Podľa policajných štatistík počet dopravných nehôd klesá. Klesá aj počet ťažko zranených, počet mŕtvych nestúpa. Napriek tomu sa nedá povedať, že cestovanie vozidlami na cestách je absolútne bezpečné.
Oslovili sme viacerých odborníkov na Slovensku, ktorí sa venujú priamo alebo okrajovo bezpečnosti cestnej premávky, aby sa s nami podelili so svojimi názormi na túto oblasť.
Prečítajte si aj celé odpovede odborníkov bez redakčného zásahu
Čo je to bezpečnosť cestnej premávky
Mnohí by povedali, že bezpečnosť na cestách treba vnímať ako povinnosť dodržiavať pravidlá cestnej premávky. Takto to vníma aj Národná diaľničná spoločnosť, za ktorú odpovedal jej hovorca Marcel Jánošík.
Podľa profesorky Alice Kalašovej z Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity sa však bezpečnosť cestnej premávky dá chápať aj tak, že cesty vykonané do určených miest sa uskutočnia bez akýchkoľvek nehôd alebo pocitov nebezpečenstva.
"Z pohľadu vodiča bezpečný dopravný systém je taký, ktorý vám umožní pohodlnú a bezpečnú jazdu a upozorní vás na všetky možné riziká, ktoré vám hrozia počas jazdy. Ale môžeme povedať, že bezpečnosť cestnej premávky sa týka všetkých občanov – pri udržiavaní bezpečnosti na cestách všetci zohrávajú určitú úlohu," doplnila profesorka Kalašová.
Čo vplýva na bezpečnosť cestnej premávky podľa dopravnej polície:
stav a úroveň dopravného značenia,
technický stav pozemných komunikácií,
technické vybavenie vozidla (aktívne a pasívne bezpečnostné prvky),
spôsob organizácie dopravy,
úroveň a podpora rozvoja kombinovanej dopravy,
zdravotné predpoklady vodiča,
podiel rušivých vplyvov (napr. reklamné zariadenia),
úroveň teoretických a praktických zručností vodiča,
vyspelosť informačných technológií v doprave,
vplyv preventívnych a výchovných návykov v správaní vodiča,
úroveň a stav legislatívno-technického prostredia, a
dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky
Či budeme vnímať bezpečnosť cestnej premávky tak, ako NDS alebo ako profesorka Žilinskej univerzity, rozdiel v tom nebude. Dopravné predpisy sú vytvorené práve preto, aby ľudí prinútili zachovávať na cestách bezpečnosť.
Vladimír Merka z odboru dopravnej polície na Prezídiu Policajného zboru upozorňuje aj na zodpovednosť za bezpečnosť. Považuje ju za jednu zo základných úloh každej spoločnosti.
Polícia "... zabezpečuje taký stav spoločenských vzťahov, výsledkom ktorých je ochrana života, zdravia a majetku v cestnej premávke, ktorá je jej účastníkmi vnímaná prostredníctvom istoty mobility na pozemných komunikáciách. Dohľad nad bezpečnosťou cestnej premávky, vykonávaný Policajným zborom, je jedným z 12-tich odborníkmi uznávaných parametrov, ktorými je možné priamo vplývať na jej bezpečnosť," tvrdí Merka.
Na bezpečnosť vplýva najmä cesta, auto a človek
Profesor Jozef Gnapp z tej istej fakulty ako profesorka Alica Kalašová, si myslí, že v súvislosti s bezpečnosťou cestnej premávky treba hovoriť o vzájomnom pôsobení
ľudského činiteľa, teda účastníkov cestnej premávky: vodič, chodec, cyklista,
dopravnej cesty (diaľnica versus nefungujúci semafor na neprehľadnej križovatke, stav dopravnej cesty),
dopravného prostriedku (vozidlo, bicykel a jeho technické vlastnosti a technický stav), ale aj
počasia.
S profesorom Gnappom či políciou viac-menej súhlasia aj ďalší odborníci. Medzi nimi aj dopravný psychológ z pracoviska dopravnej psychológie Salvus, Karol Kleinman, člen stáleho výboru pre dopravnú psychológiu medzinárodnej organizácie EFPA. "Bezpečnosť cestnej premávky je multidisciplinárny proces, ktorý sa skladá s hmotnej, materiálnej zložky t.j. vozidla, vozovky a nehmotnej zložky, (vodič ako ľudský faktor a humanizácia dopravného systému)."
