SOUL, JUŽNÁ KÓREA. Viete, že jedna testovacia figurína na crash test automobilu stojí vyše 100 000 dolárov a že výskumné a vývojové centrum automobilového koncernu Hyundai Kia je vlastne mesto s 10 000 pracovníkmi?
V rámci Kia Discovery Tour sme mali možnosť v predpremiére jazdiť na uzavretom testovacom okruhu s tromi novinkami značky (Rio, Picanto, Optima) ešte skôr ako sú naplánované oficiálne jazdy.
Video mapuje naše dojmy z jazdy, avšak iba v prostredí autosalónu, pretože do vývojového centra, ktorého návšteva je motoristickým snom, kamera nemôže.
Asi najzaujímavejšou časťou pohľadu za oponu automobilky bola návšteva výskumného centra, vlastne akoby samostatného mesta na okraji Soulu.
Hneď pri vstupe príde hoci aj vítaný hosť, ale predsa možný špión, o všetko príručné - batožinu, kamery, aj fotoaparát. V podstate jediné, čo po takejto návšteve ostane, sú spomienky.
Napríklad aj na množstvo členov bezpečnostnej služby, ktorí medzi halami usmerňujú dopravu a samozrejme strážia areál.
Premávka ako v meste
Vyzerá to, ako keby prezamestanosť vládla svetom, pretože strážnici sú všade na každej križovatke a neusmerňujú iba náš autobus. Veď ďalších sto autobusov sem príde na konci niektorej zo zmien a dovezie zamestnancov.
Okrem toho je tu poriadna premávka testovacích prototypov, mnohé sú maskované a tak si len typujeme, ktorý bude nový cee’d a čo zasa očakávaný luxusný sedan Kia.
Na testovacej dráhe je neuveriteľná premávka. Niektoré autá idú krokom, v iných technici skúšajú akceleráciu. Bol by omyl si myslieť, že vo vnútri areálu jazdí iba Kia alebo Hyundai.
Inžinieri v snahe napredovať skúšajú na dráhe novú Fiestu, previezli sa aj na Passate a blízko očakávanej silnej a zatiaľ maskovanej verzie modelu Hyundai Veloster s veľkými výfukmi, stojí Golf GTI.
V zbierke nakúpených vozidiel iných značiek, slúžiacich na porovnávanie nechýbajú BMW, Škoda Fabia, Nissan GT-R alebo aj Fiaty . Návštevníka v tejto krajine motoristických snov však viac pútajú maskované autá a dielne, z ktorých vychádzajú.
Prirovnanie k živému mestu vôbec nie je prehnané, lebo okrem križovatiek a budov má výskumné a vývojové centrum parkoviská a vrakoviská.
Rozbilo sa o stenu
„Máme šťastie, o desať minút bude prebiehať crash test,“ oznamuje Yuri Cha, ktorá nás sprevádza areálom. V novej hale na nárazové testy urobia technici jeden a pol nárazového testu denne.
Teda niekedy dva aj tri, niekedy iba jeden. Na troch dráhach ústiacich do jedného centrálneho miesta sa rozbíjajú autá o stĺpy, pevné aj deformovateľné prekážky, podľa typu zvoleného nárazu.
Dnes budú technici testovať nový sedan Kia K7 v náraze na nedeformovateľnú stenu pod uhlom 30 stupňov a sledovať bezpečnosť spolujazdca, pretože auto narazí jeho stranou v rýchlosti 40 kilometrov za hodinu.
Zimomriavky na chrbte
Šikmý náraz simuluje nehodu do betónových bariér napríklad na diaľnici po predchádzajúcom šmyku. Technici si potichu chystajú kamery schopné urobiť 1300 snímok za sekundu a na pristavenom aute ladia osvetľovaciu techniku. Toto nerozbijú, na tomto iba upravia polohu kamier, svetiel a spínača blesku.
Na stene je zväzok vodičov a spínač presne vo výške nárazníka. Technik ešte raz po ňom kontrolne klepne rukou a keď sa cvične zablysne, nastane ticho pred ranou. Nastavovacie auto už zmizlo preč, ťažný mechanizmus začne tlmene hučať a po pár sekundách vychádza iné auto z tunela do priestoru nárazových testov. Tresk.
Ten tupý náraz vyvolá zimomriavky na chrbte aj vtedy, ak v aute sedí iba figurína. Taká rana a iba štyridsaťkilometrová rýchlosť. V zlomku sekundy, kedy kamery urobia stovky snímok, prebehne vnímavému človeku mikrofilm v hlave o tom, čo všetko sa môže stať.
Ani v miestnosti testovacích figurín nie je dva krát príjemná atmosféra. Sú ich tu desiatky, možno aj stovka. Väčšina sedí na stoličkách so zdvihnutými rukami. Muži, ženy, tehotné matky, detičky rôzneho veku, ázijské veľkosti aj európske.
Tie menej šťastné figuríny sú rozobraté v policiach. Každej trčí z chrbta zväzok káblov a okolo tridsať koncoviek. Nejde totiž o figuríny z módneho výkladu, ale doslova o elektronický organizmus s vyše tisíc senzormi. Sú všade, v hlave, v krku v nohách, bruchu aj rebrách.
Majú predpísanú teplotu
„Kalibrujem ho a pripravujem na náraz,“ odpovedá technik, ktorý sa vŕta v hrudi mužskej figuríny visiacej na žeriave. „Pred každým testom sa musia presne kalibrovať pri teplote 21,5 stupňa,“ dopĺňa sprievodkyňa Yuri Cha. Iba pri tejto teplote možno nastaviť senzory, navyše „svaly“ figuríny majú správnu mernú hmotnosť.
Jazdy s novými modelmi, boli len smietkou z toho, čo možno vidieť a zažiť pri krátkej návšteve výskumného a vývojového centra. Škoda, že pri krátkom pohľade za oponu nám chýbali fotoaparáty alebo kamery.
Aj bez nich je jasné, že za vývojom jedného jediného modelu je viac práce a umu, než by si kto myslel.
(Cestu hradila spoločnosť Kia.)
