ogickú daň" na motorové vozidlá a vytvára „štátom garantované likvidovanie starých motorových vozidiel", a to takmer rok pred termínom, ako ju majú mať štáty EÚ. Podľa nej je predajca motorových vozidiel povinný za každé motorové vozidlo predané po 1 júli 2002 zaplatiť najneskôr do jedného mesiaca odo dňa predaja do recyklačného fondu príspevok 5000 Sk. Znamená to, že takúto povinnosť má dovozca vozidla pri jeho predaji dílerovi, ako aj predajca pri jeho predaji zákazníkovi. Tak isto aj pri predaji z autobazáru alebo zmene majiteľa pri predaji medzi osobami navzájom vzniká povinnosť predávajúceho zaplatiť príspevok do recyklačného fondu. Za nesplnenie povinnosti ukladá zákon pre právnickú osobu pokutu až do výšky 5 mil. Sk. Pri jednoduchej matematike ročného predaja 60-tisíc nových automobilov, ktoré prejdú cez minimálne dva predaje (dovozca - dílerovi a díler - zákazníkovi) získame 120-tisíc predajov. Pokiaľ uvažujeme aj so skutočnosťou, že každý druhý nový majiteľ auta svoje staré auto predá, pripočítame k tejto sume ďalších 30-tisíc automobilov. Ďalších 50-tisíc ročne zmení majiteľa vzájomným predajom. Príspevok na účet recyklačného fondu by takto dosiahol hodnotu jednej mld. Sk. Počas životnosti vozidla a jeho napríklad päťnásobnej zmene majiteľa príde len za jediné vozidlo do fondu 25-tisíc Sk. Z účtu recyklačného fondu potom rada starších, tzv. dozorná rada, prerozdelí prostriedky daňových poplatníkov tak, aby sa „spriateleným“ firmám, ktoré budú vystupovať ako tzv. autorizovaní spracovatelia starých vozidiel, dostalo to, na čo čakajú. O takomto neefektívnom nakladaní s finančnými prostriedkami na účte recyklačného fondu dnes pochybuje len málokto.
Odpadom sú podľa prílohy č. 1 k Zákonu o odpadoch okrem iných výrobky po záručnej lehote. Aj motorové vozidlo sa po skončení záručnej lehoty - od jedného do troch rokov - automaticky stáva odpadom. Ďalšie poplatky, ktoré zákon zavádza a ktorým sa majiteľ pri vyradení automobilu z evidencie nevyhne, budú poplatky za likvidáciu použitého oleja a kyseliny z akumulátorových batérií, podobne aj staré pneumatiky.
Dá sa na tomto stave niečo zmeniť? A ako? V prvom rade je potrebné zmeniť myslenie úradníkov ministerstva životného prostredia a zo zákona o všeobecných odpadoch vyňať motorové vozidlá. Po spracovaní právnych noriem v jednotlivých krajinách EÚ a v spolupráci s autorizovanými dovozcami vozidiel prevziať taký systém, ktorý bude najlepšie vyhovovať podmienkam Slovenska, pretože inak sme zákonom o odpadkoch vytvorili iba pokus o právnu normu. Tento nefunkčný pokus však zaplatia občania tohto štátu, pričom peniaze za likvidáciu poputujú do súkromných firiem, teda aj do súkromných vreciek. Bude zaujímavé sledovať, do koho vreciek a ako sa to bude pozdávať daňovým poplatníkom.
Autor: pp-jg
