LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Malý Duke bol zostrojený s jediným cieľom. Dať začiatočníkom to najlepšie vo svojej triede za čo najlepšiu cenu. Dva antagonizmy, ktoré sa navzájom vylučujú. Poďte sa s nami teda previezť na najlepšej 125-ke akú sme kedy jazdili, ale to už trochu predbieham.
Vývoju tohto úplne nového modelu predchádzala anketa, v ktorej sa mladých ľudí pýtali, ako by mala vyzerať a aké vlastnosti by mala mať ich prvá motorka. A výsledok? Agresívne, ale predovšetkým dospelo vyzerajúci naháč s dobrým podvozkom a brzdami, s možnosťou dodatočných úprav a toto všetko samozrejme za čo najlepšiu cenu.
Logický výsledok, ale v Európe 21. storočia bez šance, aby sa stretla cena s kvalitou. Motorku preto vyvinuli v Rakúsku, a kvôli cene práce bola výroba vrátane komponentov kompletne presunutá do Indie.
Tým z vás, ktorým sa kvôli slovu „India“ práve urobila vráska na čele ju možno vyhladí fakt, že presne to isté robí aj ostatná japonská a nejaponská konkurencia.
Prvé, čo vám na malom Dukovi udrie do očí, je do detailov prepracovaný dizajn. Riadidlá sú dostatočne široké a pevné, úplný opak low-costových úzkych a mäkkých rúrok tak nepochopiteľne obľúbených u konkurencie.
Zrkadlá moderného tvaru vo mne vzbudzovali obavu o funkčnosť, ale vidieť v nich všetko. Rúrkový rám nás neprekvapil a s prehľadom by zvládol aj silnejší motor.
Sedlo je dostatočne široké a dobre tvarované a spolu so stúpačkami a riadidlami tvorí ergonomicky výborne vyriešený trojuholník. Na malého Duka sa bez problémov vojde aj ten najprerastenejší teenager, lebo sme sa na neho s prehľadom vošli aj my, takmer dvojmetroví.
Motor sa prebúdza k životu krátkym podržaním elektrického štartéra, striekačka na chvíľu vyženie otáčky hore, aby vzápätí postupne klesali na úroveň voľnobehu.
Pod vami sa ozýva spokojný zvuk štvortaktného vodou chladeného, úplne nového DOHC jednovalca navrhnutého špeciálne pre tento model. Výkon je presne 15 koní, alebo ak chcete 11kw, čo sú presne podmienky vodičského oprávnenia pre skupinu A1.
Prevodovka je presná, spojka aj napriek tomu, že nie je hydraulická funguje ľahko a rýchlosti tam padajú presne. Treba po pravde spomenúť, že raz alebo dva krát sa každému z nás podarilo nájsť falošný neutrál medzi 5-6 prevodom. Áno čítate dobre, táto “osminka“ má šesť rýchlostí, čo je prvý z mnohých plusov oproti konkurencii.
O podvozok sa postaral dvorný dodávateľ KTM, dobre známa firma White Power. Treba však povedať, že vyrobený opäť v Indii pod značkou Endurance. Predná vidla je obrátená, čo je v tejto triede jav nevídaný.
Dobrá správa – pri podvozku sa nám nepodarilo nájsť jeho limity. Chytiť doraz je pri normálnom jazdení bez wheelie či skokov takmer nemožné aj pre stokilového dospeláka takže vašej ratolesti sa to tiež nepodarí.
Brzdy Bybre sa nesú v rovnakom indickom tóne ako podvozok. Bybre je skratka od By Brembo čo je značka ktorú netreba nikomu predstavovať. Talianska kvalita vyrobená opäť v Indii brzdí skutočne príkladne.
Zadná brzda je dobre dávkovateľná a ak by predná bola niekomu málo môže vymeniť kotúč za športovejší priamo od KTM. Malý ale podstatný detail sú brzdové hadice, ktoré sú od výroby pancierové. Sláva! Zdá sa že konečne niekto pochopil, kde sa šetriť má a kde je to zbytočné.
Prístrojová doska je skutočne príkladne a do detailov odvedená robota. Dobre viditeľný digitálny otáčkomer, veľký ukazovateľ rýchlosti sa dajú považovať za štandard, ale ukazovateľ teploty motora a palivomer, ktoré sa na vás usmievajú, často krát chýbajú konkurencii oveľa vyšších kubatúr.
No a úplne mi spadla sánka keď som našiel ukazovateľ zaradenej rýchlosti a palubný počítač ukazujúci aktuálnu spotrebu – nevídané.
Pri dlhom premýšľaní o nedostatkoch malého rakúsko-indického vojvodu som prišiel iba na jeden jediný a to, že nemám znovu pätnásť rokov, lebo toto je suverénne najlepšia a najdotiahnutejšia 125 na akej som kedy sedel. Nie je najlacnejšou voľbou v triede osminiek, ale použité riešenia a komponenty stoja bez debaty za príplatok.
Názor druhého redaktora
Mal som tú česť zviesť sa len jedno doobedné kolo, to druhé poobede som sledoval malého Duka len cez hľadáčik kamery, čo tiež neľutujem, pretože na túto moto sa aj dobre pozerá. Trasa bola ako šitá pre túto mašinu, pokrútené hradské s množstvom cestárskych pascí, sem tam nejaký štrk a prach.
Tu sa malá KTM cíti ako doma, maximálna rýchlosť sto kilometrov za hodinu (niektorým to šlo až 125) úplne postačuje, ľahko sa ovláda, vďaka čomu sa niektorým jamám v ceste stihnete vyhnúť alebo vďaka dobre dávkovateľným brzdám aspoň spomaliť.
Ak mám napísať kladné stránky tejto motorky, tak musím pochváliť dospelácky dizajn bez známok rozpočtovej motorky, kvalitné brzdy, nebojím sa použiť slovo „výbornú“ prístrojovku, od ktorej by sa mohla učiť kopa iných značiek, postačujúci motor so vstrekovaním a fantastickou spotrebou (2,2 – 2,3 litra) ale hlavne skvelý podvozok, ktorý žehlil všetky nerovnosti úplne s prehľadom bez akéhokoľvek znervóznenia.
Motorka, na ktorej by sa nenašiel žiadny nedostatok asi ani neexistuje, Duke je ale blízko. Iba ovládače a samotné rukoväte riadidiel nesú známky honby za nízkou cenou, napriek tomu sú funkčné a ja som preto teraz v koncoch, lebo skutočne neviem o žiadnom mínuse tejto motorky.
Mať znovu pätnásť a moc ukradnúť Rasťovi z článkov tabuľku „kupujem – nekupujem“ tak „kupujem“ a dal by som ju sem rovno dva krát.
Autor: Ján (raptor) Grázc, Majo Illéš
