Jedným z ďalších vážnych následkov rozsiahlej zástavby v lokalite Chorvátsky Grob - Čierna Voda - Triblavina v tesnom susedstve okrajových bratislavských mestských častí je narušenie statiky mosta ponad potok Čierna Voda.
BRATISLAVA. Obvodové múry mosta sa drobia a v nosnej konštrukcii sú už niekoľkocentimetrové praskliny. Popri moste vedie paralelne zavesené vodovodné potrubie, čím môže dôjsť v blízkej budúcnosti popri prerušeniu cestnej premávky aj k ohrozeniu zásobovania pitnou vodou priľahlých obcí.
Starosta Vajnôr: na vine sú nákladiaky
Ide o dôležitú cestu tretej triedy spájajúcu trasu medzi Pezinkom a Bratislavou, po ktorej denne za prácou prejde takmer 25.000 vozidiel. Cesta nadväzuje na centrálnu Roľnícku ulicu v mestskej časti Vajnory.
Jej starosta Ján Mrva sa domnieva, že "havarijný stav mosta spôsobili ťažkotonážne nákladné vozidlá neoprávnene prevážajúce stavebný materiál po ceste III. triedy, aby sa vyhli spoplatneným úsekom na cestách vyššej triedy."
Most vraj nezvláda preťaženie
Most má predpísanú záťaž 18 ton, čo tieto nákladné autá podľa starostu vysoko prekračujú. "Táto štátna cesta III. triedy je v majetku a správe Bratislavského samosprávneho kraja a používajú ju aj nákladné autá s návesmi plne naložené stavebným materiálom, povedal starosta.
"Cez Vajnory počas výstavby jazdiť nemajú, majú na to tranzitnú Seneckú alebo Jurskú cestu. Napriek našim početným upozorneniam, sťažnostiam, ba aj podnetu na Okresnú prokuratúru v Pezinku sa v lokalite naďalej stavajú domy bez vyriešenej dopravnej infraštruktúry. My sa pýtame, kto a kedy začne stavať cesty?" uviedol dnes Mrva.
V oblasti denne kolabuje doprava
V lokalite Chorvátsky Grob, Čierna Voda, Triblavina má na zelenej lúke vyrásť sídlisko s 5 000 bytovými jednotkami pre 45 000 obyvateľov bez doriešenej dopravnej infraštruktúry.
Oblasť sa dotýka severného okraja Bratislavy, ktorá už v súčasnosti trpí nedostatkom priepustných ciest na ťahu od Pezinka, Senca a spádových obcí. V dopravných špičkách už v súčasnosti dopravný tranzit cez Vajnory denne kolabuje.
Predseda BSK Pavol Frešo sa pred časom vyjadril, že pri výstavbe na Čiernej Vode neboli rešpektované stanoviská BSK, že sú v dokumentácii nejasnosti, že rozsah zástavby je neprípustný a že nesúhlasí s uvedeným nárastom počtu obyvateľov.
BSK požadoval aj rekonštrukciu súčasných prístupových komunikácií, ako aj doriešenie celej dopravnej infraštruktúry v predstihu pred samotnou výstavbou. Tieto názory nezohľadnil tak Krajský stavebný úrad v Bratislave, ako ani samospráva v Chorvátskom Grobe, ktorá hlasmi piatich poslancov z deväťčlenného zastupiteľstva prakticky rozviazala investorovi ruky.
