozí, že si zamažete odev alebo prídete k úrazu. Navyše, v porovnaní s klasickým tuningom je podstatne lacnejší.
Stačí počítač a grafický softvér na úpravu fotografií. Klikaním myšou vznikajú obrázky vozidiel, ktoré podľa ľubovôle ladíte. Móda spojená s webstránkou Digimods prišla len vlani a už sú na svete takí, čo sa virtuálnym tuningom dokážu uživiť. Tuning teda žije – akurát staré dobré nárazníky z laminátu čaká najskôr múzeum.
Chiptuning
Úprava softvéru motora automobilu dokáže v niektorých prípadoch divy. Zvýši výkon a zníži spotrebu. Ako je to možné? Výrobca si niekedy nechá otvorené zadné dvierka - do rozdielnych modelov z úsporných dôvodov montuje priam identické motory, odlišné len softvérom, ktorý výkon neraz umelo znižuje.
Chiptuning je, ak sa počítačom pripojíte na riadiacu jednotku auta. Vyčítate z nej program, upravíte ho a nahráte späť. Výrobcovia to vidia neradi, no ak vozidlo na túto úpravu poskytne dobrovoľne majiteľ, nie je to nezákonné. Naopak, podvodom je pseudochiptuning.
Neseriózne firmy sľubujú úpravy čipu na modeloch, kde je niečo také vylúčené. Oklamú tak dôverčivého zákazníka, ktorý pociťuje zvýšenie výkonu nanajvýš ako placebo. Podvody zaznamenali v Česku aj na Slovensku.
Gustáv Miškeje spomína: „Mali sme echo o českej firme, ktorá sľubovala chiptuning modelu, ktorý sa v Európe takto reálne upraviť nedal. Anonymne sme si úpravu objednali – na parkovisku sa človek napichol do auta, tváril sa, že upravuje softvér, ale pritom hral karty. Až keď sme ho pritlačili, priznal, že ide o podvod.“
Nie sme tuneri, ale predajcovia
Predstava tunerov ako domácich majstrov mizne s návštevou tuningovej predajne. Je to tvrdý biznis. „Som predajca, manažér, ale nie tuner. Práca ma baví, ale nie je to hobby. Napokon, voľna ani veľa nemám,“ vysvetľuje Juraj Gömöry z tímu Cobra Tuning.
Okrem predajne k nej patria noviny na webe a klub na Facebooku s viac ako päťtisíc fanúšikmi. „Tuner ešte nemusí byť dobrý predajca, skôr naopak. Komunita tunerov má rada voľnosť a tá so zodpovednosťou a prácou nemusí ísť dokopy.“
Okrem tuningových núkajú obyčajné autodoplnky a v katalógu majú dvestotisíc položiek. No aj tak sa prihodí, že prídu zákazníci a majú zvláštne želania. „Komplet prerobiť auto alebo napodobniť to, čo našli na zahraničných fórach,“ hovorí Gömöry. Čo tuning a bezpečnosť? „Kto ide do extrémov a súčiastky si modeluje sám, je to jeho riziko, ktoré už nedokážeme ovplyvniť.
Slovníček tunera
Auto tuning Akákoľvek úprava automobilu, ktorá pre jeho chod nie je nevyhnutná. Čisto estetické doplnky sa niekedy nazývajú styling.
De-tuning Návrat automobilu do stavu pred tuningom.
Tuzing Pejoratívny výraz pre nevydarený, ohavný, nefunkčný tuning. Umelý termín vymysleli v Česku. Vzájomné osočovanie sa riadi pravidlom: túzer je ten druhý. Sporom býva, či bol za prípadom tuzingu zámer, alebo hlúposť majiteľa vozidla.
Low rider show Móda nízkych podvozkov je spätá s portorikánskou komunitou v USA. Cieľom nebolo vozidlo, čo je rýchle, ale také, čo pomaly kontroluje pouličné teritórium. Základom dnešnej šou je choreografi a, keď auto poskakuje na hudbu.
Rat Style tuning Cení sa rokmi a hrdzou poškodená karoséria, ktorá, na rozdiel od iných častí vozidla, je ponechaná bez opravy. Autu dáva historickú patinu.
