Priemerná cena poistného v našej krajine je v roku 2011 podľa Slovenskej kancelárie poisťovateľov 136 eur. V spomínaných krajinách je na úrovni 103 až 109 eur. Akciová cena v Maďarsku je vďaka silnej cenovej vojne dokonca ešte o ďalších vyše 40 eur nižšia. Vyplýva to z prieskumu skupiny Generali.
V Slovinsku alebo v Chorvátsku je zákonná poistka drahšia ako na Slovensku. Chorvátov stojí poistenie ročne 196 eur a Slovincov dokonca 212 eur. V Českej republike je po cenovej vojne poisťovateľov cena ročného PZP 131 eur, čo je zhruba na rovnakej úrovni ako na Slovensku.
V západných štátoch únie je PZP niekoľkokrát drahšie
Ceny povinného zmluvného poistenia v nových krajinách EÚ patria k najnižším v rámci únie a v porovnaní so západnými krajinami platia ich obyvatelia výrazne nižšie sadzby. Napríklad v Taliansku, ktoré je známe častými menšími "ťukancami" a divokým štýlom jazdenia, stojí ročné PZP v priemere 425 eur. V Rakúsku a Nemecku sú ceny taktiež na úrovni niekoľkých stoviek eur.
"Hlavným dôvodom, prečo stojí PZP v západnej Európe niekoľkonásobne viac, ako u nás, je striktné aplikovanie systému zliav a prirážok (bonus/malus). Preto vodiči, ktorí spôsobujú nehody, platia vysoké poistné a zodpovední vodiči bez nehôd nízke," povedal Miroslav Chovan riaditeľ poisťovne Genertel na Slovensku.
Plošné udeľovanie zliav a nevyužívanie prirážok spôsobuje podľa Chovana na trhu deformáciu, kedy zodpovední vodiči doplácajú na vinníkov nehôd. Z tohto dôvodu je podľa neho povinné zmluvné poisťovne ako produkt z celoslovenského pohľadu stratový.
Porovnanie PZP vo vybraných krajinách:
Krajina
Počet poisťovní
Priemerné poistné
Poľsko
21
103 €
Rumunsko
13
107 €
Maďarsko
15
109 €
Bulharsko
-
120 €
Česká republika
13
131 €
Slovensko
11
136 €
Chorvátsko
12
196 €
Slovinsko
6
212 €
Taliansko
vyše 10
425 €
Trendy v povinnom zmluvnom poistení
S riaditeľom poisťovne Genertel na Slovensku, Miroslavom Chovanom, sme sa rozprávali o tom, aké trendy badať v zahraničí v rámci povinného zmluvného poistenia.
Chovan: Trend smeruje k tomu, aby sa uplatňovali princípy, ktoré postihujú vodičov, ktorí veľa riskujú alebo jazdia nezodpovedne, takže majú často dopravné nehody, aby títo vodiči pri PZP platili viac. Na Slovensku to tak je vo veľmi obmedzenej miere. Máme veľa poisťovní, ktoré vôbec neuplatňujú napríklad zvyšovanie poistného v súvislosti so škodami alebo odpúšťajú veľa dopravných nehôd, ktoré ich klienti urobia. Takisto nepreverujú minulosť nového klienta, kedy mal a aké dopravné nehody, či to náhodou nie je veľmi rizikový klient alebo či to je klient, ktorý je zodpovedný.
Slovenská kancelária poisťovateľov (SKP) predsa tieto informácie má. Poisťovne s ňou nespolupracujú?
Chovan: Myslím si, že to nie je o tom, že by poisťovne nespolupracovali so SKP. Skôr je to o tom, že na tieto veci sa treba dobre technicky pripraviť. Treba mať zázemie, ktoré umožní online prepojinie na databázu SKP, overovanie údajov. Pokiaľ má poisťovňa preverovať údaje tým, že zbiera od klientov papierové dokumenty, je to veľmi administratívne náročné a v konečnom dôsledku to môže znamenať prenesenie nákladov do poistného.
Ide však o to, aby človek, ktorý si dáva na svoje vozidlo pozor, jazdí podľa predpisov, neriskuje, nie je agresívny, nespôsobuje dopravné nehody, ani nedáva nejakú príčinu, aby vznikli, aby takýto človek neprispieval rovnakou čiastkou na vykrytie škôd, ktoré niekto spôsobí, ako ten, kto svojou jazdou a správaním sa v cestnej premávke spôsobuje nehody.
