BRATISLAVA. Dizajn a inovatívne technické riešenia sú neodškriepiteľnou doménou talianskych automobiliek. Ich konštruktéri navrhli obrovské množstvo zaujímavých prototypov a štúdií. Z mnohých vznikli sériovo vyrábané modely, iné slúžili iba ako pútače pozornosti na autosalónoch. Z obrovského množstva konceptov sme vybrali aspoň niekoľko, na ktoré sa oplatí zaspomínať.
|
Abarth 1600 Vízia malého kupé vznikla v ateliéroch štúdia Italdesign v roku 1969. 3800 mm dlhé, 1565 mm široké a 1100 mm vysoké auto disponuje interiérom s usporiadaním 2+2. Názov konceptu naznačuje zdvihový objem poháňacej jednotky. Štvorvalec s presným objemom 1592 cm3 je vyladený na slušný výkon 107 kW (145 k). |
|
|
Alfa Romeo Carabo Futuristický športiak navrhol dizajnér štúdia Bertone, Marcello Gandini. Štúdia debutovala na parížskom autosalóne v roku 1968 a predstavovala nový prístup k dizajnu športových áut. Vtedy obľúbené oblé línie nahradili ostré hrany a výklopné dvere, ktoré sa neskôr uplatnili na sériovom Lamborghini Countach. Technika s osemvalcovým motorom uloženým vzadu pochádza z Alfy Romeo Tipo 33. Výkon 169 kW (230 k) a výborná aerodynamika dovolili Carabu prekonať rýchlosť 250 km/h. |
|
|
Alfa Romeo Spider Monoposto Jednomiestny prototyp z dielne Zagato bol predobrazom sériovej Alfy Romeo Spider a kupé GTV. Štúdia debutovala v roku 1992. |
|
|
Stola Abarth Monotipo Koncept prvýkrát vystavený na turínskom autosalóne v roku 1998 reprezentoval schopnosti konštruktérskej spoločnosti Stola. Pod karosériou, vzdialene pripomínajúcou Porsche 911, sa ukrýva zaujímavý mix komponentov. Platforma pochádza z Fiatu Barchetta a pre potreby konceptu bola mierne predĺžená. Pod prednou kapotou sa ukrýva prepĺňaný dvojliter z Lancie Delta Integrale, naladený na výkon 243 kW (330 k). Motor prostredníctvom päťstupňovej manuálnej prevodovky poháňa predné kolesá. Ani nie 900 kg vážiace auto zrýchli z pokoja na 100 km/h za 4,9 sekundy a dosiahne najvyššiu rýchlosť cez 250 km/h. Perličkou sú brzdy z Ferrari F50. Prototyp sa dodnes objavuje na rôznych motoristických akciách po celom svete. |
|
|
Italdesign Capsula Návrhári dostali za úlohu vytvoriť kompaktné auto, bez zbytočných príkras, orientované predovšetkým na posádku. Výsledkom je prototyp Capsula, predstavený v roku 1982. Kabína je vďaka bohatému bočnému preskleniu veľmi dobre presvetlená. Zariadenie interiéru navrhli tak, aby len minimálne obmedzovalo priestorovú ponuku pre cestujúcich. Dovnútra sa nastupuje cez veľké bočné výklopné dvere. Batožinový priestor sa nachádza pod podlahou kabíny. Aj technika šetrí priestor. Konštruktéri využili malý zážihový motor typu boxer z Alfy Romeo Alfasud. |
|
|
Italdesign Giugiaro Lucciola Oblé miniauto vzniklo na platforme Fiatu Cinquecento. V jeho útrobách sa ukrýva zaujímavá technika. Hybridný poháňací systém tvorí vznetový dvojvalec s objemom 0,5 litra (5,5 kW/7 k) a dva elektromotory, každý s výkonom 7 kW (9,5 k). Vozidlo dosahuje najvyššiu rýchlosť 100 km/h, hodnotu priemernej spotreby nafty nanešťastie nepoznáme. Jeho svetová premiéra prebehla na ženevskom autosalóne v roku 1994. Ak vám tvary prototypu pripomínajú niektorý sériový model, nemýlite sa. Italdesign využil základné prvky dizajnu Luccioly pri návrhu Daewoo Matiz. |
|
|
Fiat X1/23 V roku 1972 uzreli svetlo sveta dve nové miniautá Fiat. Zatiaľ čo model 126 bol určený pre sériovú výrobu, koncept X1/23 mal reprezentovať budúcnosť tohto segmentu. Dvojmiestny elektromobil ženie dopredu 13,5 konskej sily (10 kW). Maximálna rýchlosť síce predstavuje 75 km/h, ale ak chcete prejsť na jedno nabitie aspoň 70 kilometrov, treba udržiavať konštantných 50 km/h. Prototyp je dokonca vybavený funkciou rekuperácie energie, takže pri brzdení vyrába elektrickú energiu. |
|
|