Kleinmann tiež upozorňuje, že aj keď vozidlá a vozovky sú čoraz bezpečnejšie, vodič predstavuje najvyššie riziko bezpečnosti premávky. "Veď iba dve percentá dopravných nehôd ide na vrub technického stavu vozidla, cca 8 percent na vrub vozoviek a 90 zapríčiňuje ľudský faktor."
"Najbezpečnejšími cestami sú diaľnice a tých sme až donedávna mali na Slovensku naozaj málo. Dnes sa situácia mení a Slovensko stavia stále viac takýchto bezpečnejších ciest, čo sa určite odzrkadľuje aj na štatistikách nehodovosti. Po vlnách šrotovného sa znížil aj priemerný vek vozidiel na Slovensku, čo je z hľadiska bezpečnosti výrazný prínos," dodáva Milan Troška, vedúci inštruktorov centra bezpečnej jazdy Driving Academy.
Troška súhlasí s Kleinmannom v tom, že pozornosť musí byť zameraná najmä na vodiča. "Mentalita vodičov súvisí so vzdelávaním v ktorom na Slovensku dovolím si povedať výrazne zaostávame za vyspelou Európou."
Poradňa pre vás: Máte otázky z dopravných predpisov? Neviete vyriešiť križovatku? Nemáte sa koho spýtať na cesty, premávku, dopravné alebo technické kontroly, pokuty, pohonné látky?
Spýtajte sa v našej Poradni alebo nám píšte na magazin@natankuj.sk.
Rizikových vodičov je málo, no je ich najviac vidieť
Podľa Borisa Kružliak, šéfa spoločnosti Geomatika, ktorá sa venuje inteligentným dopravným systémom, 60 percent vodičov jazdí bezpečne, 30 riskantne, 10 veľmi nebezpečne.
Podľa NDS jazdia motoristi na Slovensku bezpečne. Argumentuje pritom policajnými štatistikami nehodovosti.
"Zo štatistiky dopravnej nehodovosti za minulý rok môžeme konštatovať, že až 31,6 percenta z celkového počtu usmrtených osôb pri dopravných nehodách má za následok nedovolená rýchlosť jazdy, čo nám napovedá, že vodiči si plynulosť jazdy často zamieňajú s jej rýchlosťou," uviedol Merka z dopravnej polície.
Milan Troška tvrdí, že ľudia na Slovensku skoro nič nestíhajú, každý sa rýchlo ponáhľa z miesta A do miesta B a často je pre nich čas oveľa dôležitejší než bezpečnosť.
Môže to naznačovať, že vodiči dávajú prednosť plynulosti pred bezpečnosťou?
"Myslím si, väčšina vodičov dáva prednosť plynulosti," uviedla profesorka Kalašová. Jej kolega, profesor Gnapp, si však myslí, že väčšina vodičov sa snaží jazdiť bezpečne. "Nedá sa to zovšeobecniť, je to na výchove a mentalite jednotlivých vodičov a ich správaní resp. skúsenostiach."
Podľa Štefana Machciníka z Výskumného ústavu dopravného (VUD) v Žiline nie je možné chápať plynulosť a bezpečnosť cestnej premávky ako dve vzájomne sa vylučujúce alternatívy, ale ako dve nevyhnutné podmienky pre bezpečnú mobilitu. "Vo všeobecnosti sa dá povedať, že drvivá väčšina motoristov jazdí bezpečne a zodpovedne. Existuje tu však minoritná skupina vodičov porušujúcich dopravné predpisy a uprednostňujúca vlastné pohnútky pred ohľaduplnosťou voči ostatným a tí zapríčiňujú väčšinu konfliktných situácií na ceste."
Prečo jazdia niektorí nebezpečne?
"To je však otázka na celkovú životnú úroveň," dodáva Milan Troška. "Chýba nám disciplinovanosť a ohľaduplnosť k ostatným. Nenadávať, keď nám chodec vkročí na cestu, ale v kľude ho pustiť, neobiehať sa v zhustenej premávke, kde tým aj tak nič nezískame, len podráždime ostatných, nepretekať sa na semaforoch, nejazdiť rýchlo cez obce. Radšej si cestu v kľude vychutnať a byť pozorný, veď ide o život."
Psychológ Kleinmann tvrdí, že vodiči dávajú prednosť medzerám v zákone. "Jazdia tak, ako im to dnešný systém dovoľuje. Vodič zvyčajne jazdí na hranici povoleného. Ak umožňujeme korupciu tým, že nie sú kamery vo všetkých policajných autách, ak sa bezradne pozeráme, ako vodiči jazdia so sfalšovanými lekárskymi a psychologickými potvrdeniami, ak máme odlišnú metodiku počítania mŕtvych pri dopravných nehodách, ako vo väčšine Európy, a ak pri dopravnej nehode skúmame iba technický stav vozidla a nie psychický stav vodiča, potom vodiči iba kopírujú súčasný legislatívny stav. Naša cesta k bezpečnosti na cestách je iba na začiatku."
