Štúdie teoretickej nebezpečnosti ciest sa, žiaľ, zhodujú s reálnym počtom nehôd a ich následkami. Cesty označené za nebezpečné sú naozaj miestom, kde sa stávajú najhoršie a najčastejšie nehody.
BRATISLAVA. Program EuroRAP hodnotí bezpečnosť konkrétnej cesty podľa toho, do akej miery dokáže ochrániť účastníkov nehody pred úmrtím a ťažkým zranením. Slovenská správa ciest zase vyhodnocuje priamo štatistiky dopravnej nehodovosti a z nich určuje kritické nehodové lokality. Teda označuje miesta, kde sa na úseku dlhom maximálne pol kilometra stane v jednom roku viac nehôd, ako je stanovený kritický počet.
Napríklad v roku 2009 boli za kritické nehodové lokality označené úseky s viac ako šiestimi dopravnými nehodami. Okrem miest s vysokým počtom nehôd označuje Slovenská správa ciest kritické nehodové lokality podľa následkov na zdraví a majetku.
Majú najviac nehôd
V minulom roku pripadlo na kilometer našich ciest 0,63 dopravnej nehody. Okresy ako Bratislava, Nitra, Zvolen, Žilina, Poprad a Košice majú na kilometer ciest od 1,13 až po 1,41 dopravnej nehody za rok, čo výrazne prevyšuje slovenský priemer.
Rovnako vysokú hustotu nehôd na kilometer ciest vykazujú okresy Žiar nad Hronom, Martin, Ružomberok a Považská Bystrica. Pre šoférov sú najnebezpečnejšie úseky ciest prvej triedy mimo obcí a na hlavných ťahoch.
- Pozrite si na interaktívnej mape najnebezpečnejšie úseky ciest.
Diaľnice tvoria bezpečie
Nielen podľa EuroRAP-u, ale tiež podľa štatistík Slovenskej správy ciest sú rýchlostné cesty a diaľnice najbezpečnejšie. Kritickou nehodovou lokalitou s najviac kolíziami je diaľnica D1 medzi Bratislavou a Trnavou. Časté nehody dokumentujú na diaľnici D1 pred Liptovským Mikulášom v smere z Ružomberka.
Napriek bezpečnému charakteru na diaľnici nezriedka dochádza k tragédiám. Najviac ľudských životov vyhaslo na diaľnici D2 v okolí Malaciek a na diaľnici D1 pri Behárovciach.
EuroRAP má krutú pravdu
Štatistiky dopravnej nehodovosti a následkov nehôd vo vzťahu k cestám dávajú za pravdu štúdii EuroRAP. Tie cesty, ktoré boli označené s vyšším stredným rizikom a vysokým rizikom, sú aj v skutočnosti miestom najhorších a častých nehôd.
Slovensko má ešte stále veľa ciest, ktoré vzhľadom na svoj stav a hustotu dopravy dokážu kruto potrestať chybu vodiča. Pre vznik ťažkej nehody na zlých cestách je najhoršia nepozornosť a zanedbanie povinností vodiča.
Prečítajte si viac o rizikových úsekoch ciest v článku:
Väčšina ciest na Slovensku je nebezpečná
Ako môžete znížiť riziko havárie
Cesty neodpustia vodičom ani malú chybu. Tie väčšie sa pri predbiehaní alebo rýchlej jazde končia často tragicky. Preto viac ako inokedy zvážte, či sa oplatí predbiehať.
Vlečiete sa v kolóne zo Zvolena smerom do Košíc a v Detve sa ešte spomalí? Za tabuľou obce nevydržíte a začnete predbiehať, lebo na ceste je prerušovaná čiara a pred zákrutou sa črtá dosť dlhá rovina. Je však dosť krátka na bezpečné predbehnutie, ak zo zákruty vyletí auto.
