Polícia napočítala na cestách najmenej mŕtvych. Klesol aj výber pokút.
BRATISLAVA. „Nedodržiavanie dopravných predpisov zaviní tisíce nehôd, každú deviatu hodinu zomrie človek,“ hlásil Československý filmový týždenník v roku 1952.
Slovensko s Českom by aj tento rok mali podobné čísla. Vtedy však bolo prihlásených menej ako 200-tisíc áut, dnes je ich len u nás 2,4 milióna.
Polícia aj tento rok zrejme naráta historicky najmenej mŕtvych na cestách od roku 1966, keď začala počítať čísla pre Slovensko. Najviac mŕtvych bolo v roku 1998, a to až 819.
Odvtedy číslo klesá. V roku 2007 napríklad na cestách zomrelo 627.
Pár dní pred koncom tohto roku polícia zaznamenala 316 mŕtvych pri dopravných nehodách, o 28 menej ako vlani. To tiež znamená, že cesty na Slovensku sú historicky najbezpečnejšie za posledných štyridsať rokov.
Na slovenských cestách teda zomrie človek priemerne raz za 27,5 hodiny. Výrazne klesol aj počet dopravných nehôd a ťažko zranených.
„Je to výborný trend, najmä počet mŕtvych a ťažko zranených. Počet dopravných nehôd za taký závažný ukazovateľ nepovažujem,“ povedal Ľubomír Palčák, šéf Výskumného ústavu dopravného v Žiline.
Hoci od roku 1992 stúpol počet prihlásených áut asi o milión, ročne zomrie na cestách menej ako polovica ľudí.
Chvália policajtov
Pokuty
Sadzobník
Prekročenie rýchlosti
v obci o 6 až 9 km/hod, pokuta 10 eur
v obci o 20 až 24 km/hod, pokuta 100 eur
v obci o 40 a viac km/hod, priestupok posunú na dopravný inšpektorátVedenie bicykla pod vplyvom alkoholu
menej ako jedno promile pokuta 50 eur
viac ako jedno promile priestupok posunú na dopravný inšpektorátJazda bez pásu
pokuta 60 eurSpolujazdec 17-ročného vodiča bez vodičáku
pokuta 30 eur
„Práca polície je dosť výraznou príčinou tohto stavu,“ povedal dopravný analytik Jozef Drahovský.
Stále sa podľa neho zlepšujú predpisy, zvýšil sa počet kontrol a policajti už nevyhľadávajú miesta, kde sa dobre vyberajú pokuty, ale tie, kde je najväčšia nehodovosť.
„Je to asi opatreniami polície, ktorá sa nesnaží vodičov nachytať, ale robiť represiu trošku ináč,“ povedal Rudolf Páleš z Únie autodopravcov Slovenska.
„Posledné kroky polície vnímam pozitívne. S počtom usmrtených klesol aj výber pokút, toto je asi tá správna cesta,“ povedal.
Policajti tento rok vybrali o desať miliónov eur menej ako vlani.
Podľa Drahovského napríklad urobili aj štatistiku, kde a kedy sa nehody stávajú najčastejšie a tam hliadkujú.
„Začali byť platení za to, aby sa na ich úsekoch nehody nestávali,“ hovorí.
Oproti minulému roku sa stalo o 6500 nehôd menej.
Za čoraz lepšími štatistikami sú aj nové, bezpečnejšie autá a lepšie cesty.
„Okrem toho síce pomalšie, ale pribúdajú komunikácie. Hustota nehôd na diaľniciach je trikrát nižšia ako na cestách prvej triedy,“ povedal Palčák.
Nehody výrazne ubudli pri Považskej Bystrici či na novom úseku R1.
Stále nové záväzky
Stále sa však nepodarilo splniť záväzok, ktorý Slovensko dalo Európskej únii. Oproti roku 2002 malo počet mŕtvych na cestách znížiť na polovicu, teda na 305.
Do roku 2010 sa záväzok splniť nepodarilo ani v Rakúsku či Maďarsku. V Česku ho zrejme tento rok splnia.
Za okolitými krajinami podľa Palčáka zaostávame v dopravnej výchove. Čoraz viac ľudí si však môže dovoliť bezpečnejšie autá.
Výsledky z minulého roku priniesli nový záväzok a polícia by chcela počet mŕtvych na cestách znížiť do roku 2020 na 172.
Polícia to robí inak
Viac sa venujeme problémovým úsekom, hovorí Milan Hamar, riaditeľ odboru dopravnej polície policajného prezídia.
Čo polícia na cestách zmenila za posledné obdobie?
Predovšetkým spôsob výkonu služby v dohľade nad cestnou premávkou, keď rozhodujúci podiel fondu pracovného času policajtov vo výkone služby bol orientovaný do nehodových úsekov a miest so zníženou priepustnosťou, resp. zhoršenou plynulosťou cestnej premávky. Tento spôsob výkonu služby si vyžadoval podrobnejšiu a dôslednejšiu analýzu príčin vzniku dopravných nehôd vo vzťahu ku konkrétnej časovej a miestnej okolnosti, ale aj skupine účastníkov cestnej premávky.