Môže byť za problémami s bezpečnosťou legislatíva?
Podľa Štefana Machciníka z VUD sú dopravné predpisy jedným z dôležitých nástrojov bezpečnosti cestnej premávky. "Určujú všeobecné pravidlá pre zabezpečenie organizovaného a plynulého pohybu v cestnej premávke."
Dopravný policajt Merka k tomu dodáva: "Zákonná norma je pilierom pravidiel správania sa ako samotných účastníkov cestnej premávky, tak aj ostatných osôb, ktoré sa na nej iným spôsobom podieľajú (napr. autoškoly, správcovia ciest, cestné správne orgány, prevádzkovatelia vozidiel atď.)."
Aj pravidlá sa však musia vyvíjať. Podľa Merku tak, ako prebieha vývoj spoločnosti, dochádza aj k situáciám, kedy pravidlá cestnej premávky treba prispôsobiť tomuto vývoju a to ako technickému tak aj sociálnemu. Zákonite preto vyvstáva potreba ich úprav, na čo bolo potrebné novelizovať tieto pravidlá, t.j. upraviť ich tak, aby zohľadňovali aktuálne potreby spoločnosti.
Nedodržiavanie pravidiel robí cesty menej bezpečnými
Boris Kružliak si myslí, že pravidlá nie sú najväčším problémom bezpečnosti cestnej premávky na Slovensku. "Omnoho väčším problémom je ich neznalosť a úmyselné porušovanie." Machciník k tomu dodáva: "Dopravné predpisy vychádzajú z medzinárodných dohovorov a konvencií a nie je v ich obsahu výraznejší rozdiel v porovnaní s inými krajinami. Za kľúčové považujem ich dodržiavanie zo strany účastníkov cestnej premávky."
Zaujímavé však je, že aj napriek malým rozdielom v pravidlách v Európe, sa v každej krajine jazdí rozdielne, všimol si Milan Troška.
"Bezpečný nemecký vodič nám na Slovenských cestách často krát zavadzia, lebo ide „až moc“ predpisovo. Keď ideme na výlet do Talianska, tak na nás trúbia ak na oranžovú pred semafórom začnem spomaľovať a to nehovorím o brzdení. Pravidlá sú síce nevyhnutné, no všetko, čo sa deje na cestách, začína vo výchove." tvrdí Troška.
Obaja oslovení profesori súhlasia s tým, že s uvádzaním legislatívy do praxe nie je vždy všetko v poriadku. "Veľkú medzeru vidím hlavne v billboardoch, dopravnom značení (nesprávne osadzovanie, zlá kvalita a pod.)," povedala Kalašová a Gnapp upresnil, že nedostatky sú napríklad v neobnovenom vodorovnom dopravnom značení, neprehľadnom zvislom dopravnom značení a podobne.
Pravidlá podľa psychológa nezohľadňujú dostatočne ľudský faktor
Na rozdiel od iných si však psychológ Karol Kleinmann nemyslí, že by dopravné pravidlá dostatočne zohľadňovali potrebu mať bezpečnú premávku. "Dopravné pravidlá vyjadrujú iba prianie určitej časti spoločnosti, ako by mala vyzerať optimálna bezpečná cestná premávka. Zákony sa sústreďujú skôr na hmotnú časť procesu bezpečnej premávky."
Podľa Kleinmanna v predpisoch chýba viac ľudského faktoru. "Napríklad, dopravné predpisy neberú do úvahy, že po vážnej dopravnej nehode s následkom smrti niektorého z účastníkov vodič zažíva psychický šok a odborník by mal posúdiť, či môže hneď opäť sadnúť za volant. Pritom by stačilo, aby po vážnych dopravných nehodách sa vodič podrobil ako lekárskemu, tak i psychologickému vyšetreniu."
Psychológ si myslí, že alibistické je aj znenie zákona o neprispôsobení jazdy povahe vozovky. "Na jednej strane vyviňuje cestárov za zle vykonanú prácu a na druhej strane nikto neskúma, prečo 100 vodičov daný mokrý úsek prešlo bez nehody a iba jeden spôsobil nehodu s ťažkými následkami."
Nedostatočná infraštruktúra a rast počtu vodičov
Veľké nedostatky z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky vidí profesor Gnapp z Žilinskej univerzity aj v nedostatočnej dopravnej infraštruktúre vrátane inteligentných dopravných systémov, riadenia cestnej dopravy, v ktorej výrazne zaostávame za dynamikou nárastu motorových vozidiel, tranzitnej dopravy cez SR a vývojom legislatívy a počtom vodičov.
