V Kyjeve sa 10. a 11. novembra uskutočnila tretia medzinárodná konferencia o otázkach týkajúcich sa trhu ropných produktov na Ukrajine – Petroleum Ukraine 2011.
Tento projekt podporovali najväčší exportéri produktov z ropy na Ukrajinu: ruská ropná spoločnosť TNK – BP, Bieloruská ropná spoločnosť a hostiteľom bola litovská Orlen Lietuva. Nosnou témou diskusií bolo zavedenie importných ciel na dovážané ropné produkty Ukrajinou.
Ukrajinská komisia chce znížiť import palív clami
Ukrajinské hospodárstvo spotrebováva importované ropné produkty zhruba vo výške 1 miliardy dolárov. Na podnet ukrajinských rafinérií prijala Medzirezortná komisia pre medzinárodný obchod rozhodnutie o začatí zvláštneho vyšetrovania o náraste importu ropných produktov na Ukrajinu. Výsledkom vyšetrovania bol návrh na zavedenie bariérových importných ciel.
Návrh nebol prijatý na Ukrajine jednoznačne. Ministerstvo ekonomického rozvoja, Ministerstvo financií a Daňová služba Ukrajiny kritizovali navrhované zavedenie importných ciel na ropné produkty a odôvodňovali to obavami nárastom cien pre konečného spotrebiteľa.
V marci premiér sa Nikolaj Azarov a minister energetiky Jurij Bojko verejne vyjadrili o nevhodnom načasovaní uvedeného mechanizmu, najmä v súvislosti s vysokými svetovými cenami energetických surovín.
V únii sa uvažuje o zavedení protiopatrení
V prípade, že vláda na Ukrajine zavedie bariérové importné clo na dovážané produkty, nedá sa vylúčiť, že sa EÚ bude brániť analogickým spôsobom. Takéto opatrenia sa budú týkať podobného (podľa objemu) tovarového obratu. Toto želanie za všetkých importérov verejne vyhlásil na svojom vystúpení Nikolaj Mizulin, právnik belgickej spoločnosti Mayer Brown.
Vedúca oddelenia obchodu a ekonomiky Európskej komisie na Ukrajine, Ulrike Hauer, sa počas diskusie na túto citlivú tému vyjadrila opatrnejšie. Podľa nej je obchodná vojna to posledné, o čom by uvažovala Európska únia vo svojich vzťahoch s Ukrajinou.
Na druhej strane ale uviedla, že EÚ nevidí opodstatnenosť pre zavedenie importných ciel na ropné produkty na Ukrajine, pretože európske rafinérie nedostávajú dotácie na nákup ropy a nachádzajú sa v rovnakej pozícii ako ukrajinské rafinérie. Z tohto dôvodu hovoriť o dumpingu pri dovoze ropných produktov zo strany európskych dodávateľov je bez opodstatnenia.
Taktiež podčiarkla, že európske rafinérie vyrábajú palivá štandardu Euro – 5, ktoré sa na Ukrajine nevyrábajú. "Sú to podľa svojich vlastností rôzne produkty a na Ukrajine analogické nie sú," povedala Ulrike Hauer.
Ak Ukrajina zavedie clá, EÚ sa obráti na WTO
Nakoniec dodala, že pokiaľ Ukrajina predsa len zavedie bariérové clá na ropné produkty, únia bude nútená použiť mechanizmy Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ktorej je Ukrajina členom.
Ukrajina bude nútená začať konzultácie s EÚ o kompenzácii strát, čo by sa mohlo prejaviť na znížení ciel a daní pre iné skupiny európskych tovarov, importovaných na Ukrajinu z EÚ.
Pokiaľ by sa obe strany nedohodli na kompenzácii, EÚ môže jednostranne uvaliť clá na tovar exportovaný z Ukrajiny do EÚ.
To, čo Ukrajina potrebuje najmenej, je konflikt s úniou. Na druhej strane sa dá pochopiť snaha úradníkov, ktorí chcú za každú cenu naplniť večne prázdnu štátnu pokladnicu. Napríklad, v tomto roku vypadnú Ukrajine nemalé platby za tranzit ruského plynu do Európy, ktorý teraz potečie po dne Baltického mora.
Zdroj informácií: OilNews
Autor pracuje ako vedúci zastúpenia slovenskej spoločnosti v Rusku.
