Uvádza to štúdia, ktorú v pondelok zverejnil Európsky inštitút pre politiku životného prostredia (IEEP). Na jej tvorbe sa podieľalo niekoľko neziskových organizácií.
BRUSEL. Zhruba 90 percent biopalív bude aj v roku 2020 vyprodukovaných z poľnohospodárskych plodín. Pre ciele únie tak bude treba zmeniť približne 69 000 štvorcových kilometrov na poľnohospodársku pôdu, čo zodpovedá rozlohe takmer jeden a pol Slovenska.
"Rozsah nebezpečenstva, ktorý európske krajiny zapríčinia pre vlastné plány na využitie biopalív, je teraz jasný. Škody na lesoch a prírode budú šokujúce, a to len pre palivá do našich áut. Biopalivá budú ešte horším
znečisťovateľom ako fosílne palivá," povedal novinárom Adrian Bebb z neziskovej organizácie Friends of the Earth Europe.
Autori štúdie tvrdia, že zvýšenie podielu biopalív v doprave na desať percent zvýši emisie skleníkových plynov až o 56 miliónov ton ročne. Najviac sa na tomto zvýšení z členských štátov Európskej únie bude podieľať Veľká Británia, ktorá vyprodukuje 13,3 milióna ton skleníkových plynov ročne.
"Plán európskej dvadsaťsedmičky dáva spoločnostiam voľnú ruku k zaberaniu pôdy v najchudobnejších častiach sveta, aby naplnili naše nádrže skôr než ich žalúdky. Európska energetická politika uvrhla do nebezpečenstva milióny ľudí a ohrozuje potravinovú bezpečnosť v Afrike," doplnila Laura Sullivanová z neziskovej organizácie ActionAid.
Využitie biopalív v doprave bude mať podľa štúdie približne o 81 až 167 percent horší dopad na životné prostredie než využitie klasických fosílnych palív. Politici sa síce nádejajú, že druhá generácia biopalív, ktorú vedci
vyvíjajú, bude mať na životné prostredie výrazne menší dopad, ale ich využívanie je vzdialené.