"Slovenská republika sa bude musieť vysporiadať nielen s nárastom počtu dopravných prostriedkov na cestách ale aj nových vodičov, čo sa negatívne prejavuje aj vo sfére bezpečnosti cestnej premávky – v nízkej disciplíne, neohľaduplnom správaní sa jej účastníkov, v agresívnej jazde, porušovaní základných povinností a nízkom právnom vedomí účastníkov cestnej premávky," uviedol Vladimír Merka z dopravnej polície.
S tým súvisí aj názor Borisa Kružliaka, podľa ktorého má polícia nízku autoritu pri vynucovaní dodržiavania pravidiel s výnimkou dodržiavania povolených rýchlostí. Podľa Trošku z centra bezpečnej jazdy však "polícia svojimi pravidelnými akciami zabezpečila väčšiu pozornosť vodičov a zvýšenými pokutami aj menej porušení pravidiel cestnej premávky."
Bezpečnosti pomôže aj zlepšenie vzdelávania vodičov
Merka vidí veľký problém v dopravnej výchove na školách. "Nepodarilo sa nám v tejto oblasti viac zainteresovať verejnosť, najmä samotných účastníkov cestnej premávky. Všetci sa spoliehajú na to, že bezpečnosť cestnej premávky vyrieši Policajný zbor dohľadom na cestách, čo nie je pravdou. Predovšetkým jej samotní účastníci svojou ohľaduplnosťou, disciplinovanosťou, svojou zodpovednosťou prejavovanou v úcte k životu a zdraviu môžu najviac ovplyvniť bezpečnosť na cestách.
Polícia sa podľa Merku z hľadiska svojich možností a kompetencie podieľa na zabezpečovaní bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky 1/12-nou, dohľadom nad jej dodržiavaním. Príslušným podielom podľa neho zodpovedá aj za jej stav.
Problém vo výchove vodičov a ich vzdelávaní vidia viacerí. Profesor Gnapp zo Žilinskej univerzity si myslí, že vodiči v autoškole vôbec neabsolvujú jazdu po diaľnici. "Niektorí počas výcviku neskúsili si predchádzanie a pod." Jeho kolegyňa profesorka Alica Kalašová dodáva, že v súčasnosti sa veľký dôraz kladie na výskum agresivity. "Toto je tiež dôležitá cesta pre zvyšovanie bezpečnosti. Myslím si, že by mali byť aspoň profesionálni vodiči testovaní. Vozidlo je zbraň v rukách agresívneho vodiča."
Podľa Milana Trošku je čo zlepšovať na všetkých úrovniach vzdelávania: "Či by to bolo už prípravou detí na dopravných ihriskách, samotnou úrovňou a vybavenosťou väčšiny autoškôl alebo až nadstavbovým vzdelávaním či už nových vodičov alebo aj profesionálov v centrách bezpečnej jazdy."
V súvislosti s centrami bezpečnej jazdy dodáva, že napríklad Česku si môžu vodiči odpočítať trestné body za priestupky. "Teda nielen represia vodičov, ale funguje aj takzvaný motivačný faktor. Chceš byť bezpečnejší vodič – vzdelávaš sa – odmeníme ťa – odpočítame trestné body – poisťovne dajú lacnejšie poistenie vozidla."
Psychológ: Problém je hore
Dopravný psychológ Karol Kleinmann vidí najväčšiu medzeru z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky vo vrcholových orgánoch.
"Ak naši europoslanci posielajú nula informácii o dopravných trendoch v Európe, ak Úrad vlády zruší Radu vlády SR pre bezpečnosť cestnej premávky, ak zodpovední riaditelia rezortov ministerstva dopravy, vnútra a zdravotníctva nesledujú najnovšie zahraničné trendy v doprave a nepresadzujú ich, ak sa nemateriálne, nehmotné riešenia problémov nahrádzajú hmotnými (vyššie pokuty, namiesto kondičných jázd alebo sebareflexných odborných kurzov), potom musíme konštatovať, že je kríza v štátnych inštitúciach a nie v dopravnom systéme."
Poradňa pre vás: Máte otázky z dopravných predpisov? Neviete vyriešiť križovatku? Nemáte sa koho spýtať na cesty, premávku, dopravné alebo technické kontroly, pokuty, pohonné látky?
Spýtajte sa v našej Poradni alebo nám píšte na magazin@natankuj.sk.