Kríže lemujúce jednu z najhorších zákrut našich ciest sú dôkazom, že niektoré miesta vyzerajú naoko bezpečne, no ak niekto začne predbiehať, niet sa kam uhnúť, lebo krajnica je súčasťou bielej čiary.
Na iných miestach zasa ostali prerušované čiary z čias, keď vnútri zákruty nerástli kríky. Široké cesty okolo Slovenskej Ľupče a Medzibrodu sú naoko lákavé na bezpečné predbiehanie, a pritom patria k najnebezpečnejším na Slovensku vôbec.
Hlavné ťahy a cesty prvej triedy sú neprehľadnejšie ako kedysi, dopravné značenie často zodpovedá stavu, keď boli priekopy čisté a výhľad podstatne lepší. Nehovoriac o hustote dopravy, ktorá vzrástla niekoľkonásobne.
1. Zvažujte predbiehanie
V praxi to znamená, že dnes lepšie zvažujte predbiehanie, buďte trpezlivý a nezačnite predchádať kolónu iba preto, že je na ceste prerušovaná čiara a v protismere nič nejde. Autá v protismere idú často rýchlejšie, než si myslíme a aj autá, ktoré predbiehame, už nechodia 60-kilometrovou rýchlosťou.
Pri vyťaženosti dnešných ciest nezabudnite predbiehať na plný výkon motora, aby manéver trval čo najkratšie.
2. Nepozornosť zabíja
Jazda v kolóne a čakanie na príležitosť menia vnímanie okolia. Najmä pozornosť môže jazdou za niekým ochabnúť. Vodič reaguje už iba na auto pred sebou, čo býva často neskoro.
Snažte sa pozerať čo najviac dopredu a analyzovať správanie vodičov okolo seba. Udržaním bezpečného odstupu si zabezpečíte čas na prípadný manéver.
3. Križovatky zvyšujú riziko
Veľký pozor si dávajte na miestach, kde cesty prvej triedy pretínajú priľahlé cesty. Veľkým problémom napríklad cesty smrti okolo Zlatých Moraviec sú miesta, kde hlavný ťah križuje ostatné cesty.
Podľa skúmania expertov, dnešná doprava je príliš hustá na to, aby boli takéto križovatky na ceste prvej triedy bez pripájacích pruhov alebo rozšírenia pre odbočujúce vozidlá. Autá, ktoré odbočujú alebo vychádzajú na cestu, tvoria pre rýchlo idúcu kolónu problém.
Pravidlo, že v križovatke sa nepredbieha, dnes platí dvojnásobne a v podstatne väčšej vzdialenosti od križovatky, než sme boli zvyknutí. Kým pred štvrťstoročím križovalo auto cestu prvej triedy zriedkavo, dnes sú zriedkavé chvíle, keď do križovatky na ceste prvej triedy nikto nevcháda.
Ak podľa návestí očakávate križovatku, na predbiehanie kolóny sa vykašlite.
4. Pocit voľnosti neprospieva
Veľkým rizikom ciest na dolniakoch sú stromy a nečakané zákruty. Keď sa šoféri dostanú z hustej premávky hoci aj malého mesta na voľnejšiu a pomerne širokú cestu, majú snahu dohnať stratené. Po niekoľkokilometrových rovinkách však bývajú ostré zákruty nastavené na podstatne nižšiu rýchlosť.
Kedysi šofér v starom aute pociťoval deväťdesiatku ako dosť vysokú rýchlosť a aj na suchom asfalte musel do zákruty spomaliť. Dnešné auto podobnú zákrutu na suchej ceste prejde v deväťdesiatke, akoby sa nič nedialo. Na mokrom a šmykľavom asfalte však nemusí zvládnuť ani 70-kilometrovú rýchlosť.
Na cestách sa nedajte viesť podvedomým pocitom ticha v aute. Radšej jazdite dynamicky, pribrzdite pred zákrutou a včas nad ňou uvažujte.
Rastislav Chvála
