V noci či cez deň? Hlavne, že sa ide

BRATISLAVA. Cestovať autom s malými deťmi nie je jednoduché ani na kratšie vzdialenosti. Pri dlhších cestách je to o to horšie.

Ani podľa psychológa nie je jednoduché rozhodnúť sa, kedy ísť s autom na dlhšie cesty. Cestovať v noci alebo cez deň? Jedno aj druhé má výhody aj nevýhody. Zdá sa však, že viac výhod má cestovanie cez deň.

Lieky dávajte len na nevoľnosť Karol Kleinmann, dopravný psychológ z pracoviska dopravnej psychológie Salvus, hovorí, že sa netreba spoliehať na to, že deti budú na ceste v noci spať.

Než vyrazíte za volant si sadajte odpočinutí a vyspatí, majte vedľa seba spoľahlivého spolujazdca­ navigátora, ktorý sleduje cestu s vami a dopredu vám hlási odbočenia a nezvyčajné situácie, každé dve hodiny si robte krátke prestávky a po štyroch hodinách sa vystriedajte za volantom,´ nespoliehajte sa na kávu a energizujúce nápoje, ich pôsobenie je obmedzené, po polnoci zvýšte opatrnosť a znížte rýchlosť minimálne o 10 percent, medzi treťou a piatou hodinou ráno zastavte na parkovisku, krátko si pospite, deťom zoberte tenkú deku prípadne vankúš, na zabavenie knihy, obľúbenú hračku, pre staršie napríklad magnetický šach, ak idete viacerí, deti ocenia aj krátkovlnné vysielačky, cez ktoré sa môžu baviť s kamarátmi a pomôžu vám koordinovať spoločné zastávky.

Preto je podľa psychológa vhodné, aby sa deťom venoval niekto z dospelých aj v noci, ak to bude treba. Skôr ich upokojíte tým, ak ich zabavíte hrami, nie okrikovaním.

Denný režim detí najlepšie pozná rodič, ktorý je s nimi najčastejšie. Najlepšie vie aj odhadnúť, v ktorom období budú deti najpokojnejšie.

Je potrebné, aby deti mali dostatočný pitný režim a neboli príliš najedené.

Pri starších deťoch rodičia často riešia, že by im cestu uľahčili utišujúcimi liekmi. V diskusiách na rodičovských portáloch neraz vyskočí otázka, či je vhodný diazepam na utlmenie detí.

„V žiadnom prípade,“ reaguje detská lekárka Elena Prokopová. „Ide len o zjednodušenie si situácie, o prospech rodičov a nie dieťaťa.“ Na nevoľnosť odporúča či už klasický kinedryl alebo homeopatikum cocculine, ktoré treba prvýkrát podať deň pred cestou.

Cesta cez deň a v noci „Ak sa posádka auta s deťmi rozhodne pre cestu cez deň, je potrebné vyraziť na cestu tak, aby ste nezachytili rannú špičku a rýchlo sa dostali na diaľnicu,“ hovorí Kleinmann.

„Deti zvyčajne sledujú krajinu a ak sa pravidelne každé dve až tri hodiny zastavíte na čerpacej stanici alebo v motoreste, býva to pre ne zážitok.“

Je vhodné, ak deťom napríklad vysvetľujete, kadiaľ prechádzate. „Spievanie sa odporúča iba vtedy, ak to všetkých baví a neruší to vodiča. Inak sa spev preňho stáva jedným z najťažších stresových faktorov,“ dodáva Kleinmann.

Pri dlhších cestách (okolo 1000 kilometrov) by ste si cestu mali rozdeliť na dve časti a niekde prespať. Ak sa rozhodnete pre jazdu v noci, mali by vaše deti patriť medzi spachtošov a flegmatikov, ktorým budú ľahostajné mihajúce sa svetlá kamiónov. Ak máte neposedné deti, počítajte s tým, že v aute svoje správanie nezmenia.

