Pred niekoľkými dňami informovala spoločnosť Goodyear Dunlop o výsledkoch výskumu, ktorý sa týkal bezpečnosti cestnej premávky v Európe. Päťtisícšesťsto respondentov z pätnástich krajín malo pri zodpovedaní otázok k dispozícii trinásť možností, ktorými v rozsahu od „bezpečné“ po „riskantné“ mali opísať svoj štýl jazdy.
Polovica európskych vodičov o svojom spôsobe jazdy vyhlásila, že je buď „opatrný“ (31 percent), alebo „bezpečný“ (18 percent), ale na druhej strane sa aj tí vodiči, ktorí sa označili za „ostrieľaných profesionálov“, priznali, že na ceste veľakrát riskujú a napríklad na dvojprúdovej ceste predchádzajú viac ako jedno vozidlo naraz (60 percent).
Nebezpečná nervozita
Ďalšiu nebezpečnú skupinu predstavujú aj vodiči, ktorí svoje správanie za volantom považujú za „nervózne“. Priznávajú, že zámerne zrýchľujú, ak sa ich niekto snaží predbehnúť (24 percent), brzdia prudko, keď je auto za nimi príliš blízko (23 percent), či dokonca z okna vyhadzujú niečo na iné vozidlo (12 percent).
Každý desiaty oslovený na seba prezradil, že patrí do skupiny takýchto „vyhrážajúcich sa vodičov“, čo sú ľudia, ktorí na ostatných kričia, robia neslušné gestá alebo hneď vystúpia z auta, aby sa o svoje pocity podelili s ostatnými. Okrem toho môže byť viac ako jeden vodič z dvadsiatich (šesť percent) zaradený do kategórie „nebezpečný vodič“.
Ide o tých, ktorí z dôvodu zlosti narážajú do iných áut, vyhadzujú niečo z okna na okoloidúce autá, naschvál zrýchľujú, keď sa ich niekto pokúša predísť alebo naopak, zámerne prudko brzdia, keď je auto za nimi príliš blízko.
Cestných pirátov u nás chytá špeciálne policajné oddelenie Kobra. S takýmito
autami nemajú problém chytať ani vodičov, rútiacich sa dvestovkou
Nadpriemerní Taliani?
Najzaujímavejšie výsledky vyšli pri porovnaní jednotlivých národov. Pokiaľ ide o vlastné hodnotenie vodičských schopností, najčastejšie sa za „lepších ako priemer“ prekvapivo označili Taliani. Avšak v minuloročnom prieskume práve Talianov označili ostatní európski motoristi za najnebezpečnejších vodičov v Európe. Za najlepších šoférov označili Európania Nemcov.
Zaujímavý je aj pohľad na Britov. Ostrovania vo väčšine prípadov tvrdia, že ich štýl jazdy je „bezpečný“. To je podporené aj ďalším zistením, keď opäť najčastejšie Briti konštatovali, že pri približovaní sa ku križovatke na oranžovú radšej spomalia, ako by križovatkou rýchlo prešli. Na druhej strane sa však najviac britských vodičov priznáva k šoférovaniu pod vplyvom stresu.
Frustrácia za volantom
O Slovákoch výsledky výskumu veľa nehovoria. Jediná relevantná informácia je, že až 45 percent Slovákov si o sebe myslí, že sú lepší ako priemerní šoféri. V chválenkárstve sme sa tak ocitli na druhom mieste za Talianmi. Realita je však predsa len o čosi iná. Redaktor Rádia Expres Igor Güttler, ktorý nedávno v SME uverejnil článok s názvom Keď vás z cesty vytlačí číslo 666, hovorí najmä o zlých návykoch slovenských šoférov.
„To, ako slovenskí vodiči jazdia, sa dá zovšeobecniť a súvisí to s ekonomickým a so sociálnym stavom spoločnosti,“ hovorí Güttler. „Podľa môjho názoru sa vodiči v celom východnom bloku podobajú. Majú podobné črty – frustrácia, agresivita, dokazovanie si niečoho.“ Podľa Güttlera sú, samozrejme, takíto vodiči aj v Rakúsku, ale nie je ich tak vidno ako u nás:
„Tu človek zažíva viac stresových faktorov, napríklad v práci. A keď sa presúvam domov, stretávam sa s ďalšími stresovanými a frustrovanými vodičmi, ktorí sa takisto potrebujú dostať domov čo najrýchlejšie. A k tomu dopravná polícia, ktorá sa ešte stále viac sústreďuje na trestanie ako na prevenciu. To je zlá kombinácia.“
Slovenská polícia sa zatiaľ zameriava na represiu. Svedčila
by jej však aj prevencia, ktorej by sa mali venovať i autoškoly
Agresivita a alkohol
Kedysi sa za prototyp nebezpečenstva považovala pomalá škodovka s dunajskostredskou značkou. Dnes to môže byť rýchle a bezpečné Audi s akýmkoľvek, zväčša však mladším mužským šoférom. Veľkým problémom je ich agresivita. Igor Güttler cíti ako najväčší problém správanie vodičov v kolónach. „Je to vlastne šialenstvo. Predstavte si bratislavský obchvat.
