Nedávno sme v našej poradni riešili problém, s ktorým sa stretol jeden z vás. Marxy nám napísal o svojej ceste do Poľska. Naplánoval si ju na deň koncom októbra. Vyrazil z Bratislavy o piatej ráno. V tom čase je ešte tma, aj keď sa už pomaly rozvidnieva.
Marxy: "Auto som nasmeroval na diaľnicu D1 z Bratislavy do Žiliny. Spočiatku bolo všetko v poriadku, ale na 38. kilometri smerom z Bratislavy sa staval odstavný pruh. To by bolo aj v poriadku, keby v jazdnom pruhu na diaľnici nebol spodok prenosného dopravného značenia.
Spodok je gumený a čiernej farby. Nemal som ani najmenšiu šancu ho zbadať. Samozrejme som v rýchlosti 80km/h, čo som podľa predpisov spomalil, naletel na tento spodok dopravného značenia. Stalo sa mi to osudné, nakoľko som okamžite dostal defekt na obe kolesá z jednej strany a to nehovoriac, že som zničil dve nové pneumatiky a dva nové elektróny kupované toto leto.
Podľa Marxyho nebol sám, kto narazil do podobnej prekážky na ceste, ako vidno na ilustračnej fotke z databanky TASR. Cez takéto čierne podstavce malo prejsť ďalších 15 až 20 áut, ktoré vraj taktiež nezostali bez škody.
Marxy teda zavolal políciu.
Marxy: "Policajt mi hneď povedal, že ak to spíšeme, podľa zákona mi môže udeliť pokutu do sumy 400 eur a môžem byť rád, že som neprišiel o vodičák a nedali mi pokutu. Ohradil som sa, že z akého dôvodu by som mal dostať pokutu, však som nespravil žiadny dopravný priestupok. A policajt mi odpovedal, že som to mal predvídať, že bez pokuty má nárok len ten prvý, čo do toho narazil a ostatní to už mali predvídať a vyhnúť sa tomu.
Čím som sa ja previnil, že ja dostanem pokutu? Za to, že na diaľnici niekto porozhadzuje čierne spodky z dopravného značenia a v tme to človek nemá ani najmenšiu šancu zbadať, som nakoniec ja ten, ktorý je škodca?"
Je neuveriteľné, ak policajti podmieňujú vyriešenie problému na ceste sankciou: "Buď spísanie udalosti, ale aj s pokutou, alebo sa nič nestalo a bez pokuty".
Podľa zákona o cestnej premávke sa Marxymu a ostatným stali pravdepodobne škodové udalosti. Lenže, ak ich účastníci nemali možnosť splniť všetky náležitosti, ktoré s tým súvisia, zo škodových udalostí sa stali dopravné nehody. A tie polícia riešiť musí.
Neoznačenú prekážku v tme nie je možné predvídať
§ 8, zákon č. 171/1993 Z.z.:
(1) Pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt povinný dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby i svoju vlastnú a nepripustiť, aby v súvislosti s touto jeho činnosťou vznikla osobe bezdôvodná ujma a aby prípadný zásah do jej práv a slobôd prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou činnosťou. ...
Policajt sa tiež nemal vyhrážať pokutou 400 eur. Marxy podľa opisu udalosti neporušil žiadne dopravné predpisy. Ani ten o prispôsobení rýchlosti okolnostiam, ktoré možno predvídať.
V tme sa pri zapnutých stretávacích svetlách nedá čierny podstavec z prenosnej značky odlíšiť od vozovky v dostatočnej vzdialenosti. A aj keď niektorí vodiči pred Marxom stihli doplatiť na prejazd neoznačeným podstavcom, nie je to dôvod na predvídanie prekážky na ceste.
Vodiči nemohli prekážku predvídať ani podľa predpisov. Podľa vyhlášky k zákonu o pozemných komunikáciách boli čierne podstavce na ceste závadou v zjazdnosti. Tou je každá prekážka na ceste, ak sa na ňu predpísaným spôsobom neupozorňuje.
§ 43, zákon č. 8/2009 Z.z.:
(3) Prekážka cestnej premávky sa označí tak, aby ju účastníci cestnej premávky mohli včas spozorovať. Prekážka cestnej premávky sa označuje najmä zábranou na označenie uzávierky, výstražným svetlom oranžovej farby, za zníženej viditeľnosti aj červeným svetlom alebo reflexnou červenou zástavkou.
Zákon o cestnej premávke vyžaduje, aby bola prekážka označená tak, aby ju účastníci cestnej premávky mohli včas spozorovať.
Je nepravdepodobné, aby vodiči na diaľnici si chceli úmyselne poškodiť svoje auto na podstavci od značky. Naopak, pravdepodobné je, že ak by si ju všimli, prispôsobili by jazdu a vyhli by sa jej. Lenže autá, o ktorých písal Marxy, sa nevyhli, lebo sa asi inak nedalo.
Policajti si pravdepodobne chceli zľahčiť prácu, keď pohrozili vodičom pokutou. Predsa len, vyriešiť problém dvadsiatky vodičov a hľadanie ťažko zistiteľného páchateľa, potrebuje veľa energie a času.
Kto je zodpovedný za škodu?
Podľa zákona o pozemných komunikáciách zodpovedajú správcovia diaľnic, ciest a miestnych komunikácií za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti. Nie sú zodpovední len vtedy, ak nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť.
Podľa predpisov bol prekážku povinný označiť alebo odstrániť ten, kto ju spôsobil. Lenže to sa nestalo a povinnosť tak prešla na správcu komunikácie.
Objektívne ale treba povedať, že kým sa správca cesty od niekoho nedozvie o prekážke na ceste, nemá možnosť ich ani odstrániť. A preto podľa nás za vzniknutú udalosť nezodpovedá.
Problémom je, že aj keby polícia postupovala v súlade so svojimi povinnosťami a predpismi a poškodení by mali v rukách policajný záznam o udalosti tak, ako sa stala, asi by bol páchateľ neznámy. Vodičom teda nezostáva nič iné, len sa spoľahnúť na havarijné poistenie, ak ho majú.
Za aké závady v zjazdnosti zodpovedá správca komunikácie?
- ojedinelé výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky,
- nevhodne uložený udržiavací materiál,
- spadnuté stromy a kamene,
- poškodené dopravné značky,
- iné prekážky, ak sa na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje,
- znečistenie vozovky, poškodenie vozovky a iné závady spôsobené užívateľmi komunikácie alebo prevádzkovateľmi činností v okolí diaľnic, ciest a miestnych komunikácií,
- ojedinelé miesta s poľadovicou, ktorá vznikla námrazou, zamŕzaním stekajúcej vody na vozovku z okolia alebo vôd stojacich na vozovke v dôsledku zlej funkcie zariadenia na odvodnenie komunikácie.
Poradňa pre vás: Máte otázky z dopravných predpisov? Neviete vyriešiť križovatku? Nemáte sa koho spýtať na cesty, premávku, dopravné alebo technické kontroly, pokuty, pohonné látky?
Spýtajte sa v našej Poradni alebo nám píšte na magazin@natankuj.sk.
