TEST: Najsilnejšia Alfa Romeo MiTo

Od systému prepínateľného charakteru vozidla sme čakali iný vzorec DNA. Verzia Quadrifoglio Verde naznačuje potenciál, ktorý drží na uzde elektronika, preto sa bežnému modelu s výnimkou ceny príliš nevzďaľuje.

BRATISLAVA, BREZNO. Akonáhle sa najmenšia Alfa Romeo MiTo dostala na trh, čakali sme na najsilnejšiu verziu. Potom prišlo avízo v podobe konceptu MiTo GTA a veľké očakávania.

Možno práve vrcholiaca kríza rozhodla, že hot hatch GTA neprišiel a museli sme sa uspokojiť so štvorlístkom pre šťastie. Quadrifoglio Verde alebo zelený štvorlístok v bielom trojuholníku označuje momentálne najsilnejšie verzie v modelových radoch MiTo a Giulietta.

Nevyzerá nabrúsene

Nebyť historicky známeho štvorlístka na prednom blatníku, možno by sme si nevšimli, že pred nami stojí iné a podstatne drahšie MiTo než sú tie ostatné v cenníku.

Karoséria základného modelu je totiž tak tvarovo pestrá, že vrcholná verzia nevynikne tak, ako ostré verzie u konkurentov. Napríklad zadný difúzor vtlačený do nárazníka vyzerá veľmi štandardne a lacno.

Navonok teda majiteľ nemá ako ukázať, že dal za svoje MiTo o pár tisíc eur viac než sused. Našťastie, Alfa Romeo ponúka širokú škálu možností ako personifikovať auto navonok.

TEST: Najsilnejšia Alfa Romeo MiTo (6 fotografií)

Červené brzdové strmene tiež naznačujú, že Curoe Sportivo dokáže rozbúchať ľudské srdce na vyšší tep. Minimálne, keď nechtiac prepnete páčku pod volantom iba preto, že je blízko venca volantu.

Ani tvar vodorovných lúčov trojramenného volantu sa nehodí k športovému vencu. Za to nájdu sa veci, ktoré prezrádzajú, že Quadrifoglio Verde je predsa iné MiTo. Obklad prístrojovky, upravená prevodovka a lepšie sedadlá.

Alfa napriek bohatej výbave vrcholnej verzie necháva priestor fantázii zákazníkov. Medzi položkami určenými na individualizáciu sú rôzne vkusné nálepky. Je to taký fabrický tuning.

Pohľad z výšky

Na prevodovke cítiť snahu o skrátenie dráh a rovnako estetické zladenie použitých materiálov dokazuje tradičné majstrovstvo Talianov. Sedadlá sa ukázali už pri prvom nastupovaní ako výborný kompromis medzi športovým tvarom a pohodlím.

Len tie ich sedáky sú pre ľudí s kratšími nohami príliš dlhé. Je možné, že sa budete mrviť v sedadle, skúšať hýbať volantom a hľadať správnu polohu. Ak milujete pohľad zhora a vyššie sedenie, budete mať na ružiach ustlaté. Najnižšia poloha sedáka je však tam, kde by sme čakali stred. Teda v Alfe sa sedí pomerne vysoko.

Jednoducho posed na vymetanie zákrut sme si tu nenašli a tiež nás nebavilo otáčať ružicou na nastavovanie sklonu operadla v úzkom priestore medzi sedadlom a B stĺpikom. Kokpit splnil tak na 80 percent to, čo sme čakali. Ako vždy pri prepĺňanom aute so športovým akcentom boli veľké očakávania, čo sa stane po naštartovaní.

TEST: Najsilnejšia Alfa Romeo MiTo (2 fotografie)

Iba dynamic skutočne jazdí

Preplňovaný štvorvalec 1,4 T MultiAir naskočí jemne a v základnom režime jazdy ukáže čisto spotrebiteľskú tvár, ktorá nemá nikoho vyrušiť. Dokonca charakteristika plynového pedála je veľmi lenivá a treba s ním poriadne pohnúť, aby sa motor prejavil. Ani nie po kilometri jazdy prepíname systém DNA do polohy Dynamic.

Autom doslova šklbne a vyrazí vpred, pretože tejto polohe akcelerátora zodpovedajú úplne iné nastavenia ventilov, iné množstvo paliva a hlavne okamžitá reakcia. Obrovský rozdiel v oboch režimoch prezrádza, čo dokáže elektronika a tiež, za čo všetko môže.

Už základná Alfa Romeo MiTo je tak svojská a pestrá tvarmi, že vrcholná verzia sa trochu stráca. Napríklad zadný difúzor vyzerá veľmi štandardne.

