Podobná situácia sa stala aj Milošovi. Vychádzal z parkoviska, odbočoval vľavo, keď sa zrazil s autom, ktoré predbiehalo kolónu. Určili ho ako vinníka, lebo nedal prednosť. Napriek tomu, že je to nespravodlivé a aj v rozpore s predpismi.
Miloš: "Pri mojom vchádzaní na cestu z parkoviska smerom doľava do mňa narazil vodič rýchlo idúci v protismere, ktorý sa chcel vyhnúť stojacej kolóne. Samotný vjazd mi umožnil slušný vodič a overil si voľnosť cesty pre mňa. Aké mám možnosti presvedčiť políciu, že ja som nespôsobil nehodu? Arogantná jazda v protismere sa im nezdá podstatná. Prípadne ako mám postupovať?"
Je nespochybniteľné, že vodič z vedľajšej cesty má dať prednosť vozidlám na hlavnej ceste. Toto pravidlo sa vzťahuje aj na Miloša. Aj keď to na prvý pohľad vyzerá tak, že je vinný, nie je to také jednoznačné. Z hľadiska spravodlivosti by mu vinu prisúdiť nemali. A čo z hľadiska dopravných pravidiel?
Vozidlo, s ktorým sa zrazilo Milošove auto, nemalo byť v protismere. Vodič auta v protismere nepochybne predchádzalo vozidlá v dopravnej zápche. Nešlo o obchádzanie, keďže stojace autá netvorili prekážku cestnej premávky a vozidlá v zápche tiež nestáli a ani nezastavili z vôle vodiča ale pre situáciu v premávke.
Predchádzal - porušil minimálne jedno pravidlo
Zo zákona o cestnej premávke vyplýva, že vodič nesmie predchádzať, ak nemá pred sebou rozhľad na takú vzdialenosť, ktorá je potrebná na bezpečné predchádzanie. Vodič vozidla zjavne taký rozhľad pred sebou nemal. V opačnom prípade by si nemohol nevšimnúť vozidlo pri výjazde na cestu.
§ 17, zákon č. 8/2009 Z.z.:
(5) Vodič nesmie predchádzať,
a) ak nemá pred sebou rozhľad na takú vzdialenosť, ktorá je potrebná na bezpečné predchádzanie,
b) ak by sa nemohol bezpečne zaradiť pred vozidlo alebo pred vozidlá, ktoré chce predísť,
c) ak by ohrozil alebo obmedzil vodiča jazdiaceho v protismere, alebo ohrozil iného účastníka cestnej premávky,
g) pri jazde cez križovatku a v takej vzdialenosti pred križovatkou, ktorá nie je dostatočná na bezpečné dokončenie predchádzania pred úrovňou križovatky; to neplatí pri predchádzaní motocykla bez postranného vozíka alebo nemotorového vozidla,
Predchádzať nesmiete ani vtedy, ak by ste ohrozili iného účastníka cestnej premávky. V tomto prípade sa ale o ohrození Miloša predbiehajúcim autom nedá hovoriť, keďže ten, kto predchádzal, nemohol vedieť, že mu niekto vojde do jazdnej dráhy. Najmä, keď sa to stalo pri vjazde na cestu z parkoviska. Je to podobné, ako keď vám znenazdajky chodec skočí pod kolesá.
Napriek tomu ten, kto predchádzal, nesmel predbiehať ani preto, lebo sa nemohol bezpečne zaradiť pred vozidlá, ktoré chcel predísť. Pri predbiehaní dlhej stojacej kolóny áut je v podstate nemožné zaradiť sa medzi autá, ktoré sú zvyčajne natlačené na seba. Stojace autá pritom predpisy neporušujú.
Je tiež možné, že vozidlá stáli v dlhej kolóne pred križovatkou (podľa náčrtu ďalej vpravo od výjazdu z parkoviska). Vodič však nesmie predchádzať v takej vzdialenosti pred križovatkou, ktorá nie je dostatočná na bezpečné dokončenie predchádzania pred úrovňou križovatky.
Vodič vozidla, ktoré predchádzalo kolónu áut, tak porušil minimálne jeden predpis o zákaze predchádzania. Správal sa na ceste v rozpore s tým, čo uvádza zákon o cestnej premávke: účastník cestnej premávky je povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky.
Prednosť vozidlám porušujúcim pravidlá znamená paralyzovanie dopravy
Áno, Miloš mal dať prednosť. Z dopravných predpisov nepriamo vyplýva, že vodič vychádzajúci z parkoviska musí dať prednosť vozidlám na ceste, na ktorú chce vojsť. Otázkou však ostáva, či ju mohol dať vozidlu, o ktorom Miloš objektívne nemohol mať vedomosť, že sa bude v rozpore s predpismi pohybovať v protismere.
Vraví sa, že vodič má na ceste vždy očakávať nečakané. Málokto však očakáva, že sa bude niekto rútiť protismerom.
Vodiči z vedľajších ciest alebo z parkovísk sa občas potrebujú dostať na hlavnú. Ak by sa ale mali obávať toho, že sa môže nájsť vodič ktorý sa prirúti po hlavnej ceste vysokou rýchlosťou v protismere a po havárii s takýmto autom by bol na vine vždy vodič vchádzajúci na hlavnú, málokto by bol taký odvážny a riskol by to. Dopravné predpisy by stratili svoj význam, keďže by nedokázali zabezpečiť plynulosť cestnej premávky.
Miloš dal prednosť, aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá
Pri výjazde na hlavnú cestu Miloš objektívne dal prednosť vozidlám na hlavnej. Až vplyvom porušenia dopravných predpisov vozidla, ktoré predchádzalo, sa zmenila situácia a zdalo sa, že Miloš nedal prednosť.
V momente, keď Miloš vchádzal na cestu z parkoviska, dal prednosť vozidlám na hlavnej, keďže ich neprinútil zmeniť smer a ani rýchlosť jazdy. V tom čase nemohol predpokladať a ani nepredpokladal, žeby niekto šiel v protismere.
Ak by tam nikto nepredbiehal, Miloš by nebol prinútený nedať prednosť a žiadna nehoda by sa nestala. A ak by sa autá zrazili o pár metrov ďalej od výjazdu, nikto by nepochyboval o vine vodiča, ktorý predbiehal kolónu.
Povrchné zhodnotenie nehody nemusí byť spravodlivé
Označiť Miloša za vinníka je jednoduché. Nedal prednosť a basta. Pri povrchnom posúdení situácie nikomu nezíde na um iná možnosť. Správne konanie na dopravnom inšpektoráte, kde by sa mali prejednať všetky skutočnosti súvisiace s nehodou, by však už nemalo "ísť po povrchu", ale analyzovať situáciu do hĺbky.
V prípade, že sa vám stane podobná situácia ako Milošovi a nebudete spokojní ani s rozhodnutím správneho konania, vždy máte možnosť obrátiť sa na súd. Ten by mal nezávisle na zažitých stereotypoch o prednostiach vjazde posúdiť všetky relevantné detaily a rozhodnúť spravodlivo v súlade s právnymi predpismi.
