reklama
Pred týždňom sme sa vrátili k minuloročným majstrovstvám sveta v motokrose. Po zhodnotení triedy do 125 cm³ sa teraz pozrieme na prostrednú objemovú do 2 cm³, z ktorej sa už niekoľko rokov snaží promotér Action Group urobiť výkladnú skriňu svetového motokrosu. Dvestopäťdesiatky majú trošku odlišné organizačné pravidlá oproti zostávajúcim triedam. Túto motokrosovú fajnovosť sme mali možnosť vidieť v minulom roku aj na vlastné oči. Organizátori z Fiľakovských Kľačian dokázali v zložitých slovenských podmienkach ponúknuť fanúšikom takéto významné podujatie. Žiaľ, ani doma sa medzi motokrosovou smotánkou tejto triedy neobjavil žiaden slovenský pretekár. Prakticky od začiatku sezóny sa na čele šampionátu objavil prišelec z Ameriky Francúz Mickael Pichon štartujúci na motocykli Suzuki. Predvádzal výborné výkony a pôsobil veľmi sebaisto. Vo chvíli, keď sa už zdalo, že titul mu nemôže uniknúť, prišiel pád. Jeho výsledkom bolo zranenie a incident jeho otca s usporiadateľmi, za ktorý sa dostal do stretu s exekutívou. Strata koncentrácie a problémy s motocyklom na ďalšom podujatí ho napokon stáli titul. Ten vďaka usilovnosti, vyrovnaným výkonom a výbornému záveru obhájil ďalší Francúz Frédéric Bolley na Honde. Vicemajster sveta z roku 1999 Nemec Pit Beirer – jazdec Kawasaki, bol napokon rád, že uhájil aspoň bronzový stupienok. Jazdil dravo, ale s mnohými výpadkami, čím umožnil dobiedzať druhému jazdcovi Suzuki, Novozélaďanovi Joshua Coppinsovi. Trošku za očakávaním zostali v tejto triede prišelci zvučných mien sedlajúci Yamahu. Federici skončil piaty a Demaria až siedmy. Naopak, úspechom sa skončila sezóna pre netovárenského jazdca britského importéra Hondy Gordona Crockarda, ktorý vybojoval skvelú šiestu priečku celkového hodnotenia. V tejto triede sa nepredstavil žiaden zo slovenských reprezentantov.
Najsilnejšia trieda stratila ešte pred prvými pretekami jedného z veľkých favoritov, Belgičana Stefana Evertsa. Jeho prestup z prostrednej triedy na štvordobú Husqvarnu bol veľmi prekvapujúci. Očakávanie jeho súboja so Smetsom bolo ozajstným magnetom pre divákov. Žiaľ, ako rok pred tým sa Everts opäť vážne zranil. Úraz si dokonca privodil na rovnakých prípravných pretekoch. Suverenita, s akou potom získal štvrtý titul majstra sveta Belgičan Joel Smets, odsunula zvyšných pretekárov do role štatistov. Po technických problémoch s Husabergom v sezóne 1999 sa na jej konci rozhodol presedlať na motocykel značky KTM. Tento rozchod po rokoch nebol dramatický, nakoľko Husaberg patrí pod krídla firmy KTM. Sezóna príliš nevyšla obhajcovi prvenstva Talianovi Andrea Bartolinimu, keď v celkovom hodnotení obsadil len zemiakovú pozíciu. V tíme Yamahy ho musel zastúpiť nováčik tejto triedy Belgičan Marnicq Bervoets, ktorý po troch vicemajstrovských tituloch z dvestopäťdesiatok pridal do svojej zbierky ďalší, tentoraz z päťstoviek. Aj v najsilnejšej triede slávili úspech motocykle z Mattighofenu, lebo bronzový stupienok obsadil Švéd Peter Johansson, sedlajúci tiež motocykel tejto značky. Posledná sezóna opätovne potvrdila, že päťstovky sa stávajú výlučne triedou štvortaktov. Sporadické štarty Erika Riha, ako jediného nášho zástupcu, majú rovnaký rezultát ako v prípade Tomáša Bučenca.
Autor: BOHDAN JONEK
