histórie.
Vozidlo West McLaren Mercedes, model MP4-16, sa využíval v sezóne 2001, keď v ňom jazdili David Coulthard a Mika Häkkinen. Bolo natoľko konkurencieschopné, že v sezóne vyhralo štyri veľké ceny v Brazílii, Rakúsku, Veľkej Británii a Spojených štátov amerických, pričom tím obsadil druhé miesto v Pohári konštruktérov.
Moderný pretekársky monopost je technicky najvyspelejším vozidlom planéty a – v závislosti od špeciálneho sprevodovania pre jednotlivé okruhy – ho možno považovať aj za najrýchlejšie, keď rýchlosti nad 300 km/h nie sú ničím výnimočným. Ak nazveme stroj F1 autom, tak treba pripomenúť, že hovoríme o maximálnom možnom význame tohto slova: má štyri kolesá, motor a volant, avšak v tomto mieste sa asi končí výpočet styčných bodov s bežným automobilom sériovej výroby. Radšej si predstavte riadenú raketu pohybujúcu sa po zemi, len tak získate lepší obraz o schopnostiach monopostov F1.
Víťaz súťaže West Race Day bude musieť najskôr vybrať volant, aby sa dostal do kokpitu či von z neho. Mechanici mu pomôžu pripútať sa na miesto, aby následne zvonku naštartovali desaťvalec Mercedes V10. Zvuk agregátu s výkonom 800 konských síl potvrdzuje svoju silu fantastickým revom.
Riadenie monopostu nie je síce vzrušujúce, ale určite nie pohodlné. Autá, ktoré sú pohodlné totiž nebývajú vždy rýchle a monopost MP4-16 bol v prvom rade vyrobený pre rýchlosť. V priemere spotrebuje 3 litre paliva na jeden pretekársky okruh a rýchlosť 160 km/h dosiahne zhruba za 3 sekundy! Ak by sa krídla, ktoré majú zabezpečiť prítlak na vozovku otočili naopak, teoreticky by mohol monopost pri ním dosahovaných rýchlostiach vzlietnuť. Vnútro kokpitu tiež nie je miestom na vychutnávanie jazdy, veď teploty v ňom sa môžu vyšplhať až na 40° C a sedadlo pripravované na mieru jazdca je natoľko stiesnené stenami kokpitu, že niektorí piloti nosia chrániče na kolená, aby si ich pri tvrdých nárazoch pri prejazde obrubníkmi nezranili.
Úžasná priľnavosť auta na vozovke, dosiahnutá špičkovými zmesami pneumatík a aerodynamickými vlastnosťami monopostu spôsobujú neuveriteľnú stabilitu, zároveň však vytvárajú v niektorých sektoroch preťaženie odstredivými silami G len o trochu nižšie ako poznajú piloti bojových stíhačiek.
Jazdec ovláda toto úžasné zariadenie prostredníctvom volantu. Okrem samotného riadenia otáčaním kolies sa ním však kontroluje množstvo ďalších funkcií ovplyvňujúcich správanie sa auta. Prevodové stupne sa menia ,,páčkami” umiestnenými na spodnej strane volantu, na preradenie z jedného na druhý stupeň stačí štvrtina sekundy. Spojka sa takisto ovláda z volantu, rovnako ako komunikácia vysielačkami medzi jazdcom a garážou, obmedzovač rýchlosti, trakčná kontrola, automatický štartér ako aj rôzne nastavenia a funkcie motora.
Úžasný je pomer výkonu a hmotnosti, keďže monopost musí spolu s jazdcom vážiť minimálne 600 kg. Nízka hmotnosť vozidla sa dosahuje použitím jedinečných kompozitných materiálov akými sú uhlíkové vlákna, kevlar či vzácne materiály ako napríklad titán. Nič z toho nie je lacné, čo vedie k najfrekventovanejšej otázke týkajúcej sa monopostu F1: Koľko to stojí? Nie je však možné dať na ňu presnú odpoveď, hoci sa často objavujú rôzne pokusy odhadnúť ju. Kým novinári rátajú čísla, celý tím pracuje kontinuálne na výskume, vývoji produkcii týchto jedinečných vozidiel. Aj preto jediná zmysluplná odpoveď na otázku jeho hodnoty znie: Je nezaplatiteľný!
