Jazdiť po slovenských cestách je neraz veľmi rizikové. Stačí niekoľko nezodpovedných vodičov a pocit bezpečia sa stratí. Podľa psychológa z pracoviska dopravnej psychológie Salvus je problémom najmä adrenalín a chýbajúca úcta k životu.
Silvia nám napísala o svojej skúsenosti na jednom z veľmi vyťažených hlavných ťahov Slovenska, ktorý spája Trenčín s Prievidzou. Zažila tam množstvo nehôd a aj agresívnych vodičov.
Silvia: "Cestovali sme autom na ceste I/50 (Svinná - Drietoma). Táto cesta je nesmierne nebezpečná, zvlášť v úseku pri obciach Trenčianska Turná, Trenčianske Stankove a Veľké Bierovce. Prechádza cez ňu veľa chodcov, najmä deti školského veku, bicyklistov zamestnaných v okolitých firmách.
A pribúda tu i pomníkov po nešťastných kolíziách na ceste. Obávam sa, že naďalej i bude.
Vodiči majú naponáhlo, jazdia rýchlo a netrpezlivo. Záber z utorka (12. 4. 2011 ) je takmer každodenným zážitkom.
V tomto prípade sa vodič auta doslova lepil na nás v záujme predbiehať už od radaru. Veľmi nás to znepokojovalo, necítili sme sa bezpečne. Stačilo nečakane pribrzdiť a nešťastie by bolo reálne. Šli sme totiž v dlhej kolóne áut.
Intuitívne som vytiahla fotoaparát. Zaznamenám prípadnú kolíziu, myslela som si. Keď však väčšina áut pred nami odbočila do Trenčína a Trenčianskej Turnej, vodič mal konečne príležitosť uskutočniť svoj zámer. Neprekážala mu ani plná čiara na ceste.
O necelú hodinu pri ceste späť na tom istom mieste sme boli svedkami ďalšej dopravnej nehody.
Čo bolo jej príčinou, neviem. Ale viem s určitosťou, že je potrebné čo najskôr prijať na tomto úseku opatrenia, ktoré by zabránili vzniku životu nebezpečných situácii."
Poradňa pre vás: Máte otázky z dopravných predpisov? Neviete vyriešiť križovatku? Nemáte sa koho spýtať na cesty, premávku, dopravné alebo technické kontroly, pokuty, pohonné látky?
Spýtajte sa v našej Poradni alebo nám píšte na magazin@natankuj.sk.
Na cestách je mnoho nebezpečných úsekov. To však vodičom nebráni v tom, aby na nich predbiehali iné autá.
Adrenalín núti vodičov riskovať
Podľa Karola Kleinmanna, dopravného psychológa z pracoviska dopravnej psychológie Salvus, je za to zodpovedný najmä adrenalín: "Ak by tam ten adrenalín nebol, tak by vodič neriskoval. Pri predbiehaní alebo v neprehľadných zákrutách takíto vodiči majú už v hlave prázdno, alebo jediné želanie: aby to už mali za sebou."
Veľa dopravných nehôd sa stáva na pomerne širokých rovných cestách. Nehodovosť je tu často vyššia ako na nebezpečnejších úsekoch. Môžu za to hlavne psychologické faktory. Vodič má pocit bezpečia, vidí ďaleko pred seba, a tak sa domnieva, že sa dokáže vyhnúť akémukoľvek nebezpečenstvu.
"Vodič zabúda na skutočnosť, že rozšírením zorného poľa sa mu zmenilo vnímanie rýchlosti. Nastáva tzv. lietadlový efekt. Z veľkej výšky vidíme širokú krajinu a nám sa zdá, že lietadlo ide veľmi pomaly. Pri jazde po takejto ceste sme neraz prekvapení, keď sa znenazdania zjaví ešte rýchlejšie auto alebo náhla prekážka. Takéto optické klamy sú skoro na celom úseku R1 z Trnavy do Nitry," vysvetľuje Kleinmann.
Slovenským vodičom chýba výchova
Slovenskí vodiči sa na cestách nevedia správať, nectia si životy, ktoré počas svojej jazdy veľakrát ohrozujú, myslí si Kleinmann. "Naši vodiči nemajú vžitú prirodzenú úctu k životu a cesty bývajú neraz divadlom, kde si takmer každý vybíja svoje komplexy a predvádza scénky ako vystrihnuté z manuálu o poruchách osobnosti," hovorí.
Správanie vodičov na cestách sa podľa psychológa však za posledné dva roky zmenilo k lepšiemu. Môže za to prísnejšia legislatíva. No aj napriek tomu si myslí, že postoje a myslenie vodičov je ešte stále ďaleko za myslením vyspelej Európy.
Aby sme sa západniarom mohli priblížiť, vodič by nemal byť iba pokutovaný. Pre budúcnosť je dôležité, aby niekto naučil vodičov, ako sa majú správať. Príkladom by mohli byť vodiči iných krajín.
"Ak vo Švajčiarsku predbehnete vodiča, ktorý dodržiava predpísanú rýchlosť, určite vás na najbližšej pumpe alebo parkovisku upozorní na to, že on život miluje a nerád by ho opúšťal pre malichernú dopravnú nehodu," príkladuje Kleinmann.
Pomohla by zmena značenia a myslenia
Mnoho slovenských vodičov si myslí, že najvyššia povolená rýchlosť 130 km/h znamená, že vodič musí ísť rýchlosťou 130 km/h.
Podľa Kleinmanna je tolerovanie prekračovania povolenej rýchlosti do 10 percent scestný. "Sú potom veľmi prekvapení, keď im dopravná polícia do pokuty započíta celé prekročené pásmo. Svoj podiel na tom má aj značenie ciest," hovorí.
Príkladom by mohol byť trojprúdový úsek Bratislava –Trnava, ktorý nerešpektuje prirodzenú rýchlosť vozidiel. Teda fakt, že niektoré autá idú rýchlejšie a iné pomalšie. Riešením by podľa neho mohlo byť, ak by sa značenie zmenilo: 130 km/h pre ľavý prúd, 110 km/h pre stredný a pre pravý 90 km/h.
Technické pomôcky zvyšujú bezpečnosť a istotu
Znižovaniu nehodovosti môžu slúžiť aj technické pomôcky. Príkladom je tempomat, pre ktorý neprekročíte povolenú rýchlosť.
"Novinkou je aj jazda so zabudovaným radarom na bezpečný odstup od vozidla. Chce to však už skúseného, rutinného vodiča, ktorý nespanikári, keď sa rúti na vozidlo pred sebou a nemôže šliapnuť na brzdu," vysvetľuje Kleinamnn.
Zaujímavý je aj systém v Čechách, kde vodičov monitorujú cez mýtny systém. "Objavili sa aj vodiči amatéri, ktorí si celý priebeh svojej jazdy natáčajú na video a v prípade nehody majú nezvratné dôkazy, kto porušil pravidlá," opisuje dopravný psychológ pracoviska dopravnej psychológie SALVUS Karol Kleinmann.
Poradňa pre vás: Máte otázky z dopravných predpisov? Neviete vyriešiť križovatku? Nemáte sa koho spýtať na cesty, premávku, dopravné alebo technické kontroly, pokuty, pohonné látky?
Spýtajte sa v našej Poradni alebo nám píšte na magazin@natankuj.sk.
