Kto vyrieši problémy s parkovaním v mestách?

Každé miesto, ktoré za niečo stojí, má problém s parkovaním. Povedal to raz Američan James Castle a jeho výrok sa stal možno najpoužívanejším citátom v traktátoch a článkoch o parkovaní.

Ak by mal pravdu, tak viaceré slovenské mestá, a nielen tie väčšie, sa môžu považovať za globálne atrakcie. No skôr to bude tak, že Castleho veta je jedinou útechou, ktorú šoféri v týchto mestách majú.

Politik nemusí byť žiadnym marketingovým mágom, aby pochopil, že parkovanie je téma, ktorá voličov zaujíma. Preto ju tak často vidno práve teraz na predvolebných bilbordoch kandidátov na starostov.

No zatiaľ žiadne mesto na Slovensku svoj problém s parkovaním nevyriešilo a žiadny skutočný recept ani nie je na obzore. Iba niekoľko viac alebo menej úspešných riešení, ktoré väčšinou pomohli niektorej menšej lokalite, prípadne skupine ľudí.

Parkovacie boxy

Jeden človek, jedno auto?

V roku 1970 bolo v Bratislave 89 áut na tisíc obyvateľov. Parkovacie miesta na sídliskách sa väčšinou plánovali podľa vtedajšieho stupňa automobilizácie - jedno státie na jednu bytovú jednotku.

Veľké zmeny sa diali hlavne v 90. rokoch, tempo pribúdania áut sa strojnásobilo.

V technickej norme novelizovanej v roku 2004 sa už počítalo s pomerom 1 : 2,5 parkovacích miest pre obytné a polyfunkčné domy na jeden byt. No tento výpočet už nezodpovedá skutočnosti.

Každým rokom pribúda len v samotnej Bratislave 7- až 10-tisíc vozidiel. Podľa územného plánu mesta tu celkovo chýba 60-tisíc parkovacích plôch. S týmto problémom bojujú však takmer všetky veľké mestá.

V bratislavskej Vrakuni napríklad odštartovali pilotný projekt parkovacích boxov, ktoré na ploche pre dve autá vedia zaparkovať sedem. Systém funguje na princípe pásu a výťahu. Auto z rampy uloží do boxu automat, výťahom ho vyvezie vyššie a odloží do boxu.

Niekomu sa to môže zdať nepraktické a ešte viacerým nevzhľadné, pretože boxy sú veľké plechové škatule. A jeho psychologickou nevýhodou by mohla byť nedôvera vodičov, či je ich miláčik skutočne v dostatočne citlivej starostlivosti.

Niektoré firmy začínajú riešiť parkovanie vo vlastných budovách podobne - regálovými zakladačmi. No tento spôsob ešte nie je u nás zavedený v takom rozsahu ako v zahraničí.

Viacúrovňové plochy

Na klasické radové garáže už mestá nemôžu ani pomyslieť. Tie, čo vyrástli za socializmu, zaberajú príliš veľa miesta na to, koľko pojmú áut. Oveľa lepší je pomer medzi plochou a kapacitou na veľkoplošných poschodových parkoviskách.

Nové parkovacie garáže pod miestami, kde sú dnes detské ihriská a zeleň, si môžu získať tým viac priaznivcov, čím dôslednejšie budú skryté. Tak, aby ihriská a zeleň zostali v pôvodnom stave.

Mesto Košice pripravuje vypísanie súťaže na výstavbu parkovacích garáží v centre systémom postav, prevádzkuj a vráť.

Jednosmerky

Väčšina ulíc v centre väčších miest je jednosmerných, aby sa nimi popri zaparkovaných autách vôbec dalo prechádzať. Tím expertov, ktorí v tomto roku pripravili štúdiu Trvalo udržateľný rozvoj mobility v mestách, však upozorňuje aj na negatíva takýchto riešení.

Ak sa cesta zjednosmerní neuvážene, môže vyvolať 30- až 50-percentný prírastok premávky, čo má aj svoje ekologické dôsledky.

Riešenie typu preznačenie na kolmé parkovanie či odstraňovanie vrakov (v Žiline ich odstránili až 600) istotne motoristov teší, ale dlhodobo situáciu nerieši.