Cesta s bábätkami Cesta k moru autom s deťmi do dvoch rokov je menej náročná na zabavenie dieťaťa, ale zložitejšia na logistiku. Detská lekárka odporúča, aby ste si nestanovili za cieľ miesto dovolenky, ale už samotnú cestu.

Na cestovanie si treba rezervovať celý deň. Malé dieťa má viac­menej pravidelný režim, keď spí a kŕmi sa.

„Najlepšie je vyraziť, keď dieťa zaspí, a keď sa zobudí, je vhodné, aby rodičia zišli z diaľnice, rozložili kočík, dieťa nakŕmili, pohrali sa na ihrisku a keď ho znova skolí únava, pokračovali v ceste,“ hovorí Prokopová.

Pri používaní klimatizácie treba auto najprv vychladiť, až potom doň vložiť sedačku s dieťaťom. Najviac päťstupňový rozdiel oproti vonkajšej teplote je samozrejmosťou.

Šoférovanie v noci má svoje úskalia

Veľa vodičov vyráža autom na dovolenku v noci. Práve vtedy sú narušené základné funkcie oka.

Výskumy spánkových laboratórií ukázali, že najlepší čas na odpočinok a spánok je medzi 22.00 až 6.00. Podľa psychológov má každý svoju spánkovú normu a nemali by sme sa s ňou zahrávať.

Počas dovolenky však ide o jednorazovú akciu, takže by to nemalo mať dlhodobé dôsledky. Napriek tomu pri šoférovaní v noci striehnu nebezpečenstvá.

Profesionálni vodiči považujú jazdu motorovým vozidlom v noci za oveľa náročnejšiu ako cez deň. Pochopiteľne, aj medzi nimi existujú výnimky.

„No najvážnejším argumentom proti jazde v noci je narušený fyziologický biorytmus organizmu,“ povedal dopravný psychológ z pracoviska dopravnej psychológie Salvus Karol Kleinmann.

Podľa neho nie každý patrí medzi takzvané sovy, čiže osoby, ktoré dokážu byť dlho do noci hore a majú pocit, že sú úplne bdeléa akčné.

Zhoršené videnie v noci V noci sa zhoršujú podmienky na videnie. Nepriaznivo pôsobí najmä oslňovanie protiidúcimi vozidilami.

Takzvaná krátka slepota po oslnení alebo zlý technický stav oproti jazdiacich vozidiel (nezriadené svetlá oproti idúcich vozidiel, zapnuté iba parkovacie svetlá, nesvietiace stopky) nás môžu natoľko dezorientovať, „že nedokážeme správne odhadnúť situáciu pred nami“, upozornil Kleinmann.

Zdravé oko mladých vodičov sa adaptuje na oslnenie v noci za sekundu, u starších až za tri sekundy, tvrdí psychológ.

Aj keď v noci klesá premávka takmer desaťnásobne, počet nehôd v porovnaní s dňom je približne rovnaký.

Podľa Kleinmanna bola znížená adaptabilita na šero a tmu zaznamenaná u vodičov nad 40 rokov. Vodiči nad 45 rokov a osoby so psychosomatickými ochoreniami, ako sú hypertenzia, cukrovka, ischemická choroba srdca, poruchy pečene a ďalšie, znášajú jazdu v noci dvakrát horšie ako ich mladší kolegovia.

Problémy s prispôsobením Ak vodič nemá dlhodobé skúsenosti s jazdou v noci, po polnoci naňho príde spánok.

Najhorší čas je pred svitaním medzi treťou a štvrtou hodinou. Tento čas je známy aj ako čas smrti. Na svitaní sa totiž končí jeden fyziologický biorytmus a všetky zmyslové orgány by mali prechádzať„reštartom“.

Práve v tomto období je zaznamenaný zvýšený počet dopravných nehôd, lebo tento čas je zvyčajne spojený aj s poslednými kilometrami pred cieľom. Už sa vidíme, ako sa slníme na pláži alebo plávame v mori a toto krátke odpútanie pozornosti spojené s únavou sa môže skončiť veľmi tragicky,“ vysvetľuje Kleinmann.

Tomáš Novotný