Moskva 8.júna (TASR) - Za intenzívnejší rozvoj automobilovej dopravy v Rusku sa po mnohých expertoch nakoniec vyslovil aj prezident krajiny Vladimir Putin. V Rusku je totiž polovica áut starších ako 10 rokov a žiadnou výnimkou nie sú ani pojazdné vraky - žigulíky a moskviče zo začiatku 70. rokov. Do krajiny sa dovážajú motorové vozidlá v akomkoľvek stave a hlavne na ruskom Ďalekom východe je väčšina dovezených ojazdených áut s volantom na pravej strane.
Namiesto rozvoja konkurencie v oblasti výroby osobných vozidiel v Rusku a podpory diela voľnej ruky trhu, vidí hlava krajiny rozvoj automobilizmu v krajine v nových direktívach a nariadeniach. Na pokyn prezidenta má ruská vláda pripraviť návrh nariadenia, ktoré pomocou vysokého cla zastaví dovoz do krajiny osobných automobilov z cudziny starších ako 7 rokov. Ďalším opatrením zhora má byť reštrukturalizácia niektorých dlhov štátnych automobiliek.
V Rusku sa ročné predá asi milión osobných áut domácej výroby - ruské džípy UAZ, Volgy s označením GAZ, málolitrážne mestské vozidielka OKA a predovšetkým autá značky Lada všemožných modifikácií.
Jednoznačne najspoľahlivejším a najobľúbenejším domácim automobilovým produktom posledných 30 rokov sa v bývalom Sovietskom zväze a jeho dnešnej ruskej časti stal VAZ 2101. Tento žigulík, vyrábaný v Rusku na základe talianskej licencie, je vlastne Fiat-124 a stal v krajine symbolom. Predchodca prvého žigulíka mal svetovú premiéru v Ženeve ešte v roku 1966 a neskôr bol v Európe vyhlásený za auto roka. Bývalý Volžský automobilový závod (VAZ), dnes podnik AvtoVAZ, začali stavať v roku 1967 a už v roku 1971 z jeho liniek zišli prvé žigulíky. Na projektovanú kapacitu 660 000 áut ročne sa vo VAZe dostali v roku 1974. Jeden z najmodernejších ruských podnikov zo začiatku 70. rokov je dnes opäť jednou z ukážok zaostávania. Verzie žigulíkov 2104, 2105 a 2107, vyvinuté na začiatku 80. rokov na báze svojho talianskeho predchodcu z roku 1966, sa budú v Rusku súbežne s novšími modelmi vyrábať až do roku 2006.
Príčin zaostávania ruského automobilového priemyslu je viacero. Pokrivené ekonomické vzťahy, nízka kúpyschopnosť obyvateľstva, štátne vlastníctvo firiem a podcenenie vývoja. Ani jedna automobilka v Rusku si nenašla strategického partnera, ktorý by priniesol investície, nové technológie a garanciu kvality, ktorá bola na ruských montážnych linkách vždy kolísavá.
Ruský automobilový priemysel sa vždy rozvíjal na základe vonkajších impulzov, ktoré prichádzali podľa ľubovôle politikov - zariadenia pre podnik GAZ (Volga) sovieti nakúpili v automobilke Henryho Forda, americké technológie boli aj v bývalom moskovskom podniku na výrobu luxusných vládnych limuzín ZIS (Zavod imeni Stalina), prvé ruské moskviče po vojne vyrábali v Moskve na linkách automobilky Opel, ktoré si ZSSR odviezol z Nemecka ako vojnovú korisť. Kúpa továrne VAZ v 60. rokoch na kľúč s právom používať pre fiaty vlastnú obchodnú značku bola úspešným obchodom, ale zároveň potvrdila nezdravý trend technologických skokov nariadených zhora.
* (spravodajca TASR Bohdan Kopčák) gl
