Tretí najpredávanejší model v automobilovej histórii a celosvetovo najpredávanejšie francúzske auto oslavuje päťdesiatku. Osem miliónov kusov vo viac ako sto krajinách to sú čísla, vďaka ktorým je Renault 4 ikonou.
BRATISLAVA. V rámci osláv 50. výročia Renaultu 4 bol model vystavený na Rallye Monte- Carlo historických vozidiel a hneď vo februári zažiaril na výstave Rétromobile classic car show v Paríži.
Univerzálne ako džínsy
Renault 4 vznikol z konceptu, o ktorom sa v roku 1956 Pierre Dreyfus, prezident Renaultu, vyjadril ako o „blue jeans“ aute. Toto pomenovanie malo udávať cieľ nového vozidla, ktoré by sa ako nohavice známe na celom svete, malo stať rovnako známym a dostupným.
Chcel vyrábať univerzálne lacné auto, ktoré by sa hodilo k spoločenským zmenám okolo roku 1960. Projekt predstavený v roku 1956 niesol pracovný názov „Projekt 112“ a vnútropodnikové označenie bolo „350“, čo mal byť stručný odkaz na cenu (350.000 frankov).
Od štúdie k realite
O päť rokov neskôr, v auguste 1961, bol Renault 4 oficiálne predstavený novinárom v regióne Camargue vo Francúzsku a verejnosť ho po prvýkrát mala možnosť zhliadnuť v októbri toho istého roka na Parížskom autosalóne.
Nový model sa tešil veľkej obľube a plánovaná univerzálnosť naberala reálne kontúry. Počet krajín, kde sa predával, presiahol stovku. Výroba bola sústredená až v 28 krajinách sveta.
Celkový počet vyrobených áut sa zastavil pri čísle 8 135 424, čím sa po Volkswagen Beetle a Ford T stal tretím najpredávanejším modelom na svete spomedzi modelov, ktoré sa už nevyrábajú.
Žaba či tulák?
Ako to už pri univerzálnych vozidlách býva, ani Renault 4 nebol výnimkou a vyslúžil si počas svojej existencie rôzne názvy a prezývky. V Taliansku sa predával pod názvom „Žaba“, v Španielsku ho prezývali „ Štyri škatule“ a v Juhoslávii sa volal „ Katcra“ – Katarína.
V Tunisku bol označený za „R4 Monastir“ podľa rodného mesta prezidenta, v Zimbabwe dostal prezývku „Sprosté auto“, v Argentíne ho nazvali „Tulák“, no a vo Fínsku – „Kvapka“.
Renault 4 sa v rokoch 1974-1984 vyrábal aj v pretekárskej verzii „Coupe de France Renault Cross Elf“.
31 rokov na výrobnej linke
Oficiálny koniec Renaultu 4 ohlásila automobilka 3. decembra 1992. Linku Billancourt plant opustilo posledných 1000 kusov Renault 4.
Verzia GTL Clan sa líšila pamätnou plaketou na prístrojovej doske, na ktorej bolo napísané „Bye-Bye“. Po tomto dátume pokračovali vo výrobe modelu do roku 1994 iba v Slovinsku a Maroku.
Motory montované do Renaultu 4 boli – 603cc, 747cc, 782cc, 845cc, 1.108cc.
Autor: as
