Michal: "Chcel by som sa spýtať, kto bude vinníkom nehody v nasledovnej situácii: auto A ide z vedľajšej cesty na hlavnú, odbočuje vpravo. Na hlavnej ceste je zaparkované auto B hneď za zákrutou (na mieste, kde je zákaz zastavenia). Vodič auta A vojde do križovatky, uistí sa, že môže ísť a v tom auto B začne cúvať a nabúra do auta A v križovatke."
Máte otázky z dopravných predpisov? Neviete vyriešiť križovatku? Nemáte sa koho spýtať na cesty, premávku, dopravné alebo technické kontroly, pokuty, pohonné látky?
Spýtajte sa v Poradni alebo píšte na magazin@natankuj.sk
To, kto bude vinníkom nehody, môže rozhodnúť v konečnom dôsledku len správny orgán či súd. Môžme sa však pokúsiť posúdiť situáciu z hľadiska dopravných predpisov, ich významu a účelu a aj na základe spravodlivosti.
Vodič auta A musí dávať prednosť vozidlám na hlavnej ceste. Predpisy nerozlišujú medzi vozidlami na hlavnej. Ten, kto je na vedľajšej, musí dať prednosť vozidlu na hlavnej, aj keby cúvalo.
Porušenie predpisov neznamená vždy priestupok
Ak sa teda zrazia vozidlo A s vozidlom B v križovatke, vodič vozidla A porušil dopravný predpis. Prinútil vozidlo na hlavnej náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy. To ale neznamená, že spáchal priestupok vyplývajúci z porušenia všeobecne záväzného právneho predpisu o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikla dopravná nehoda.
Priestupkom je z hľadiska zákona zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok označený v zákone. Na zodpovednosť za priestupok pritom stačí aj zavinenie z nedbanlivosti.
Priestupok pritom môže byť spáchaný buď úmyselne alebo z nedbanlivosti.
Ak vodič vozidla A vojde do križovatky aj napriek tomu, že vidí, ako iné vozidlo na hlavnej cúva smerom k nemu, je jednoznačným vinníkom prípadnej zrážky. Vodič vozidla B môže byť spoluvinníkom, ale aj nemusí. Záleží to na tom, či porušenia predpisov vodiča vozidla B takisto prispeli k vzniku havárie s tým, že bez nich by sa autá nezrazili.
§ 4, zákon
č. 372/1990 Zb.:
(1) Priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ
a) vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo
b) nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.
(2) Priestupok je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
a) chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom alebo
b) vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, a pre prípad, že ho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený.
Vodič z vedľajšej nemusí byť vinný
Môže však nastať aj situácia, o akej nám napísal Michal. V takom prípade nemusí ísť o priestupok, ak nie je spáchaný ani úmyselne a ani z nedbanlivosti. A to aj napriek tomu, že nedal prednosť vozidlu na hlavnej. Len ak je porušenie dopravných predpisov zároveň aj priestupkom, môžu vám uložiť pokutu či inú sankciu.
Ak vodič vozidla A pri vjazde do križovatky nemohol vedieť, že auto na hlavnej bude cúvať, priestupok nespáchal. Kto už len očakáva, že vozidlo za križovatkou bude zrazu cúvať smerom do nej? Najmä, keď už prechádzate križovatkou.
Pri vjazde do križovatky neporušíte žiadne dopravné predpisy, ak stojí iné auto za križovatkou. Ak sa potom smerom k vám rozbehne vozidlo B cúvajúc, nesmú vás obviniť ani z priestupku z nedbanlivosti. Okrem toho, že by to bolo nespravodlivé, bolo by to aj v rozpore so zákonom.
Je vtedy jednoznačné, že vodič vozidla B porušením predpisov spáchal jednoznačný priestupok. Či z nedbanlivosti alebo s úmyslom vyštartoval proti inému vozidlu, aj keď mohol havárii zabrániť tým, že by necúval.
Stačí ale, že vodič vozidla A pred vjazdom do križovatky videl svietiť na stojacom aute B svetlá, ktoré sa zapínajú pri cúvaní, nemal sa spoliehať na to, že auto B nebude cúvať do križovatky. Z viny za haváriu by sa nevyvliekol.
V križovatke sa smie cúvať, len ak je to bezpečné
Pre úplnosť treba dodať, že parkovanie v mieste, kde je to zakázané, je v rozpore s predpismi. Aj cúvanie s autom v riadenej križovatke je priestupkom. V neriadenej, teda takej, kde semafory nesvietia, sa cúvať smie len za predpokladu, že nejdete v protismere alebo ak je možné križovatku označiť ako prehľadné či bezpečné miesto.
Stačí, ak nemáte rozhľad v križovatke a cúvate opačným smerom, akým jazdia vozidlá vo vašom jazdnom pruhu a vytvárate veľký problém.
Máte otázky z dopravných predpisov? Neviete vyriešiť križovatku? Nemáte sa koho spýtať na cesty, premávku, dopravné alebo technické kontroly, pokuty, pohonné látky?
Spýtajte sa v Poradni alebo píšte na magazin@natankuj.sk