Záchytné parkoviská

Veľkou témou všade okrem Slovenska sú záchytné parkoviská. Aj v Prahe sú súčasťou integrovanej mestskej dopravy, napojené na zastávky a so službami P+R čiže "park and ride", teda požičania bicykla.

Otázkou je, či by boli naši šoféri ochotní na nich odparkovať a ísť ďalej pešo, električkou alebo na požičanom bicykli. Väčšie parkoviská umiestnené na okraji sídlisk sa u nás neujali, každý chce zaparkovať rovno pod svojím bytom a čo najbližšie k cieľu cesty.

Jediné takéto parkovisko pri bratislavskom Auparku po čase začali využívať len pre potreby tohto zariadenia. A tak sa záchytné parkoviská na divoko robia z akejkoľvek nezastavanej plochy, alebo ešte lepšie z parkoviska pri nejakom hypermarkete.

Stáva sa, že si firmy dokonca organizujú odvozy svojich pracovníkov z takéhoto miesta vlastnými autobusmi. Ako divoké parkovisko slúžia napríklad aj legálne, aj nelegálne plochy pri Národnom divadle v Bratislave.

Lepšia MHD

Možno by mali záchytné parkoviská lepšiu šancu uspieť, ak by mali šoféri dôstojný, rýchly a relatívne pohodlný spôsob, ako pokračovať do cieľa cesty. V Bratislave namiesto toho majú MHD. O jej schopnosti konkurovať individuálnej doprave najlepšie hovoria čísla.

Počet cestujúcich MDH klesá nepretržite už od roku 1993. V roku 2002 takto cestovalo 44 percent obyvateľov, individuálnou dopravou 30 percent a pešo či bicyklom išlo asi 26 percent obyvateľov.

Bratislava sa síce pridala k európskej charte, ktorá hovorí aj o zvýšení počtu ľudí prepravujúcich sa hromadnou dopravy, čím by sa mohol efektívne znížiť počet áut v meste. To by si však vyžadovalo kvalitnejšiu MHD, odstavné parkoviská a celkovo nový režim pohybu áut v centre.

Mestá na to nemajú

Ak má pravdu Štúdia trvalo udržateľného rozvoja mobility v mestách z júna tohto roku, na ktorej sa podieľali viaceré odborné inštitúcie, tak vyhliadky na lepšie časy sú nedostupné asi ako voľné parkovacie miesto v centre Bratislavy.

Pri hľadaní príčin súčasného stavu sa vynorila kombináciu niekoľkých problémov. Sú nimi napríklad nejasné vlastníctvo verejných priestorov, dopravných trás a zariadení, neustále prerozdeľovanie správcovstva a kompetencií pozemných komunikácií.

Štúdia kritizuje, že riešenia v oblasti dopravy sa prijímajú často na základe nepodložených informácií, povrchného porovnávania s inými krajinami, ale aj pre nutnosť plniť volebný program, prípadne pod tlakom médií, spoločenských skupín či občianskych združení.

Aj v tejto oblasti prevládajú osobné, krátkodobé záujmy a politické, mocenské snahy schvaľujúcich orgánov na úkor odbornosti, nezaujatosti a objektívnosti.

Mestá majú či mali len istý počet disponibilných plôch, ktoré sa dali použiť pre potreby parkovania, no veľmi často s nimi hospodárili nezodpovedne. Bez dostatočnej úvahy boli navyše schválené veľké investičné programy, ktoré nároky na parkovanie len zvýšili.

Odborníci sa zhodli aj na tom, že dnes leží prakticky celá ťarcha doriešenia dopravy v mestách na pleciach miestnych samospráv, ktoré na tieto úlohy nemajú dostačujúce odborné vybavenie a finančné prostriedky.

"Nedostatok státí v centre, ale aj na sídliskách je alarmujúci, odstavenie vozidiel vyžaduje obrovské priestory, ktoré v našich mestách nie sú a ani nebudú," hovorí Karol Iglódy z dopravného úseku Útvaru hlavného architekta v Košiciach.

Poradňa pre vás: Máte otázky z dopravných predpisov? Neviete vyriešiť križovatku? Nemáte sa koho spýtať na cesty, premávku, dopravné alebo technické kontroly, pokuty, pohonné látky?
Spýtajte sa v našej Poradni alebo nám píšte na magazin@natankuj.sk.