BRATISLAVA. Až o tridsať percent by mohla podľa odborníkov klesnúť dopravná nehodovosť na istých úsekoch, keby sme mali drsnejšie cesty.
Na Slovensku sa používa niekoľko spôsobov zdrsnenia, dopravný expert Gustáv Kasanický však hovorí, že úseky ciest sa nezriedka zdrsňujú až po tom, ako sa na nich stane nehoda. Platí to najmä o cestách prvej a nižšej triedy.
České ministerstvo dopravy minulý týždeň vyhlásilo, že zdrsňovať chce nielen všetky novo stavané, ale aj opravované cesty.
„Ministerstvo víta rozumné zdrsňovanie ciest, pretože môže prispieť k zníženiu počtu dopravných nehôd,“ reagoval na český zámer Martin Krajčovič, hovorca nášho ministerstva dopravy.
Naše cesty sa však podľa neho zdrsňujú podľa kvality a opotrebenia vozovky.
Tri spôsoby zdrsňovania
Pre drsnosť cesty u nás platia podľa hovorcu Národnej diaľničnej spoločnosti Marcela Jánošíka parametre dané slovenskou normou a predpismi ministerstva. Musia im vyhovovať budované aj opravované úseky ciest.
Na overenie drsnosti sledovaného úseku sa podľa Ľubomíra Palčáka, šéfa Výskumného ústavu dopravného v Žiline, používa diagnostika.
Drsnosť meria špeciálny vozidlom ťahaný trojkolesový vozík Skiddometer BV 11, na meranie slúži jeho stredné koleso.
„Zber dát možno vykonávať pri rýchlosti 20 až 120 km za hodinu,“ hovorí Iveta Fedorová, vedúca organizačnosprávneho odboru Slovenskej správy ciest. Ak sa zistí, že cesta je klzká, musí sa zdrsniť. Na to sa u nás používa niekoľko metód.
V zime sa podľa Fedorovej posype kameninovou drťou, inokedy môžu cestu frézovať. Táto metóda sa však nedá použiť na úsekoch, kde sa cesta už rozpadá.
Na zdrsnenie sa podľa Jánošíka používa aj mikrokoberec z kameniva a asfaltovej emulzie alebo živicový drenážny koberec.
Štvorcový meter zdrsnenia v závislosti od metódy stojí zhruba od dvoch do 16 eur.
Zdrsňujeme len čiastočne
„O klasickom zdrsňovaní úsekov nemôže byť ani reči,“ opisuje situáciu na Slovensku Gustáv Kasanický, riaditeľ Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline.
Správca komunikácie podľa neho väčšinou len sfrézuje vyjazdené koľaje na cestách. „To vôbec nie je zdrsňovanie.“
Nedostatočne sa podľa neho zdrsňujú najmä cesty prvej a nižšej triedy. Typickým príkladom úseku, ktorý si vyžaduje zdrsnenie, je cesta prvej triedy medzi Martinom a Ružomberkom, hovorí Kasanický.
„Stavebno-technický stav vozovky medzi Žilinou a Ružomberkom už neumožňuje použiť klasické metódy na zdrsňovanie. Úsek plánujeme opraviť,“ odpovedala Fedorová. Zdrsňovanie podľa nej závisí od peňazí.
Kasanický hovorí, že zdrsňovanie ako v Česku sa u nás momentálne robí najmä pred priechodmi pre chodcov. Vytvoria pred nimi približne 30 metrov dlhý drsnejší úsek.
Na takom sa môže znížiť nehodovosť aj viac ako o 30 percent, tvrdí expert.
