Úseku D1 Bratislava - Trnava sa po rekonštrukcii uskutočnenej za minulej vlády nedá hovoriť diaľnica. Som presvedčený, že nespĺňa základné technické parametre, aby mohla byť v tejto podobe zaradené do siete diaľnic.
Nie som priaznivcom obmedzovania rýchlosti na komunikáciách. Aj posledné informácie publikované správcami nemeckých diaľnic hovoria o tom, že obmedzujúci zásah do dopravného prúdu môže zvýšiť riziko nehôd a preto sa snažia do neho nezasahovať.
Som však presvedčený, že keby v Nemecku existoval podobný úsek, ako je D1 medzi Bratislavou a Trnavou, rýchlosť na ňom by určite obmedzili. Vidím na to niekoľko dôvodov.
Poradňa pre vás: Máte otázky z dopravných predpisov? Neviete vyriešiť križovatku? Nemáte sa koho spýtať na cesty, premávku, dopravné alebo technické kontroly, pokuty, pohonné látky?
Spýtajte sa v našej Poradni alebo nám píšte na magazin@natankuj.sk.
Po rekonštrukcii má diaľnica konštrukčné nedostatky
Úseku D1 Bratislava - Trnava sa po rekonštrukcii uskutočnenej za minulej vlády nedá hovoriť diaľnica. Som presvedčený, že nespĺňa základné technické parametre, aby mohla byť v tejto podobe zaradené do siete diaľnic. Myslím si, že pri hodnotení pôsobenia vlády Róberta Fica v oblasti dopravy by ju bolo vhodné odpočítať od novo otvorených úsekov.
Dôvodom, prečo si to myslím, je zlá kvalita vykonaných prác. Zároveň je to aj druhý argument, prečo má zmysel na spomínanom úseku znížiť najvyššiu povolenú rýchlosť.
Pravý pruh bolo potrebné niekoľko krát opravovať a je jasné, že jeho konštrukcia nie je schopná uniesť váhu kamiónov a ťažkých vozidiel, ktoré v ňom prevažne jazdia. Toto je aj príčinou jazdenia rýchlejších vozidiel v strednom jazdnom pruhu.
Ľavý pruh je na viacerých úsekoch zle spádovaný a tým aj zle odvodnený, čo ho robí pri prudších dažďoch v podstate nezjazdným.
Nižšia rýchlosť znižuje závažnosť škôd pri nehodách
Tretím argumentom je, že jedným z efektov zníženia rýchlosti je aj zníženie závažnosti škôd pri prípadnej nehode a týka sa to hlavne úmrtí a ťažkých zranení. A na komunikácii, ako je D1 na úseku Bratislava - Trnava, je pravdepodobnosť nehôd vysoká už len pre veľmi vysokú intenzitu dopravy.
Vytvorenie odstavných parkovísk určite nie je "všeliekom", ale rozhodne je to opatrenie, ktoré dosť podstatne zníži mieru rizika vážnych dopravných nehôd na tomto úseku.
Náklady na túto úpravu sú samozrejme nezanedbateľné a prostriedky by sa dali využiť aj rozumnejšie. Ale som presvedčený, že v danej situácii je potrebné riziká minimalizovať pred tým, ako na tomto úseku príde k tragickým nehodám.
Minimálna bezpečná vzdialenosť je rozumná no nevymožiteľná
Za problematické ale rozumné považujem zavedenie minimálnej vzdialenosti medzi idúcimi vozidlami. Problematické ho považujem len z pohľadu jeho vynútiteľnosti.
Podľa mojich informácií naša polícia nemá technické prostriedky ani metodiku na určenie ani meranie bezpečnej vzdialenosti.
Nedodržanie bezpečnej vzdialenosti na takomto úseku je skutočne veľmi nebezpečné a preto zadefinovanie minimálnej vzdialenosti považujem za dobrý krok.
Chýba projekt inteligentného riadenia dopravy
Nikdy som nepočul nikoho zo súčasného vedenia diaľničnej spoločnosti alebo ministerstva tvrdiť, že pripravované riešenia okamžite vyriešia problém D1. Ja ich ale považujem za vcelku dobré na minimalizovanie dôsledkov chýb predchádzajúceho vedenia NDS a Ministerstva dopravy.
Viem si samozrejme predstaviť aj ďalšie riešenia.
NDS disponuje projektom inteligentného riadenia dopravy na tomto úseku. Je to návrh, ktorý sa dá realizovať pomerne rýchlo. Toto riešenie malo byť na tomto úseku realizované už v roku 2007 v rámci programu Connect a neviem prečo ho VUD Žilina neuviedol do praxe.
Myslím si, že inteligentné riadenie dopravy na tomto úseku by tiež významne znížilo riziko nehôd a mohlo by aj zvýšiť priepustnosť tohto úseku. Okrem toho bude potrebné aj po jeho definitívnom dobudovaní. Ale všetko je o peniazoch a preto dúfam, že nové vedenie NDS zvážilo všetky možnosti.
Neochota dodržiavať povolenú rýchlosť nie je argumentom proti obmedzovaniu rýchlosti
Na záver spomeniem ešte jeden fakt. Veľmi povážlivý sa mi zdá argument, ktorým nezávislý dopravný expert, Jozef Drahovský, podporil v denníku Nový Čas kritiku zavedenia zníženia rýchlosti. Argumentoval vetou: "Vodiči tento predpis zrejme aj tak nebudú dodržiavať."
Podľa tejto logiky by sme mali zrušiť aj obmedzenie rýchlosti v obciach a považovať tam maximálnu povolenú rýchlosť 50 km/h za zbytočnú preto, že je stále veľa vodičov, ktorí obmedzenie nedodržiavajú. Myslím si, že takýto argument nie je hodný experta na dopravu.
Autor pracuje v oblasti inteligentných dopravných systémov a riadenia dopravy.
Autor: Boris Kružliak
