SME
Štvrtok, 9. február, 2023 | Meniny má Zdenko

Za nehody môže korupcia a priveľa dopravných značiek

Kľukaté cesty okolo hôr zvládneme, na prehľadných cestách búrame. Prečo je to tak sa snažil zistiť americký novinár, ktorý o tom napísal knihu.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ - TASR)

Kľukaté cesty okolo hôr zvládneme, na prehľadných cestách búrame. Dopravné zápchy sprevádzajú ľudstvo už od staroveku a celé dlhé desaťročia sa snažíme stráviť hodinu denne prechádzaním z miesta na miesto.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Portál idnes.cz sa pozrel na knihu Premávka: prečo šoférujeme tak ako šoférujeme, ktorú napísal americký novinár Tom Vanderbilt. Zhrnul v nej zistenia zo svojho skúmania paradoxov dopravy.

Ak vodič dostane všetko ako na tácke, spohodlnie

Ako pôjdete po úzkej a rozbitej ceste v španielskom vnútrozemí, kľukatiacich sa nad zrázom? Krokom. A pred každou zákrutou pre istotu zatrúbite.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Akí ale budete šoféri na štvorprúdovej ceste s únikovými zónami, vedúci bez zákrut cez Spojené štáty? Príliš sebavedomí. Pôjdete ako majstri sveta a čoskoro možno budete vypĺňať papiere pre poisťovňu.

Vanderbilt je zarytým nepriateľom "ciest, ktoré sa tvária, že mnohé odpúšťajú". Opiera sa o desiatky štúdií dokazujúcich, že príliš široké jazdné pruhy a krajnice, veľkorysé oddelenie automobilov, cyklistov a chodcov a priveľa značiek nerobí dobrotu.

Všetky tieto pomôcky odvádzajú pozornosť vodiča od ostatných účastníkov premávky a vedú ho k tomu, že si všíma hlavne tieto vodítka. Ľudská pozornosť je pritom obmedzená a každú polsekundu, keď sa pozeráte hore na semafor, prichádzate o polsekundu, kedy by ste sa mali pozerať pred seba.

SkryťVypnúť reklamu

A zrazu bum a prásk a pýtate sa, kde sa v tej križovatke vzala tá dodávka.

Na cestách je priveľa dopravných značiek

"Problém so značkami je, že ich účinok klesá s ich počtom. Čím viac cedulí STOP, tým pravdepodobnejšie ich budú vodiči porušovať. Štúdie ukázali, že práve tieto značky nerobia pre zníženie rýchlosti prakticky nič, vodiči skrátka jazdia o to rýchlejšie medzi nimi, aby nahnali čas. "

Vanderbilt však nie je jediný, kto nepreceňuje význam dopravného značenia. Niektoré mestá v Európe začali práve s ohľadom na bezpečnosť prevádzky dávať preč z ciest niektoré dopravné značky.

Dopravné zápchy a dochádzanie sú tu s nami odjakživa

Štyristo stranová kniha ale aj upokojuje. Prezrádza napríklad, že dopravné zápchy poznal už aj antický Rím. Uspokojivo vyriešiť situáciu sa zatiaľ nepodarilo nikde. V Ríme napríklad kedysi obmedzili prechod povozov cez deň. Nikto sa tam ale potom nevyspal, pretože sa tovar prevážal po hrboľatej dlažbe v noci.

SkryťVypnúť reklamu

Aj dochádzanie do práce nás sprevádza históriou. Autor cituje izraelského ekonóma pracujúceho pre Svetovú banku Yacova Zahaviho, ktorý v 70. rokoch vypracoval teóriu nazvanú Rozpočet dochádzania. Tvrdil, že ľudia chceli venovať každý deň určitý čas tomu, aby sa prepravovali. Nie vo význame museli, skutočne chceli.

"Zaujímavé je, že podľa Zahaviho bol tento časový úsek rovnako dlhý na všetkých miestach. Anglické mestečko Kingston sa rozkladá na štyroch percentách plochy Londýna, ľudia v oboch mestách ale denne strávili prechádzaním priemerne tých istých štyridsaťpäť minút. Jediný rozdiel bol v tom, že Londýnčania jazdili menej často, ale po dlhších trasách, zato ľudia z Kingstonu jazdili častejšie, ale na kratšie vzdialenosti, "píše Vanderbilt.

SkryťVypnúť reklamu

Autom či pešo, presun z miesta na miesto potrebujeme

Toto zistenie však neberte ako svoju osobnú "emisnú povolenku". Chôdza na kratšiu vzdialenosť by nás totiž mala uspokojiť rovnako dobre.

Taliansky prírodovedec Cesare Marchetti rozpracoval túto myšlienku a všimol si, že ešte dávno predtým, ako existovali autá, sa ľudia snažili denne prepravovať zhruba jednu hodinu. Nazval to jaskynným inštinktom, ktorý vraj vyjadruje rovnováhu medzi našou túžbou pohybovať sa a túžbou mať domov. Hodinka na ceste denne je jednoducho kompromis.