Povinné zmluvné poistenie je na Slovensku často vnímané ako nutnosť, ktorej sa nedá vyhnúť. A to napriek tomu, že bez povinného zmluvného poistenia by škody, ktoré by prípadne spôsobil, musel hradiť z vlastného vrecka. Na druhú stranu sa netreba čudovať, lebo aj tí, ktorí jazdia bez nehody, bezpečne a podľa predpisov, musia poistku platiť.
Chovan: Je dôležité, aby ten, kto si kupuje nejaké poistenie, to nevnímal ako niečo prikázané, čo musí mať. Keďže mnohí vodiči majú dostatok sebavedomia a sú presvedčení o tom, že oni škodu nespôsobia, pýtajú si od poisťovne niečo, čo by mohli využiť, keďže platia celé roky a nič z toho nevyužili, chvalabohu nespôsobili žiadnu dopravnú nehodu.
Preto sa vyvíjajú asistenčné služby, ktoré nie sú len v spojitosti s dopravnou nehodou ale aj s nejakým iným omylom alebo poruchou vozidla, na ktorom šofér jazdí. Prípadne sa pridávajú aj ďalšie poistenia, ktoré zvyšujú hodnotu PZP, pretože kryjú vozidlo aj pre iné udalosti.
Ktoré z asistenčných služieb motoristi využívajú najčastejšie?
Chovan: Najčastejšie využívané sú asistenčné služby, keď sa stane dopravná nehoda alebo poistná udalosť. Pretože vtedy, v okamihu, keď sa niečo stane, si človek spomenie, že v súvislosti s PZP má vodič k dispozícii aj asistenčné služby.
Ale stretávame sa stále viac aj s tým, že keďže sú autá tak náročné na techniku, sú stále viac nútení obracať sa na odborné tímy. Napríklad, vodič tankoval do nového auta. Bol zvyknutý na ten istý typ vozidla. Lenže predtým ho mal na benzín a tentoraz na naftu. Natankovali omylom benzín, tak volal asistenčnú službu, pretože sa s tým autom nemohli pohnúť. Ďalší príklad: rodina ostala v oblasti "mimo civilizácie". Koleso vyfučalo, do hodiny prišla asistenčná služba, vymenila koleso a pomohla rodine v poriadku dostať sa domov.
V zahraničí poisťovne často spolupracujú s políciou na prevencii. Napríklad tak, že poistka vodiča je závislá nielen od toho, či vodič spôsobuje nehodu ale aj od toho, ako jazdí. Ak pácha závažné dopravné priestupky a nemusí mať ani jednu nehodu na konte, poistka sa mu zvyšuje, lebo je rizikový vodič.
Chovan: Určite považujem za správne, aby poisťovne mali možnosť spolupracovať so zložkami policajného zboru a mali prístup k informáciám, ktoré súvisia s preverovaním dopravnej nehody alebo overovaním histórie a škodovosti klienta. Na druhú stranu, pokiaľ vznikol priestupok, ktorý nemal za následok plnenie PZP, nemusí práve nastať zvýšenie poistného, pretože pre mnohých vodičov je dostatočný impulz na vstúpenie si do svedomia aj dohovorenie. To, že už má vôbec nejaké problémy s políciou, že musí ísť na nejaké doškolenie atď.
Úlohou poisťovne nie je len kryť škody ale aj pomáhať zabraňovať vzniku škôd. Skôr by mohla byť spolupráca v tom, že v spolupráci s poisťovňami sa vybudujú školiace strediská, zafinancujú sa školy šmyku. Alebo pre základné školy a škôlky sa vybudujú dopravné ihriská, kde sa môžu deti učiť ako sa správať na ceste a v cestnej premávke. To považujem za lepší spôsob ako siahať na zvyšovanie poistného.
Musím sa priznať, že aj ja sám si pamätám zo základnej školy niektoré situácie. Napríklad, že si treba dať pozor na priechode.
Stane sa na Slovensku aj realitou takáto forma prevencie pred nehodovosťou?
Teraz máme finančnú krízu. Nie je to jednoduché. Spoločnosti musia bojovať s tým, aby udržali náklady a asi nie je dosť peňazí na to, aby sa financovalo. Ale keď je vôľa, nájde sa aj cesta.
Tomáš Novotný
Máte otázky z dopravných predpisov? Neviete vyriešiť križovatku? Nemáte sa koho spýtať na cesty, premávku, dopravné alebo technické kontroly, pokuty, pohonné látky?
Spýtajte sa v Poradni alebo píšte na magazin@natankuj.sk