Autá tu jazdia natlačené za sebou, takže nemáte šancu vidieť, čo sa deje vpredu. Ak pred vami niekto prudko zabrzdí, je to koniec, to nikto neubrzdí.“ Problém majú podľa Güttlera aj tí, ktorí chcú dodržiavať bezpečné rozostupy medzi vozidlami: „Len čo zväčšíte vzdialenosť medzi vozidlom pred vami, hneď sa tam strčí niekto, kto sa ponáhľa, a ste tam, kde ste boli.“
„Vo všeobecnosti sa hovorí, že bratislavskí vodiči sú arogantní, ja si to však nemyslím,“ hovorí automobilový pretekár a publicista Rastislav Chvála. „Podľa mňa sú zo všetkých slovenských vodičov najviac vyjazdení. Až keď prídu do styku s menej ostrieľanými šoférmi, môže nastať problém.“ Za najväčšie problémy považuje alkohol, ktorý môže aj za mnohé „diskotékové nehody“, a fakt, že šoférujúca mládež nemá dobré vzory a napodobňuje rodičov v obchádzaní zákona.
Chvála hovorí, že agresivitu nemožno spájať s rýchlou jazdou, ale skôr ide o to, že dotyční šoféri ignorujú záujmy druhých, často menej zručných. „Ale sme to práve my, ktorí si myslíme, že auto ovládame lepšie, kto by mal predvídať aj za druhého.“
Na vine je egoizmus
Podľa Chválu sú Slováci za volantom dosť schopní, napríklad aj preto, že boli donedávna nútení jazdiť na starších autách. Problémom však je, že nám napríklad chýba odhad toho, čo sa môže na ceste stať. Spomína pritom školenia jazdy na snehu: „Ľudia veľakrát netušia, koľko trvá a čo sa deje, kým auto idúce päťdesiatkilometrovou rýchlosťou na snehu zastaví.“
Rozdiel oproti západným krajinám spočíva v tom, že tam majú hustú dopravu oveľa dlhšie ako u nás. Na Západe sa tiež dedí šoférska gramotnosť: „To východné je práve v tom, že deti od rodičov zdedili zlé návyky. Kým rodičia ešte zažili na cestách slobodu – ešte pred desiatimi rokmi bolo možné, aby si človek z Banskej Bystrice do Bratislavy zajazdil – dnes je to u nás husté ako na Západe, kde je priestoru málo. Ale oni o sebectvo dávno prišli, Východoeurópania sú na ceste ešte stále egoisti.“
Problém autoškôl
Na otázku, čo by sa muselo stať, aby boli slovenskí šoféri lepší, odpovedajú obaja experti podobne: musela by sa zlepšiť výučba v autoškolách. „Nechcem ich hádzať do jedného vreca, ale je veľký rozdiel medzi tým, či adept splní podmienky na získanie vodičského preukazu, a tým, či sa naučil jazdiť,“ hovorí Chvála. Na Slovensku majú podľa neho absolventi autoškôl slabé zručnosti – veľká časť šoférov nemá auto pod kontrolou, a preto sa nemôže sústrediť na to, čo sa deje okolo auta.
„Je to ako v hokeji. Keď hrám ja, pozerám na puk, keď hrá profesionál, pozerá sa okolo seba.“ Igor Güttler upozorňuje na inú vec: „Niekedy sa mi zdá, ako keby mladých vodičov v autoškole nenaučili úplný základ. Keď idem s mladým vodičom za autom, ktoré brzdí, on často pokojne sedí a tvári sa, ako keby sa nič nedialo.
Zareaguje tak po troch sekundách, keď už dávno nemá bezpečnú vzdialenosť.“ Dôležité by podľa novinára tiež bolo, aby sa v autoškolách sústredili na vysvetlenie základných fyzikálnych zákonov: „Čo napríklad spraví 60 kilogramov v rýchlosti 60 km/h? Keby si mladí vodiči uvedomili, že 60-kilogramový nepripútaný človek pri priamom náraze v šesťdesiatke vyletí z auta čelným sklom, tak by si dokázali predstaviť, čo to urobí pri dvojnásobnej rýchlosti.“
Českí piráti
Hoci oprávnene nadávame na slovenských vodičov, nezaškodí pozrieť sa aj za hranice. Českom v poslednom čase otriasli najmä prípady cestných pirátov Luboša Lacinu a Aleša Trpišovského. Začiatkom mája potvrdil súd Lacinovi päťročný trest za ťažké ublíženie na zdraví. Ako bolo vidno aj na populárnom videozázname diaľničnej polície, páchateľ minulý rok na diaľnici D1 vytlačil z pravého pruhu Mazdu, ktorej vodička aj spolujazdec utrpeli ťažké zranenia.
Lacina síce od začiatku tvrdil, že „len“ nezvládol riadenie, na zázname však bolo vidno niečo iné. Vodička predbiehala kamión, ale vodič Škody Superb na ňu blikal a trúbil, aby mu uvoľnila cestu. Keď sa Mazda zaradila do pruhu pred kamión, Superb ju vytlačil z cesty. Mazda vyletela do poľa, niekoľkokrát sa prevrátila a narazila do stromu.
Práve v čase, keď sa v Česku rozprúdila ostrá debata na tému cestných pirátov, polícia začala stíhať Aleša Trpišovského. Trpišovský podľa polície v dvoch prípadoch predbehol na tej istej diaľnici pomalšie autá sprava, zaradil sa pred ne a prudko zabrzdil. V jednom prípade vodič pomalšieho auta nestačil zabrzdiť a havaroval.