Ako sa zmenilo správanie policajtov?
Správanie policajtov sa zmenilo najmä v súvislosti s pozitívnym posunom ich aktivity vo výkone služby zameranej na objasňovanie priestupkov, ktorých skutková podstata bola naplnená porušením pravidiel cestnej premávky vyšpecifikovaných v zákone ako „závažné porušenia cestnej premávky“. Samozrejme mám vedomosť z informácií od občanov z celého Slovenska, overenú počas celého roka 2011, o tom, že absolútna väčšina policajtov má pri komunikácii s účastníkmi cestnej premávky slušné a zdvorilé správanie, čo ma neobyčajne teší.
Môžu počty nehôd aj naďalej klesať?
V zásade áno, počty dopravných nehôd sú parametrom viacerých okolností, medzi ktoré patrí najmä kvalita cestnej infraštruktúry - teda kvalita povrchu cesty, dopravného značenia, dopravných zariadení a jej celkové zloženie z hľadiska štruktúry diaľnic, rýchlostných ciest a ostatných ciest, ako aj úroveň teoretických a praktických zručností vodičov, ich právne vedomie, zavádzanie informačných technológií vo vozidlách. Tiež distribúcia aktuálnych dopravných informácií je pre prevenciu a predchádzanie dopravným nehodám nezastupiteľná, za čo by som sa chcel poďakovať redakciám tých médií, ktoré o problémoch na cestách včas a aktuálne informujú, čím neobyčajne posilňujú preventívnu zložku vplyvu na bezpečnosť cestnej premávky. Toto všetko má priamy vplyv na počet dopravných nehôd a ich následky a zásadným spôsobom ovplyvňuje bezpečnosť dopravy na našich cestách. Dohľad príslušníkov Policajného zboru je nadstavbou k tomuto všetkému a je uplatňovaný ako spôsob, ktorým si spoločnosť plní svoju preventívnu, ale aj represívnu povinnosť voči disciplinovaným a ohľaduplným účastníkom cestnej premávky, ktorých takto chráni pred tými účastníkmi, ktorí ich svojou nedisciplinovanosťou a neohľaduplnosťou ohrozujú.
Čo by mohli byť príčiny klesania a čo by mohlo v budúcnosti hrať úlohu?
Predpokladom pre udržanie súčasného trendu v znižovaní počtu dopravných nehôd a ich následkov je všeobecný rozvoj cestnej infraštruktúry a zvyšovanie teoretických a praktických zručností vodičov a právneho vedomia účastníkov cestnej premávky, tak ako som uviedol v odpovedi na predchádzajúcu otázku.
Polícia zároveň vybrala na pokutách menej v porovnaní s inými rokmi. Prečo?
Áno, polícia vybrala na pokutách menej peňažných prostriedkov, čo súvisí so spôsobom nového výkonu služby, ktorý sa podarilo zaviesť a v praxi uplatniť. Úlohou Policajného zboru nie je ukladať pokuty, ale chrániť účastníkov cestnej premávky na nehodových miestach a nehodových úsekoch pred tými účastníkmi, ktorí nás porušovaním pravidiel cestnej premávky ohrozujú. To, že Policajnému zboru nejde o vyberanie peňazí, ale o ochranu občana je preukázané práve touto skutočnosťou, ktorú naznačujete vo svojej otázke. Zároveň Polícia preukázala, že dokáže lepšie chrániť život a zdravie občanov aj spôsobom výkonu služby, ktorý nepredpokladá zvyšovanie pokút uložených za priestupky spáchané účastníkmi cestnej premávky.
Michal Trško
Predstavili pokuty
Za jazdu bez preukazu môže byť bloková pokuta až 650 eur.
BRATISLAVA. Polícia predstavila nový sadzobník pokút. Zapracovala doň poslednú zmenu cestného zákona, účinnú od novembra. Napríklad, ak vodič nafúka viac ako jedno promile, spácha podľa nej trestný čin.
Policajti budú môcť podľa nového sadzobníka v istých prípadoch, napríklad šoférovi, ktorý nemá vodičský preukaz, dať blokovú pokutu až 650 eur.
„Objavuje sa aj sankcia 30 eur za to, ak spolujazdec sedemnásťročného vodiča nemá pri sebe vodičský preukaz,“ povedal Michal Slivka, hovorca policajného prezídia.
„Niektoré veci sa mi v ňom páčia, k niektorým mám výhrady,“ hovorí dopravný analytik Jozef Drahovský. Nepozdávajú sa mu napríklad pokuty za rýchlosť. „Vôbec v sadzobníku nie je zohľadnené, či bola prekročená v úseku, kde sú priechody pre chodcov.“ Rozlišuje sa len jazda mimo obce a v obci.
Ak niekto pôjde po diaľničnom obchvate Bratislavy rýchlejšie o osem kilometrov, dostane pokutu. „O osem kilometrov rýchlejšia jazda mimo obce na priechode pre chodcov zostane bez pokuty,“ hovorí Drahovský.
Michal Trško
Kliknite - obrázok zväčšíte.