Prečo sa však DNA po opätovnom naštartovaní prepne do normálnu nevedno. Aspoň vo verzii Quadrifoglio verde by si mohol pamätať mapu Dynamic.

reklama

Neostalo nám nič iné, iba po každom štarte ešte pohnúť prepínačom, lebo v normálnom režime mal motor na plyn totálne oneskorené reakcie. Dynamik za pár stotín sekundy zmenil auto na nepoznanie a aj riadenie príjemne stuhlo.

S rúškom na ústach

MiTo Quadrifoglio verde nestrieľa do výfuku, má pomerne dlhé prevody a napriek tomu je veľmi rýchle. Nerovnosť uprostred zákruty s ním sekne, avšak ani v rýchlom tempe sa nenechá nakopnúť cestnou vlnou.

Čím viac sa opiera v zákrute, tým lepšie sa správa. Vodič s ním presne vie, v akom stave je momentálny kontakt s cestou. Skôr ako by si však niečo užil, zasiahne elektronika.

Pomerne ľahký predok veľmi presvedčivo drží stopu a ešte suverénnejší je v prenose výkonu na cestu. Po pár zákrutách máme pocit, že podvozok by zvládol aj dvesto koní. Brzdy tiež pracujú ako čakáme.

reklama

TEST: Najsilnejšia Alfa Romeo MiTo (3 fotografie)

Len elektronika príliš dusí dynamickú jazdu. Stabilizačný systém nenechá vyniknúť skutočnému charakteru auta a ABS sa nechá vyprovokovať už pár malými kamienkami.

Alfa Romeo na jednej strane svojim systémom DNA demonštruje, ako dokáže meniť charakter auta a teraz, keď má so štvorlístkom ukázať tú najostrejšiu tvár, ostáva priškrtená. Auto sa správa ako natrénovaný atlét, ktorému kážu bežať s rúškom na tvári.

Motor ukázal potenciál technológie MultiAir, ktorá dokáže čarovať so sacími ventilmi lepšie, než klasická vačka. Ku koncu testu a prevládajúcej jazde mimo mesta agregát zliezol na priemernú spotrebu 6,4 litra na sto kilometrov. Motoru niet čo vytknúť a jednoznačne patrí medzi top súčasnosti.

Takéto kolesá nemá nikto, aspoň v tomto štýle ich u konkurenčných áut nenájdete.

reklama

Jeho čas príde

MiTo Quadrifoglio Verde plní úlohu najsilnejšej verzie v modelovom rade značky a tým to končí. Napriek výkonu 170 koní nepovažujeme štvorlístok za hot hatch, ale veľmi pôsobivé výkonné malé auto.

Svojim charakterom je to emotívnejší konkurent pre Seat Ibizu Cupra alebo Fabiu RS. Dokonca má hmotnostne navrch. Súhlasíme, že ponúka veľmi rýchle zvezenie na kvalitnom asfalte, avšak je viac štýlovým, než športovým autom.

Možno príde čas, že mu automobilka povolí elektronickú uzdu a stane sa z neho nespútané GTA, ktoré sme videli ako koncept. Alebo príde malé ľahké 4C a na všetky výčitky zabudneme.

Kupujem – nekupujem

Napriek vzťahu k talianskym autám a špeciálne k Alfe Romeo nekupujem. K očakávanej radosti chýbala benevolentnejšia elektronika, lepšia spätná väzba, rýdzejší zvuk výfuku a kratšie odstupňovanie prevodovky. Čudujete sa, že čo chcem od auta, ktoré má denne slúžiť a nie je pretekárske? Na štýlové a rýchle jazdenie stačí lacnejšie MiTo s motorom 1,4 T MultiAir. (Rasťo Chvála)

reklama

Quadrifoglio verde pre šťastie

Štvorlístok znamená pre Alfu Romeo veľa. V roku 1923 sa na významných pretekoch Targa Florio prvý krát objavil štvorlístok v bielom trojuholníku. Bol poznávacím znakom tímu Corse Alfa v nezabudnuteľnom pretekárskom roku.

Quadrifoglio Verde zdobilo červené pretekárske modely RL. Masseti vyhral preteky v Mugele a silná zostava pilotov prišla na spomenutú sicílsku Targu. Štvorlístok priniesol šťastie víťaznému autu, ktoré pilotoval Sivocci, druhý skončil rovnako so štvorlístkom Ascari a Enzo Ferarri zastavil pre poruchu iba 200 metrov pred cieľom.

Ascari potom vyhral v Cremone a Sivocci zase preteky Tourismo v Monze. Od tých čias má Quadrifoglio Verde svoje miesto v sieni slávy Alfy Romeo.