Väzeň, ktorý počas šesťdesiat minútovej vychádzky prejde na dvore dookola svojich päť kilometrov, tak vlastne kopíruje vzdialenosť, ktorú podľa archeologických nálezov absolvovali na trh poľnohospodári v gréckych dedinách v období antiky.

SkryťVypnúť reklamu

S nehodovosťou môže súvisieť aj miera korupcie

Na prvý pohľad sa to zdá byť jasné: najviac ľudí, v prepočte na počet obyvateľov, áut, či dokonca najazdených kilometrov, umiera v chudobných krajinách, kde po rozbitých uliciach jazdia v autách so zlyhávajúcimi brzdami.

Ako je ale potom možné, že krajiny ako Holandsko a Belgicko, ktoré majú rovnako kvalitné cesty a autá a aj vysoký hrubý domáci produkt na hlavu, vykazujú úplne odlišné čierne štatistiky? Podľa Vanderbilt za to môže korupcia. Tej je v Holandsku podľa Transparency International výrazne menej ako v Belgicku. A aj preto sa vraj na holandských cestách ročne zabije o polovicu menej ľudí než v susednej krajine.

"Korupciu možno najčastejšie chápať ako zneužívanie právomocí pre osobný prospech," píše Vanderbilt. "Môžeme ju teda považovať za znamenie všeobecného nedostatku rešpektu k zákonom." Tým vysvetľuje, prečo majú najbezpečnejšie cesty práve štáty, ktoré sú najmenej skorumpované, ako je Fínsko, Nórsko, Nový Zéland, Švédsko či Singapur, napísal na záver portál idnes.cz.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Auto

Inzercia - Tlačové správy

  1. Za kvalitným vzdelaním nemusíte do sveta! Príďte na EkF TUKE
  2. Lesníctvo, drevárstvo, ekológia a technika sú životný štýl!
  3. Sme Univerzita, ktorá nosí úspech v mene
  4. SME ženy a Jamie Oliver: Toto menu platí iba vo februári
  5. Európu sužuje chrípka nebývalých rozmerov. Ako sa chrániť?
  6. Nový diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  7. INDEX: Prečo stále nemáme diaľnicu do Košíc
  8. Vyšlo februárové Doma v záhrade
  1. Bezpečnosť pri šoférovaní vychádza z dobrého videnia
  2. Lesníctvo, drevárstvo, ekológia a technika sú životný štýl!
  3. Za kvalitným vzdelaním nemusíte do sveta! Príďte na EkF TUKE
  4. Sme Univerzita, ktorá nosí úspech v mene
  5. SME ženy a Jamie Oliver: Toto menu platí iba vo februári
  6. Chýbajúce zuby? Toto je trvácne riešenie, ktoré nebolí
  7. Na bezpečnom internete záleží
  8. Ako vyzerá inteligentný bytový dom? Tajomstvo je v technológiách
  1. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť? 4 825
  2. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu 4 028
  3. Chýbajúce zuby? Toto je trvácne riešenie, ktoré nebolí 3 379
  4. Dodajte vašej pokožke šťavu 3 211
  5. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery 833
  6. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model 709
  7. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka 680
  8. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to 345
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Matúš Lazúr: Teplý obed je mýtus. V bohatom Nórsku deti v škole obed nemajú.
  2. Tupou Ceruzou: Norbert Bödör je obžalovaný v ďalšej kauze
  3. Jozef Stasík: EU a roboty
  4. Júlia Piraňa Mikolášiková: Prišiel si pozrieť korupčný prípad Lipšicovho nominanta. Súd mu nariadil sledovať kauzy
  5. Roman Daniel Baranek: Varíme s Medveďom - Tekvica + cuketa v jednom jedle
  6. Marek Mačuha: Falošný poplach - 2. Klimatické modely
  7. Pavel Macko: 8. február - deň, ktorý mal vojsť do dejín.
  8. Tomáš Vodvářka: Morálka nebo prachy?
  1. Peter Sarkocy: 4 dôvody prečo by som si už nekúpil Škodu Enyaq 30 041
  2. Štefan Vrátny: Pohľad zvonku na Budajove vzťahy s ŠtB 18 551
  3. Richard Sulík: Ako sme vyriešili najväčší problém tejto krajiny a teraz ponúkame reštart 9 491
  4. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 6 831
  5. Jana Melišová: Vdýchava drevu nový život a dušu 4 611
  6. Igor André: Dve poznámky ku „rómskemu Kanaánu“ vo Veľkej Británii 3 387
  7. Ľudmila Križanovská: Veľká Británia a USA sú najväčšie zlo na svete 2 524
  8. Helena Smihulova Laucikova: Predtým ako som zostarla 2 391
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Východniarom tu čas beží rýchlejšie
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 56. - Arktída - Edmund Hillary, Neil Armstrong a ich výlet na severný pól (1985)
  3. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  4. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  5. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  7. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  8. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
SkryťZatvoriť reklamu