Fiat I.DE.A VSS Na báze Ritma vznikla v roku 1982 inovatívna štúdia s označením VSS. Konštruktéri Fiatu a inštitútu I.DE.A vytvorili pevný skelet, ktorý predstavuje základný prvok auta a má ochrániť posádku v prípade nárazu. Na skelet sú primontované ostatné komponenty, vrátane plastových častí karosérie. V ďalšej fáze sa rátalo s vývojom moderného motora s vysokým kompresným pomerom, bezstupňovej prevodovky a hybridného systému. K tomu však nedošlo. |
|
|
Fiat Downtown Elektromobil s relatívne zložitou konštrukciou nemal nádej na sériovú výrobu. Fiat ho predviedol v roku 1993, aby sa pochválil schopnosťami svojich konštruktérov. Vozidlo využíva hliníkový rám a plastové panely karosérie. Interiér je trojmiestny, pričom vodič sedí vpredu uprostred a dvaja spolujazdci po jeho pravej a ľavej ruke, mierne vzadu. Dva elektrické motory sú umiestnené v zadných kolesách. Maximálna rýchlosť vozidla dosahuje 100 km/h, dojazd - ak udržiavate rýchlosť 50 km/h - má hodnotu 186 kilometrov. |
|
|
Fiat Ecobasic Štúdiu potenciálneho ľudového auta odhalili v roku 1999. Ecobasic bol navrhnutý s ohľadom na čo najnižšie výrobné náklady. V útrobách nie práve najkrajšej, ale účelne navrhnutej karosérie sa ukrýva turbodiesel s objemom 1,2 litra (45 kW/61 k). Pod maskou chladiča sú otvory pre dolievanie prevádzkových kvapalín. Prístup pod kapotu mali mať iba mechanici v značkových servisoch. Priemerná spotreba nafty sa podľa výrobcu držala pod trojlitrovou hranicou na sto kilometrov. O prípadnej sériovej výrobe sa síce uvažovalo, nikdy k nej však nedošlo. |
|
|
Fiat Oltre Hviezde talianskej značky Fiat na bolonskom autosalóne 2005 nik nepovedal inak, ako „vytunený Hummer“. Koncept využíva platformu a trojlitrový turbodiesel z úžitkového vozidla Iveco. Výrobca sa pýši tým, že Oltre si poradí aj s tým najťažším terénom. S týmto tvrdením však trochu kontrastuje použitie nízkoprofilových pneumatík. |
|
|
Fioravanti TRIS S úlohou vytvoriť lacné malé auto sa konštruktéri značky Fioravanti popasovali vskutku šalamúnsky. Model TRIS navrhli tak, aby minimalizovali náklady pri hromadnej produkcii. Napríklad bočné a zadné dvere sú rovnaké, to isté platí o všetkých svetlometoch a nárazníkoch. Šetria sa tak náklady nielen na výrobu, ale aj logistiku. Štúdia debutovala v roku 1996 a značka Fioravanti ju v mierne upravenej podobe ukázala aj vlani na ženevskom autosalóne. Taliani údajne hľadajú investora, ktorý by zafinancoval rozbehnutie hromadnej produkcie. |
|
|
I.DE.A Lampo Fiat v roku 1994, pri príležitosti uvedenia prvej generácie Punta, vyzval inštitút I.DE.A, aby na báze novinky vytvoril zaujímavý prototyp. Výsledkom je klinovito tvarované kupé Lampo. Vozidlo je mierne dlhšie než Punto I, jeho karoséria pozostáva z hliníka. |
|
|
Lancia Nea Lancia sa pohrala s myšlienkou skombinovať prvky rodinného MPV a športového kupé. Výsledkom je relatívne vysoký, ale aerodynamicky tvarovaný prototyp Nea, prvýkrát vystavený na parížskom autosalóne v roku 2000. Na palube nechýba multimediálny systém - palubná doska obsahuje až päť obrazoviek. Dve z nich premietajú obraz z kamier umiestnených na dverách, ktoré nahradili konvenčné spätné zrkadlá. |
|
|
Zagato Lancia Hyena Dizajnéri štúdia Zagato obliekli techniku Lancie Delta Integrale do šiat kupé. Auto predviedli v januári 1992 na autosalóne v Bruseli. Prototyp mal úspech a neskôr z neho vznikla niekoľko kusová séria. |
|
|
Pininfarina PFX Dva roky trval vývoj aerodynamicky tvarovanej štúdie s netradične usporiadanými kolesami. Podieľali sa na ňom dizajnéri od Pininfarinu a študenti turínskej Polytechnickej univerzity. Vozidlo dlhé 4300 mm poháňa štvorvalec s objemom 1,1 litra (32 kW/43 k). Vďaka dobrej aerodynamike - koeficient odporu vzduchu má hodnotu 0,219 - je PFX schopné dosiahnuť maximálnu rýchlosť 145 km/h. Prototyp vznikol v roku 1960. |
Autor: fg