Akí sú slovenskí vodiči? Podľa porovnávacích štúdii z roku 2010 , ktoré vykonala rakúska firma Schuhfried, rakúski, nemeckí a slovenskí vodiči majú veľmi podobné psychologické charakteristiky. Sú priemerne inteligentní, dokážu primerane a včas reagovať na blížiacu sa prekážku, majú dostatočnú kapacitu pozornosti a dokážu rozlíšiť 4-8 znakov alebo signálov počas jednej zrakovej fixácie.
Nemeckí a rakúski vodiči však spôsobujú dvakrát menej dopravných nehôd ako ich slovenskí kolegovia. V čom sú slovenskí vodiči iní, keď výkonové a osobnostné parametre majú veľmi podobné ako vodiči v okolitých štátoch? Je to kvalitnejšia cestná infraštruktúra alebo vyššiu disciplínu rakúskych a nemeckých vodičov? Na túto otázku daná štúdia neodpovedá.
Ponáhľanie sa za prácou - jedna z príčiny prekračovania rýchlosti
V čom teda tkvie dopravno-štatistická informácia, že na Slovensku sa jazdí rýchlo? Po preštudovaní viacerých sociologických a psychologických štúdii uvediem aspoň jeden dôvod: životný štýl slovenského obyvateľstva, na ktorý sa podpisuje súčasná sociálno-ekonomická situácia.
Akí majú slovenskí vodiči dôvod prekračovať rýchlosť? Zvyčajnou odpoveďou je "ponáhľam sa" a "nevšimol som si značku". Ale aj v okolitých štátoch sa vodiči ponáhľajú a relatívny počet prekročení rýchlosti nie je taký vysoký. Pochopiteľne, aj na Slovensku existuje skupina 15 až 20 % vodičov takzvane rizikových alebo neprispôsobivých, ktorí si však zasluhujú osobitnú kapitolu.
Jeden z dôvodov, prečo Slováci prekračujú rýchlosť, sú tradície bývania. Slovák radšej bude dlhé hodiny tráviť na ceste za prácou, ako by sa mal presťahovať do miesta, ktoré mu bude dlhé roky poskytovať obživu. Hustota premávky na komunikácii Bratislava - Trnava a Košice - Žilina cez pracovný deň a cez sviatky hovoria za všetko.
Ako sa dá nevyhnutný čas na ceste skrátiť? No predsa tým, že pôjdem rýchlejšie.
V aute vnímame rýchlosť polovične
Ak vodič povie, že si nevšimol značku, málokedy klame. Pri technicky dokonalých vozidlách a veľkých oknách vozidiel vnímame rýchlosť až dvojnásobne nižšie akou v skutočnosti jazdíme.
Pri rýchlosti nad 90 km/h sa znižuje počet podnetov, ktoré zachytí naše oko pri jednej zrakovej fixácii približne na 1 až 3 podnety a zúži sa periférne vnímanie takmer o 50 %. Husté dopravné značenie je potom kontraproduktívne bezpečnej jazde, lebo nerešpektuje základné psychologické poznatky o vnímaní dopravnej situácie vodičom.
Rakúšania a Nemci majú lepšie oči? Nie. Len majú dokonalejšiu a kvalitnejšiu dopravnú infraštruktúru a účinnejšie sankcie voči nedisciplinovaným vodičom.
Slovensko je pre cesty nedokrvené
O dopravnej štruktúre asi netreba veľa písať. Ak sa o komunikáciách hovorí ako o "cievnej sústave" krajiny, potom sme "nedokrvení" na mnohých častiach Slovenska.
A čo sankcie za porušovanie priestupkov? Tým, že sme neprijali odporúčaný bodový systém, ktorý má 17 štátov EÚ, znemožnili sme vodičovi prejaviť dobrú vôľu, aby si svoj priestupok prehodnotil a prakticky odčinil.
Bodový systém totiž nie je iba o trestaní vodiča tým, že sa mu odoberú trestné body. Vodič sa môže dobrovoľne zúčastňovať rôznych akcii, ako sú škola šmykov, defenzívna jazda, prednášky a poradenské akcie, za čo sú mu prideľované body, čím sám si určuje, či sa mu vodičský preukaz odoberie.
Autor je dopravný psychológ dopravnopsychologického centra Salvus a 1. viceprezident Slovenskej komory psychológov.
Máte otázky z dopravných predpisov? Neviete vyriešiť križovatku? Nemáte sa koho spýtať na cesty, premávku, dopravné alebo technické kontroly, pokuty, pohonné látky?
Spýtajte sa v Poradni alebo píšte na magazin@natankuj.sk
Autor: Karol Kleinmann
