TEHERÁN, BRATISLAVA. V prípade, že Irán zablokuje vývoz ropy z Perzského zálivu, cena ropy vyletia nahor o 20 až 30 percent. Na možnú ropnú krízu upozornil Medzinárodný menový fond.
Ropa by tak atakovala rekordné maximá z roku 2008, keď cena ropy prelomila hranicu 150 dolárov za barel. Vo štvrtok sa cena severomorskej ropy Brent pohybovala okolo 111,4 dolára za barel.
O desať centov nahor
„Myslím si, že tieto odhady sú ešte skromné. Cena ropy môže rásť ešte výraznejšie, čo ovplyvní aj cenu pohonných látok,“ tvrdí Tomáš Novotný z portálu Natankuj.sk.
V prípade, ak by ropa zdražela o tretinu, pohonné látky by u nás zdraželi približne o 15 až 16 centov.
Dnes sa ceny benzínov pohybujú okolo úrovne 1,48 eura za liter, nafta je o niečo lacnejšia – 1,38 eura za liter.
Ešte v pondelok sa Európska únia dohodla, že na Irán uvalí ropné embargo. Znamená to, že od júla nebude uzatvárať s Teheránom nové kontrakty na dovoz ropy. Reagovala tak na snahu krajiny pokračovať v jadrovom programe. Z Teheránu zaznievajú už dlhší čas hrozby, že je schopný zablokovať „bránu do Perzského zálivu“ Hormuzský prieliv, cez ktorý plávajú ropné tankery do sveta.
Len do Európskej únie z krajiny prúdi asi 440–tisíc barelov ropy denne, teda pätina celkového exportu. S dennou ťažbou okolo štyroch miliónov barelov je Irán druhým najväčším producentom ropného kartelu OPEC.
Grécka otázka
Zákaz dovozu ropy najviac zasiahne Grékov, ktorí z Iránu dovážajú až 22 percent ropy. Navyše niektoré banky už v novembri avizovali, že stopnú úvery gréckym dodávateľom na ruskú ropu. Boja sa bankrotu krajiny.
Embargo môže oslabiť aj iránsku politiku. „Irán si nemôže dovoliť úplne zastaviť vývoz ropy, pretože príjmy z jej predaja tvoria polovicu štátneho rozpočtu,“ tvrdí analytik Boris Tomčiak zo spoločnosti Colosseum.
Z iránskych kruhov zaznieva iná rétorika. „Irán si na ropu ľahko nájde nových zákazníkov,“ cituje slová Mohsena Kamsárího z ministerstva ropného priemyslu agentúra Reuters.
